Kery James, meno, ktoré sa objavuje na francúzskej scéne už od roku 1992 - práve vtedy sa objavil ako člen Ideal Junior na maxi La vie est brutale. Ako čas plynul, prišiel dnes už legendárny album Le combat continue, neskôr prvý sólový pod názvom Si c´était à refaire, projekt Savoir et vivre ensemble, druhý album Ma vérité (ktorý bol v podstate komerčným prepadákom) a minulý rok zatiaľ posledný À l´ombre du show business, ocenňovaný ako jeden z najlepších/najlepší album roka 2008. Keď som sa prvýkrát dozvedel o novinke, mal som mierne obavy, pretože zatiaľ medzi všetkými Keryho albumami bol rozdiel niekoľkých rokov a nebol som si úplne istý, či dokáže plne konkurovať svojmu predchodcovi.

Ale nechajme predsudky, poďme sa pozrieť na samotné dielo. Hneď pri pohľade na tracklist možno zamrzí prítomnosť len trinástich stôp. Hneď prvou z nich je notoricky známy Le retour du rap français, ktorý bol prvým klipom a Kery tu krituzuje odklon scény od pôvodného zamerania skôr k amerikanizmu a komerčnému rapu, hlavne vo veršoch ako: "De l´égotrip, c´est tout ce que le rap peut exprimer, alebo J´ai encore beaucoup de choses à apprendre, j´suis qu´un étudiant, mais comme il y a beaucoup d´ignorants, j´suis un enseignant." Ďalšia klipová záležitosť sa nazýva Je répresente, kde pokračuje predchádzajúca myšlienka, no rapper vyjadruje, o čom a vlastne pre koho rapuje, nezabúda spomenúť tradičné slová ako minorités, peine alebo progrés. Nasledujúca skvelá vec nesie meno La poudre aux yeux, nájdete ju pod čislom 5 a podľa mňa je to najlepšia stopa celého albumu. Ak poznáte Un nuage de fumée z Le combat continue, La poudre aux yeux sa vám bude jednoznačne páčiť nielen témou, ale aj spracovaním. Rovnako je o drogách, no zabudnite na dlhosiahle kázanie o ich zlom vplyve - Kery neponúka žiadne riešenie závislosti, ani argumenty škodlivosti, len povie skutočnú situáciu - niektorí ich berú, iní predávajú...

"Je viens de l´époque où la coke était tabou
Ya pas si longtemps et maintenant on trouve partout
Personne se cache, tout le monde veut d´une cage
On fait pas assez dans le hash"
- Kery James-La poudre aux yeux

V tesnom závese pokračuje bomba s Médinom - Le prix de la vérité, kde sa dozvieme, že obaja spomínaní páni nemienia zotrvávať v lži ako ostatní, vždy budú hovoriť to, čo sa skutočne odohráva bez zbytočností mimo tému. Práva väzňov vo Francúzsku? Pustite si Au pays des droits de l´homme - opisuje pocity v lochu a Kery sa tu pustil opačným smerom, ako sme zvyknutí, celé 4 minúty su poňaté skôr lyricky ako epicky a nenájdeme tu teda žiaden konkrétny príbeh. Minulý rok sme mohli počuť Pleure en silence, ticho ako dôležitá súčasť života je spomenuté v Le respcet du silence, tu Kerymu vypomáha Le Rat Luciano. Ďalším hosťom je Mr. Toma na En manque de... pričom ide o klasickú Jamesovku, takže ideu ľudskej sprostosti, večných problémov, nedostatku dobrých chvíľ nájdeme aj na 4. radovom albume; tu by som spomenul nádherny podmaz, ktorý by ale, na môj vkus, mohol byť ešte viac africkejší. Náš člen Mafie K1 Fry nie je len rapperom, ale aj humanistom. Tento argument dokazuje Avec le coeur et la raison, kde sa zameriava na súčasnú situáciu v Palestíne, obsadenie územia, dopad na bežných ľudí a na takmer žiadnu reakciu veľmocí ako USA. Funkovym pokračovateľom Banlieuesards by sa dala nazvať stopa Promis à la victoire - každý človek sa chce niekam dostať a nechce svoj život len prežívať. Na refréne počuť Admirala T, ktorý poňal nahrávanie až príliš divo a je to jediná spolupráca na albume, ktorá nevyšla úplne na stopro.

Asi ste si všimli, zatiaľ som stále len chválil a ak ste videli tracklist, viete, že niečo som vynechal. Takže späť k nim: Réel pod číslom 2 hovorí prečo sa tento album volá rovnako. Od začiatku to vyzerá ako podarená vec, no približne niekedy od 5. strofy (nepočital som to) sa začína básnický prostriedok pod názvom epifora, ktorej fanúšikom nie som ani náhodou. Samotný text je veľmi realistický, no jeho kvalitu mierne brzdí použitie slova Réel na konci takmer každého verša. Z Yeah som nemal dobrý pocit už pri prečítaní názvu, produkcia je poňatá až veľmi Rohffovsky, rovnaký epiforický problém (hoci tu sa niektoré slova len podobajú) s prvou slohou a tu prvýkrát nastúpil pocit z vlastného vykrádania. Keby som mal označiť najhoršiu vec na albume, tak neváham a prisúdim tento atribút práve Yeah. Poslednou vynechanou vecou je Paro, podľa Keryho komentáru by to mal byť hit tohoto leta, zvuk z áut, … Nečakajte pohodovú vec z pred dvoch rokov ako Soprano-À la bien, Paro mi svojim spracovaním pripomína skôr Sinikov Bonhomme.

Lettre à mon public, to je koniec albumu Réel. Je to vlastne jedno veľké poďakovanie všetkým poslucháčom, fanušikom ďakuje za podporu, hejterom potvrdzuje, že si občas sám protirečil, no vždy ostal sám sebou.

"Je suis aussi sage que fou
Aussi fort que faible
Je suis aussi humain que vous
…
En vérité je n´suis qu´un homme"
- Kery James-Lettre à mon public

Na koci toho všetkého tu máme album, od ktorého sa očakávalo veľa, no nielen ja som z neho mierne sklamaný. Keď sa povie "francúzsky rap", ihneď si spomeniem na tri albumy: Le combat continue, Suprême NTM a L´école du micro d´argent od IAM. Toto je klasika, ktorej atmosféru som očakával od Réel, no dostal sa mi starý dobrý Kery James a tri (pre mňa) odrhovačky. Navyše niekedy vo veciach, ktoré priamo nedominujú albumu mám pocit vykrádania samého seba, konkrétne napríklad v Yeah, keď znovu použije "C´est le retour du noir foncé". Vôbec najpoužívanejšie slová sú: paro, droits de l´homme, réel.

Tým ale nechcem povedať, že Réel je zlý album, ba naopak. Len desatina celej francuzskej scény dokáže spraviť rovnako dobrý, alebo lepší album. A pri troche šťastia bude aj Réel albumom roka.