Los Tumbados
Tekolotes
© 2005 AME
čas: 47:10
hodnotenie: 6/10

To, že HIP-HOP.sk je dynamicky sa rozvíjajúci web, nedosvedčuje len počet prístupov, ale aj fakt, že čoraz viac ľudí sa o tento web zaujíma. Týmto som samozrejme nezačal len tak pre srandu, ale preto, že priamo z Los Angeles sa až sem k nám dostal disk zoskupenia menom Los Tumbados. A vzhľadom na to, že aj ja som kukal jak puk, že do to je, skúsime si ich na úvod trochu priblížiť:

Los Tumbados je trojica, ako som už spomínal, z Los Angeles (konkrétne z Highland Parku), Kalifornia a sami seba označujú ako team nezávislých umelcov. Pôsobia pod značkou Notorious Enemy, ktorá spadá pod AME a tá nakoniec pod EMI Latin. Čo sa týka samotných členov skupiny, dvaja z nich (Adrian Tapia - ten aktívnejší a Ricardo "Rick" Avalos) sú rodení Mexičania, neskôr presťahovaní do USA a tretí (DJ Johnny) je tzv. nerodený, čiže mexické korene síce má, narodil sa však už v LA. Vo svojej tvorbe preferujú oba jazyky, teda raz španielčina, raz angličtina. Zvláštnosťou však nie sú treky v tzv. street-talku, čiže v pouličnom jazyku, ktorý mixuje angličtinu a španielčinu do jedného. Hudobne sú na tom, vzhladom na dnešné trendy, nepochybne zaujímavo. Sú totiž braní ako live instrument rap band, čo podla mňa nie je úplne presné, no v každom prípade sa neboja použiť nástroje a živých hudobníkov. Pre lepšiu predstavu uvediem, že v živých songoch ide o niečo ako mix funku, bluesu, rocku a hip-hopu. Ostatne, informácie o nich a ich albume sa dajú získať na http://www.myspace.com/lostumbados, kde si môžete vypočuť aj zopár vecí.

Sovie album "Tekolotes" sa na trh dostalo posledný augustový deň a obsahuje trinásť vecičiek (z čoho jedno intro) a ako bonus klip k skladbe číslo 2. Produkčne sa oň postarali Los Tumbados, Manuel Igualete, Bandit From Tatoo Ink, Kemo The Blaxican or Symbolix Productions, Tony Unico, Johny Destroyer a živí hudobníci, všetci v rôznych kombináciách. Na píčuringu sa predviedli Bagavundoz, Phase Loko, Kemo "The Blaxican", Conejo a nakoniec Knuckles of N.M.E.

Hneď prvou korekt peckou na doske je "Pilotos Del Humo" f/ Bagavundoz, ku ktorej je natočený a na dosku pridaný videoklip. Vzhladom na to, že táto doska je pre mňa doslova španielska dedina, pridaniu tohto klipu som sa potešil. Aspoň som pri kostolných scénach pochopil, o čom to asi teda je. Určite stojí za pozretie. Samotný trek je pre mňa zaujímavý. Jeho (niečo ako) spievaný refrén ma baví, beat je v poriadku, mcs v kľude. Jeden z tých kvalitnejších trekov. Nie však tak, ako "13 O´clock Rock", ktorý je mojej "rockovej" duši asi najbližšie. Živé bicie sú jednoducho živé bicie a tie nepotrebujem do seba nijakým spôsobom tlačiť, ide to samo. Spolu s fajn refrénom, elektrickou gitarou a bongami vytvárajú celkom dobrú pohodu. No len do chvíle, kým sa hudobníci nerozhodnú, že to chce oživiť, kde bubeník evidentne nestíha. Tak ma pri tejto živej napadá jedna vec, a to že mi tu chýbajú dychy. V každom prípade im živá kapela sedí. Nekompromisný a čistý rap počuť hneď v nasledovnej "Malos Pasos", kde ma potešil exklusívny hosť na majku, hviezda lejblu Notorious Enemy, Conejo. Zahanbiť sa nenechajú ani domáci a spolu s Conejom vytvoria slušnú a temnú vec. Striktne undergroundový beat, spomínaný street-talk, čistý flow, čistý rap jak ho mám rád. No ani tento album sa bohužiaľ neobišiel aj bez slabších momentov, či dokonca celých vecí. Tých je pomerne dosť a tak celá doska padá na jemnučký nadpriemer. Tieto skladby sú v celku nudné a hudobne nevyvážené. Beaty občas zbytočne pritvrdzované. Refrény sú často spievané, nie však všetky sú pekelné ako v "Pilotos Del Humo". Napríklad v takej "No Place Like Home" to fakt nemusím. Najviac mi ale prekáža roztržitá atmosféra niektorých vecí. "Tekoliando" nech je príkladom.