Píše sa rok 2006. Hip-Hopu vládnu clapy a snapy z Dirty Southu, každý rapper na MTV ma pred menom buď Young alebo Lil' a New York sa zmieta v kŕčoch. Aspoň tak to vyzerá na prvý pohľad. Bližší pohľad, ale naznačuje, že také zlé to až nie je. Veď v NY ešte stále funguje špička undergroudnovej scény - Def Jux, je tu G-Unit, Dipset a nová krv v podobe Papoosa a Saigona. Niektorí nebudú súhlasiť, ale aj Wu-Tang Clan a v hre sú ešte stále nový Jay-Z a Nas. New Yorkský rap si stále drží kvalitu, len momentálne je mainstreamovou záležitosťou zvuk dirty southu.

Všetky tie pokusy o záchranu NY mi preto prídu smiešne. O to viac, keď sa o to snaží niekto ako Banks. Ten ma pred sebou inú úlohu - postaviť kemp G-Unit, ktorý ma za sebou sériu neúspechov, opäť na nohy. Dávno je preč obdobie rokov 2003-2004, keď všetko čoho sa Fifty dotkol, sa premenilo na platinu. Teraz o tri roky neskôr je G-Unit v opačnej situácii. Posledné dva albumy Tony Yaya a Mobb Deep sklamali ako predajnosťou, tak aj kvalitou. Nepomáha už ani Fiftyho featuring na polovici albumu. Práve preto je Banksov album jedným z najdôležitejších releasov G-Unit. Kvalitný album teraz potrebujú viac ako kedykoľvek predtým. Je tým albumom práve "Rotten Apple"?

O začiatok sa postará titulná skladba "Rotten Apple" a začiatok to je dosť rozpačitý. Keď prvá skladba by mala navnadiť puslucháča na zvyšok, toto dáva očakávať len nudu. Zaloopovany motív, štyri a pol minúty bez akejkoľvek zmeny. Keď to mám porovnať s "Hunger For More", tak titulný track "Ain't No Click" mám v hlave ešte doteraz, ale toto ai neviem vybaviť dve minúty po vypočutí. Podľa názvu som čakal niečo o stave rapu v NY, ale toto je klasicky G-Unit. Prodigy tu už melie z posledného a žije iba z mena. Keby teraz prišiel s takými rýmami, nikto o neho ani nazavadí. Nuda pokračuje aj na "Survival" s beatom od Young RJ Ricka. Banks aspoň pridá par dobrých punchlines ako "got a TV size of Kevin Garnett".

Track "Playboy" z "Hunger For More" tu má svoje pokračovanie do produckie od Rona Brownza. Damn! Tieto produkcie na albumoch G-Unit sú všetky rovnaké - piano, sem-tam viola, bicie a repeat. Chce to nejaký progres! Ale musím povedať, že ďalší track sa vydaril. Konečne počujem niečo poriadne, keď nabehne skladba "Cake". Dosť ma prekvapí producent, ktorým je sám 50. Asi sa chcel vyrovnať Gameovi a jeho "One Blood" a dokázať, že aj on vie vyprodukovať pecku. A zadarilo sa. Možem sa len opakovať v tom, že 50 si najlepšie rýmy necháva na featuringy na cudzie albumy. Samozrejme, ani Banks nedáva špatne.

"Make a Move" od Midi Mafie znie dobre a úvod mi pripomenul track "False Media" z "Game Theory", ale zase tá obohratá téma. Máš svoju devinu? Pekne, ale počul som to už 55-krát. Na ťahavých refrénoch sa ukáže Fiftyho vplyv. Šestka je prvý singel "Hands Up", ktorý nesie Emov rukopis. Tento singel, ale komerčne neuspel, a preto sa posunulo aj vydanie celého albumu. Beat je dobrý, ale predsa len súčasný hip hop z veľkej časti predávajú najmä klipy a tu by som videl asi aj dôvod neúspechu. Banks ma totiž nulovú on-screen charizmu. Vidieť to na scénach s Fiftym, ktorý na seba strháva všetku pozornosť. A mimo toho, ten refrén "Put ' Em Up" je neskutočne otravný. Z party prešiel Banks hneď na R&B. "Help" je trochu smooth talku s vokálom od Keri Hilson, cez beat od Rona Brownza, kde sa mi páčia tie bicie na pozadí.

"Addicted" je óda na hood life s úžasným vokálom od Musiqa Soulchilda, ktorý spolupracoval napr. aj s The Roots. Všetko do seba pekne zapadá. Okolo featuringu s Rakimom bolo toľko rozruchu a nakoniec je to len drbnutý sampel? Ale odpúšťam, lebo track je fakt dobrý. Taký ten starý, poctivý NY rap, aj keď mám pocit, že Banks celkom nepochopil Rakimov odkaz. "Strangers" je ďalší bežný G-Unit joint - cash, cars, haterz aj s klasickým beatom od Nicka Speeda, ktorý by som nerozoznal od prvých troch produkcií. Prince(nie TAFKA) a Machiavelli(nie Tupac) obeatovali "Change", jednu z lyricky najlepších vecí. Banks sa tu konečne utrhol a ničí mic rýmami ako "Bomb you, till you can't bomb back/ Hiroshima demeanor, microphone crack".

Banks mal nápad. Nahrá reprezentatívnu skladbu "NY,NY". Koho pozvať? Novú krv, Papoosa? Legendu Rakima? Nie , nie, on si vybral lyrického devastátora, metaforického žongléra, Tony Motherfuckin' Yaya. Keď ma niekto zachrániť NY, bude to určite on. Fuck! To naozaj nikto z G-Unit nevidí, že tento týpek nevie rapovať? Jeho part by lepšie napísal akýkoľvek desaťročný nigga z ghetta. "Help" sa dočká aj druhej strany. Keď pri prvom tracku hľadal ženu na celý život, na "One Night Stand" je to opäť o jednorazovkách. Dobrý beat od 9th Wondera pre Wonder Boya. Ešte stále mám problém predýchať, že člen Little Brother robí beaty pre G-Unit, ale aspoň dvíha úroveň albumu.

Pozvem si na album Scarface, Young Bucka a 8-Balla - tri z najväčších mien Dirty Southu - a dám im takýto skapatý beat? Hanba ti, Banks. "Iceman" mohlo zafungovať tak dobre, stačilo by iba lepší beat. Teraz to znie ako nie veľmi podarená reklama pre Jacoba Jewelera. Slušný koniec zabezpečí "Gilmore's" do head-boppin produkcie od Young Lorda. Určite lepšie ako otvárací track. Aj keď znie trochu mixtapovo, ma to v sebe potrebnú energiu a vibe.

Banks sa drží hesla "neopravuj, čo nie je pokazené". Problém, je, že tu už niečo pokazené je. Predajnosť Yaya a Mobb mohla naznačiť, že ľudia nechcú počuť rovnaký album po 10-krát. Keď druhý album je vždy tým najdôležitejším, Banks sa drží šablóny, ktorá už ľudí omrzela. Opäť musím spomenúť "syndróm druhého albumu", Banks tu neponúka nič nové oproti debutovému albumu.

Lloyd určite talent má, ale niekedy to vyzerá, akoby sa bál skutočne zažiariť, aby nezatienil Fiftyho. Potenciál na to má, kto počul jeho mixtapy pred G-Unit, vie o čom hovorím. Na trackoch ako "Change" počuť to "rhyme animal" v ňom. Banks má len 23 rokov, čiže celú karieru má pred sebou, ale do budúcnosti by mu nezaškodilo rozšíriť si obzor aj od tradičneho "money, cash, hoes" klišé.

Nejde o žiadny pokus o záchranu hip-hopu v New Yorku, ako by mohol naznačovať názov. Ide len o ďalší album z gorilieho kempu. Po hudobnej aj textovej stránke je to presne to, čo očakávate, žiadne experimenty. Kto má rád G-Unit, poteší sa kvalitnému albumu. Kto ich rád nemá, tento album na tom nič nezmení.