Gnarls Barkley
The Odd Couple
© 2008 Atlantic
čas: 39:20

Už od začiatku boli Gnarls Barkley považovaný za "netradičnú dvojicu". Ale táto ich netradičnosť zároveň vypovedá aj o ich unikátnosti, pretože na súčasnej pop-scéne(áno, robia pop) sú niečím absolútne výnimočným, niečim, čo neočakával nikto, keď sa spojil producent so sonickými beatmi s atlantským soulovým zázrakom. Veď, keď sa niekto ako Questlove bije o to, aby mohol odpremierovať ich singel, niečo na nich predsa len bude.

"I got some bad news this morning
Which in turn made my day"

Ich kariera dokazuje,že sa neradi zasekávaju vo formulkách a kreativitu si dávkujú každodenne. Odmietaju sa prispôbiť pravidlám hudobného biznisu. Dôkazom je aj "Going On", ktorá svojim tanečným tempom volá na dancefloor. Rýchly hand-clapy, do toho kvílivá gitarka a máte další hit. Keď tu má niečo šancu priblížiť sa ku "Crazy", je to podľa mna práve táto skladba. V strede sa však tempo zmení a prekvapí vás pasážou ako z Jacksonovho "Earth Song", čo poukazuje na to, že Gnarls nemajú záujem o robenie priamočiarych pop singlov, ale snažia sa s hudbou pohrať, byť kreatívny - slovo, ktoré mnohým v pop music veľa nehovorií

"Yeah it's still the same, can't you feel the pain?
When the needle hits the vein, ain't nothing like the real thang"

Album je plný experimentov a miestami pripomína "Love Below" vo svojich najlepších momentoch. Album si požičiava všetko od latina cez Ennia až po indie rock a gospel. Je to mix funku, R'n'B, electra a hip-hopu. Mix rocku, psychadelického soulu a tanečnej hudby šestdesiatych rokov. Jednoducho Danger Mouse sa prechádza žanrami ako sa mu zachce a ktorýkoľvek hudobný štýl spomeniete, na tomto albume nájdete jeho elementy. Úvodna skladba "Charity Case" ma Tarantinovský nádych s prvkami bossa novy, "Blind Mary" si požiciava aj z polky a do industrialu zájdeme na "No Time soon". Keď "St.Elsewhere" bol takmer futuristický, tento album je decentnejšie retro. Danger sa zapísal najmä svojou Beatles-využíjvajúcou remixovou podobou "Black Albumu" a aj tu sa prejaví jeho záľuba v zázračnej štvorici, či už je to na "Surprise" alebo "She Knows".

"Eyes filled with fire
Wish I was a better liar"

Material z "Odd Couple" sa zaradí aj medzi najlepšiu Cee-Lovu prácu, čo s pohľadom na jeho dlhú a úspešnú karieru hovorí veľa. Najmä "Little Better" sa lyricky vyrovná aj jeho najlepším veciam a zároveň vytŕča aj tým, že je to aj jediný track, ktorý je viacmenej pozitívny. Track charakterizuje introspektíva, koniec koncov ako takmer všetky jeho skladby. Cee-Lo berie tento album ako formu spovede a ťažko by ste tu už spoznali lídra Goodie Mob. Naliehavo otvára svoju rozorvanú dušu a je, ako sám hovorí, ako "Open Book". V tradícii z "Necrophilia" pokračuje Cee-Lo na "Would-Be Killer", kde priznáva, že ho priťahujú temné stránky života. Aj Danger Mouse udržiava beat v takej poloschyzofrenickej forme, keď sa sample navzájom križujú, sťahujú, vracajú a vytvárajú spolu dosť psycho atmosféru. S ponúrou náladou "Who's Gonna Save My Soul" zájdu Gnarls až do teritória, ktoré majú pre seba vyhradené velikáni ako Portishead. Z tracku na vas zavanie resignácia a samota a pri skladbách ako táto je zaražajúce, že Cee-Lo ma na svedomí aj najväčší hit Pussycat Dolls "Don´t Cha".

Album sa utápa vo svojej depresívnej nálade, ale aj keď lyricky sa album odieva do čiernej, hudobná stránka do toho pridáva široké spektrum farieb. Gnarls nikdy nezabúdajú na to, že hudba má najmä zabávať a ich hudba to dokáže. Tracky sú takmer ako scény z filmov, o čo duu so záľubou v kinematografii možno aj išlo. "Odd Couple" odštartuje podobne ako "St.Elsewhere" zapnutím premietačky a vy sa môžete pripraviť na poriadnu "filmovú" jazdu. Keď pri debute zaujali najmä neočakávanosťou svojej kombinácie, tu sa zapisujú ako skúsená dvojica, ktorá dobre pozná krok toho druhého. V porovnaní so "St.Elsewhere", kde tracky boli prekryté úspechom hitsinglu, tu ide o oveľa vyrovnanejší album. Jeho highlighty možno nie su tak vysoko ako tam, ale jeho slabiny nie su zase tak nízko. Nemá už ten nádych šokovat ako "St.Elsewhere", to však nič nemení na tom, že aj aj tu ide o skvelý album.