Jim Jones
Pray 4 Reign
© 2009 Columbia/E1/Diplomat
čas: 74:45

So stále sa zlepšujúcou sériou albumov od svojho debutu "On My Way To Church" z roku 2004 po "Harlem: Diary of a Summer", "Hustler's P.O.M.E." Jimmymu konečne doniesol aj dividendy. Po megaúspechu singlu "We Fly High", Capo umlčal svojich kritikov odsudzujúcích ho ako one-hit wonder auto-tune bombou "Pop Champagne", kde pokračoval na hedonistickej vlne nastavenej lietajúcim singlom. A na tejto vlne dosurfoval až k svojmu major label debutu "Pray 4 Reign".

Tri roky medzi albumami boli zaplnené Jimmyho releasmi - či už mixtapmi, vianočným EP alebo albumom s Byrd Gangom, ale asi nikto nepochybuje, že až tu ide o skutočného pokračovateľa jeho úspešného tretieho albumu. Až doteraz boli všetky jeho releasy nezávislými, po tom, čo sa mu podarilo prísť k veľmi raritnému zboží vo forme new yorského crossover hitu, začali po ňom poškulovať major labely. Jimmy vždy bojoval o mainstream, ale napriek podpore major labelu je tento album iný, ako som čakal.

"The aesthetic of being a Black man
You was either athletic or selling them crack grams"

Medzi albumami sa Jim Jones presadil aj ako úspešný "dramatik", ale fanúšikovia sa nemusia obávať žiadneho 808. Jimmy si postavil karieru na tom, že držal prst na pulze Harlemu a pre dôkaz, že v tom pokračuje sa netreba pozerať ďalej ako na intro albumu, kde sa Jimmy odráža od No. ID-ovho soulového, harmonikou podčiarknutého beatu. V medziobdobí sa z Jimmyho stala mainstreamová figúra, čo sa odráža aj na väčšom flossine - je posadnutý luxusom na "Let It Out" a na "Blow the Bank" sponzoruje nákupnú horúčku. Jimmy nie je žiadny lyrický kráľ, ale ani to ho nezastavuje v tom, aby strielaľ po bývalých rivaloch ako Jay-Z alebo tých nových ako Max B a Cam´Ron na "Frenemies". Tento track, podobne ako cynická "This Is My Life" dokazujú, že za všetkým jeho "ballin" leží paranoia a jeho cesta na vrchol je sprevádzaná závisťou. Hood retorika však nudí na bragadacio jazde Byrd Gangu "Pop Off" a aj sexuálne liečenie "Medicine" sa ukáže byť zlým receptom. Jimmy je najpodmanivejší, keď zahodí materializmus a rapuje o skutočných veciach. Najmä na smútiacej "My My My", ktorú uvádzal ako pokračovanie "Emotionless", kde pozerá hore a oslavuje svojho priateľa Stack Bundlesa. Chris Styles spojil piano s synťákmi a pomáha tak Jimmymu pretaviť jeho emócie do skladby. Inde zasa Jimmy venuje skladbu svojmu synovi a na introspektívnej "Rain" sa vracia ku starým časom.

"I bought you out of jail ,without me, you´d be facing an appeal
But who knew this, you would be Judas"

Keď je Jim Jones vo svojej línii, jeho schopnosť vytvoriť hit je nepopierateľná. A nehovorím len o "We Fly High", ale napríklad aj o "Summer In Miami", ktoré dokazujú, že ucho na výber beatov mu funguje fakt dobre. Jeden by čakal, že keďže je už pod majorom v zozname producentov budú figurovať samé "šesť-ciferné" mená, ale opak je pravdou a s výnimkou Rona Brownza, Ryana Leslieho a No. I.D. ide skôr o menej známych producentov. Aj keď Jimmyho treba oceniť, že nešiel po vytvorení formulo-idného mainstream albumu, viacej No I.D.-ho na úkor Triple A alebo Chink Santanu by určite nezaškodilo. Pre tých, ktorý sa sťažovali, že Jimmyho to ťahá až prílis na juh, môžu byť s týmto albumom spokojný, lebo sa nesie v east coast štýle. Jedinou výnimkou je "How To Be A Boss", kde sa Jimmy sa musí ukloniť Ludacrisovým skills. Inak, zdá sa, že Jimmy má obsesiu so svojimi rivalmi, lebo nielen že NOE.znie ako ranný Jigga, ale "This Is My Life" sampluje "Hero" od Nasa.

Aj na Jonesovom štvrtom albume pokračuje vo svojej "ballin" formulke, aj keď sa poslucháčou snaži ubezpečiť, že nie je len o tom, keď séria emočne ladených skladieb, robí z "Pray 4 Reign" Jimmyho najreflektívnejší album. Veľa umelcou sa so svojou progresujúcou diskografiou snaží o posunutie hranice a Jimmymu sa to na polovici albumu aj darí, ale eventuálne je až pročasto vtiahnutý naspäť k bling lifestylu a namiesto obsahu sa spolieha na swag. Trackom ako "Na Na Na Na" alebo "Blow the Bank" chýba substancia, ale je jasné, že budú vládnuť klubom.

Jimmy sa však ako MC posunul a vývoj ide správnym smerom, aj keď je pred nim ešte dlhá cesta. Nakoniec, nie je to až tak dobrý album, ako skôr dobrý album na Jonesa. Nedostane ho síce do diskusií o kráľa NY, ale je to výhra pre Jimmyho, lebo aj pod majors robí svoj typ hudby. S New Yorkom tam podreprezentovaným v mainstream hip-hope, Jimmy predvádza skills, ktoré z neho môžu spraviť mainstreamovú stálicu - stačí len dobrodružnejší výber beatov a tie záblesky vyspelosti predĺžiť. Ak má totiž "Pray 4 Reign" byť odrazom jeho budúcnosti, je jasné, že Jimmy bude "ballin" ešte pár rokov.