Kidz in the Hall
The In Crowd
© 2008 Duck Down Records
čas: 52:54

Postaviť album na jednom singli, to v súčasnom hip-hope patrí medzi obľúbené kamuflážne manévre, najmä u južanských rapperov. Tu však ide o iný druh skupiny - skupiny, ktorá sa nemusí za nič skrývať. Debutom na Rawkus dokázali opäť pripomenúť hviezdne časy tohoto legendárneho labelu a posilnili pozíciu Chicaga ako centra counscious hip-hopu. To im však nevytvorilo len buzz, ale aj tlak. Ten sa im podarilo na prvom albume obstáť. A zvládli to aj tu, aj keď ešte stále je čo vylepšovať.

"I'm something like a star when it comes to the verbal spar
ride tracks to the like of NASCAR"

Kidz sú známy svojou záľubou v hip-hope 90-tich rokov a kto by o tom nevedel, hneď ho o tom presvedčí úvodna "Blackout", kde samplujú Eric B and Rakim a ich "Know The Ledge". Track slúži na predstavenie Naledge, ktorý si v kolonke zamestnanie píše MC a hneď na prvom tracku dáva asi najprísnejšie. Album je hneď od úvodu plný hostí a vlastne jedinej sólovej veci sa dočkáme až na úplny záver. Na druhom tracku "Paper Trail" sa ku Naledgovi pripojí Phonte z Little Brother, ktorý len potvrdzuje svoju reputáciu jedného z najspoľahlivejších pomocníkov na mikrofóne. Track nie je tak odlíšný od jeho tvorby s Little Brother, pretože Double O ukuchtil beat podobný 9^th Wonderovým soulovým produkciám.

Na prvom albume upútala najmä prerábka "Wheelz Fall Off", tu dominuje titulná hymna "Drivin Down The Block". A tomuto hovorím dokonalý výber singlu, lebo keby som mal niekomu odporučiť len jediný track z tohoto albumu, určite by to bol práve tento. Šialený sub-woofer tlakujúci beat Double O, refrénový sampel Masta Ace z jeho klasiky "Sittin on a Chrome"(a tiež odkaz na "Elevators" od Outkast) a Naledgova oslava voľného víkednu, keď sa nie je na pláne nič iné, len sa premávať na aute. Jamesovi Brownovi a Jimmymu Hendrixovi sa Naledge snaží vzdať úctu na "Lucifer's Joyride", ale týmto sa mu to určite nepodarí. Tento track by som radšej nechal v archiíve. Vypomáha aj Travis McCoy z Gym Class Heroes a skladba je v tradične Gym Class štýle o balení ženských.

"Music is my passion, but it sort of seems that stress is my hobby,
cause it always seems to follow me"

Na "Snop Hop" nahrali najlepší track Camp Lo od ich debutu "Uptown Saturday Night" s funky beatom Double O. Je dobré vidieť, že Sonny Cheeba a Geechi Suede sa opäť vracajú do formy, lebo patria medzi najzaujímavejšie skupiny hip-hopu. Ľahký violový beat uvedie Naledgovu "Hip Hop 101", kde sa na "Mr.Alldatshit" môžete predávkovať swag. Od istého času si každý rapper myslí, že vie spievať. U niektorých to je tak zlé, že je to až komické(ODB), u iných je to celkom počúvateľné(Slug) a potom su takí, u ktorých to veľmi neznesiem(Naledge). Ale naštastie spievaná pasáž nie je taka dlha a skvelú "Love Hangover" zamýšľajúcu sa na zákutiami vzťahov, to nedokáže pokaziť. Double O stavia na v súčasnosti populárnom samplovaní hitov 80-tych rokov a úžasný vokál ma na svedomí Estelle, ktorá ma vonku rovnako dobrý album.

Na intímnom soulovom zvuku stavia aj "Let Your Hair Down" so Skyzoom a Lil Eddiem s podobnou tematikou. Naledge upozorní na často opomínaný región Mid-Westu na "Middle of the Map", ktorá magistrálou spojí Chicago a Detroit. Veľmi zaujímavá vec, keď sa dvaja producenti pohrajú s rovnakým samplom. Na prvej časti dostaneme od detroitského Black Milka mechanický beat vzdialene pripomínajúci prácu Dillu, zatiaľ čo Double O príde s niečim ešte lepším. Skvelá skladba, ktorú ešte vylepšuje hosťujúci Guilty Simpson. Hravá "The In Crowd" s popovým zvukom postavená na rytmických go-go bicích sa venuje posadnutosti ľudí byť "in" .

"Fuck the next top model, I'm the next top rapper
if n*ggas want problems, we can't probably make it happen"

Keďže album vyšiel na "kamuflážovom" labeli, nemôžu chýbať ani zastúpenie z BCC. To zabezpečia Buckshot a Sean Price na "The Pledge" o ťažkej ceste na vrchol hudobného echelónu. Sean P si tu kradne track pre seba a skvelými punchlines("I smoke a nick of weed, sold a nick of crack/ now I watch the Knicks listening to Nickelback/ I don't like football, what's a nickel back?/ take this bottle to the store, get a nickel back.") dokazuje, prečo sedí na tróne undergroundu. Na záver príde introspektívnejšia vec "The Inner Me", kde Naledge odhaľuje svoju dušu a spovedá sa zo svojich strachov do zimomriavky-vyvolavajúceho beatu svojho producentského parťáka. Silná vec, pôsobivý finiš. Ako bonus ešte Kidz pridali remix "Drivin Down The Block" v exkluzívnej zostave Cool Kids, Pusha T a Bun B, namiesto ktorého by som ta radšej videl Camp Lo. Nie preto, že by Bun nenaložil poriadne, ale bolo by to symbolickejšie - stretko ér. Camp si ide v 70's, Cool Kids v 80's, Kidz v 90´s a The Clipse sú jednými z reprezentantov minimalistického zvuku nového tisícročia.

V krátkom čase píšem recenziu už na tretí album, ktorí spája len jedného MC-ho a jedného producenta. A ani jeden z týchto projektov nesklamal. Druhý album väčšinou naznačuje, či môžeme s dotyčnými počítať aj do budúcnosti. Ak je to pravda, tak s Kidz in the Hall treba rátať. Prišli s pár originálnymi nápadmi, a nahrali kvalitný album, ktorý demonštruje ich individuálny posun. Väčšie zlepšenie vidím po producentskej stránke, čoho dôkazom je to, že Double O prerazil aj na albumy iných MCs ako Freeway. Double tu oproti prvému albumu pôsobí všestrannejšie, až tak, že bez toho, aby by ste čítali credits, neverili by ste, že to produkoval jeden producent. Problém je však, že album miestami pôsobí ako Doublovo producentské sólo. Bez toho množstva hostí by totiž bolo ľahšie zhodnotiť, čoho je Naledge vlastne schopný. Chýba mu totiž individualita a v smečke rapperov ho je niekedy problém rozoznať, čo je u MC-ho zásadný problém. Naledge ešte nemá na vyhlásenia typu, že je na úrovni Commona. S celou karierou pred sebou však netvrdím, že to tam nemôže dotiahnuť, lebo potenciál tam je. Chvíľu to však ešte potrvá.