Ill Bill
The Hour of Reprisal
© 2008 Uncle Howie Records/Fat Beats
čas: 60:00

S podporou od Premiera, Pete Rocka alebo Large Professor (zostava podobná tej, ktorá sa zišla na "Illmatic") sa Ill Bill, Shabazz, Goretex a DJ Eclipse stali absolutnými favoritmi všetkých backpackerov. Druhý album sa im však nikdy nahrať nepodarilo a tak sa skupina v zlom rozišla, najmä kvôli Goretextovej pracovnej morálke. Ani sólovo však Ill Bill nezapadol do zabudnutia a nahral jeden z najlepších albumov roku 2004 "What's Wrong With Bill?". Od vtedy však o ňom veľmi počuť nebolo, až pokým sa nedal dokopy s Everlastom, aby postavili základy nového "house of pain" La Coka Nostra. S bielym gangom za chrbtom sa teraz Bill snaží oživiť aj svoju sólo karieru. Dokáže to ešte?

Album začína otázkou, čo by ste urobili, ak by ste dostali 60 minút na zhrnutie sveta okolo seba. Ill Bill do tejto hodiny vtesnal novodobú hardcore klasiku. Nie je to hudba, ktorú si môžete pustiť do pozadia., tento album nemôžete počuvať, bez toho, aby ste mu venovali pozornosť. Koľkokrát som začal pri tom niečo čítať, nakoniec som však ostal ponerený v hudbe. Ill Bill má, čo povedat a chce, aby ste ho vypočuli.

"The Hour of Reprisal" stavia na Billovej schopnostio spájať príbehy z hoodu s vážnymi témami, či už politickými alebo osobnými. Roky od jeho posledného sóla dávajú vidieť rast, keď ubral z agresie, pridal na nadhľade a svoj rozsah rozšíril o ďalšie témy. Dotýka sa všetkého od vojny v Iraku, cez rasizmus až po posledné incidenty so streľbou na školách. Ill Bill odštartuje svoju krusádu za "Babylon" s epickým beatom T-Raya, kde opisuje náš skazený svet, kde sa na youtube dajú pozrieť popravy a kde ľudia chodia do kina s bombami na tele. Nezabudne ani na Seana Bella, Don Imusa, Severnú Koreu alebo Virginia Tech. Bill prináša naspäť aj konšpiračné teórie, ktoré mnohým fanúšikom chýbali na debute, či už na paranoidnej "Don´t Trust Nobody" alebo na spindoctorov šikanujúcej "Most Dangerous Weapon Alive". Keď som tvrdil, že ubral na agresii to ešte neznamená, že úplne zmäkol, lebo po vypočutí trackov ako "I'm A Goon" je "hardcore" ešte stále to najvýstižnejšie slovo s akým dokážem prísť pri opise jeho štýlu.

Najzaujímavejši však Ill Bill ostáva, keď nás nechá nazrieť do svojho života. O svoje ponúre detstvo poznačené rasovou marginalizáciou sa podelí na "White Nigger", o tom ako nezapadal k čiernym ,ale biely ho odmietali. Kontroverzný track, ktorý pokrýva v hip-hope často nevidený obraz reverzného rasizmu, keď Bill poskladá refrén zo všetkých nadávok, ktoré si ako žid odniesol. Aj ďalší track je osobnou záležitosťou, ked sa na "My Uncle" snaží, fanúšikom Psycho-Logical dobre známeho, Uncle Howieho motivovať, aby prestal brať drogy.

Bill je dobrý známy, aj svojou záľubou v heavy metale, keď na predchádzajúcich albumoch spolupracoval aj s členmi Deftones alebo Fear Factory. Jeho favoritmi však ostávajú Slayer(dokonca aj obal albumu mal na starosť Larry Carroll stojaci aj za covermi Slayer), keď nadviaže na Nasa, ktorý rovnaký track venoval Rakimovi, skladbou "U.B.S." - neautorizovanej biografie heavy metalových krstných otcov. To však nie su jediné heavy metalové elementy na albume, ktorý pôsobí ako novodobá verzia soundtracku "Judgment Night". Bill pretavuje svoj vlastný zmätok do agresívnej hudby, ktorá vam nechá v žilách pumpovať adrenalín. Ill Bill si už producentsky vytvoril svoj vlastný trademark, keď sa často spolieha na temné piano linky prerušované kvílivými gitarami, jeho beaty však ešte potrebujú tuning. Po čase sa beaty zdajú repetatívne - čo upúta na začiatku - využitie chórov, orchestrálne sample a gitary - sa na osemnástom tracku už obohraje. Nepomáha ani to, že Bill si na album pozval prevažne rovnako zmýšľajúcich producentov ako DJ Muggs alebo Necro. Najviac tak vytŕča "Society Is Brainwashed", ktorý nesie výsačku "beats by Premier". Premo ho ukuchtil pre Jiggu na "American Gangster", tomu však nesedel do konceptu, tak nakoniec do neho nakláda svoje Ill Bill rýmy, kde odsudzuje spoločnosť ako sklamanie, ako stádo ovcí vrhajúce sa do priepasti na rozkaz.

Aj keď je Bill silný MC, schopný utiahnuť album aj sám, dá šancu zažiariť aj svojim parťákom. Na jednom z vrcholov albumu "Too Young" sa delí o mikrofón so Slainom a Herom, aby vas previedli časmi, keď boli príliš mladý, aby si uvedomili konsekvencie toho, čo robili. La Coka sa ozve aj z "Pain Gang", kde sa pridajú kapovia Everlast a B-Real a opisujú svet ovládaný gangami od NYPD až po Hamas. Everlast a Bill si dajú aj repete na "Only Time Will Tell", keď sa k nim tentoraz pridá aj Tech N9Ne, pod ktorého labelom Strange Music album vyšiel. Bývalý DJ Limp Bizkit a House of Pain DJ Lethal stojí za produkciou "Bullet Never Lies", ktorá spája dvoch z najtvrdších XXL white boyov Ill Billa a Vinnie Paza. "War Is My Destiny" je konceptuálny track, kde sa Bill a Immortal Technique prevtelia do revolucionárov bojujúcich za svoju slobodu podporovaný metalovým refrénom od Maxa Cavaleru zo Sepultury a Soulfly. Najväčším hosťom albumu je určite Raekwon, ktorý "Coka Moshiach" venuje len svojim "cuban linx". Dúfam, že čoskoro im venuje aj album a nie len jeden track.

"This Is Who I Am" je Billova biografia, kde sa podelí s ťažkou cestou na vrchol undergroundu a až keď pospomína všetky mená, s ktorými bol asociovaný, si uvedomíte, čím všetkym prešiel. Bill je už veterán, dokázal sa však ešte revitalizovať a začať novú kapitolu kariery. Nahral komplexný album, ktorým zachádza do nepoznaných teritórii - album, ktorý mi v hip-hope už dlhšiu dobu chýbal. "The Hour of Reprisal" je Billove resumé ako MC-ho a dôkaz, že patrí medzi najlepších zdola.