G-Unit
T.O.S.(Terminate on Sight)
© 2008 G-Unit/Interscope
čas: 58:51

Za štyri roky od prvéh albumu G-Unit sa toho udialo naozaj veľa. Všetci štyria vydali svojo sólo albumy, niektorým ich sólo neúspech asi rozhodil plány na ďalšie albumy, ku kempu sa na krátku dobu pridal aj The Game, za čím nasledovala krutá diss vojna, ktorá pokračuje až doteraz, posledné roky sa však impérium otriasa, k bývalým vojakom gorilej jednotky sa krátko před vydaním albumu mohol zapísať aj Young Buck a najkontroverznejšia crew v hip-hope si do svojho beef zoznamu môže pripísať dalšie meno. G-Unit si v poslednom čase prešli svojimi problémami a tento album im na problémoch nijak neuberie.

"Nowaways, this rap shit ain't adding up
How niggas get caught with 10 machine guns, only get 12 months"

G-Unit opäť vyťahujú zbrane, predávajú drogy, majú všetky ženské, veľké autá, peniaze a celý album pôsobí ako jedno veľké varovanie pre haterov, aby sa s nimi nezahrávali, keď nechcú skončiť s "R.I.P." pre svojimi menami. Keď už neovládajú hitparády, tak sa snažia aspon opäť ovládnuť ulice. Tento gun-talk, aj keď už neznie tak unavene ako predtým, už však veľmi nefunguje(veď medzi najúspešnejších rapperov minulého roka sa dajú považovať Kanye a Lupe) a príde mi to, akoby som od G-Unit počúval ten istý album už piaty rok. Náboje nedochádzajú na "Casualties of War", čo je tip tracku, na ktorý zabudnute hneď ako si ho vypočujete, "You So Tough" dissuje neviditeľných protivníkov a o čom všetkom nechcú hovoriť je "I Don´t Want To Talk About It. Problém je, že naozaj o ničom novom nehovoria. Rovnaké témy, rovnaké beaty - kde je progres? Je ťažko pochopiť, ako sa niekto ako Fifty, ktorého považujem skôr za lídra ako za kopírku, ešte stále aj po tých rokoch topí v stereotypoch. Jeho zúfalosť potvrdzuje aj podľahnutie "T-Pain" trendu, keď na "Rider pt.2" naskočí aj on na vocoderovu vlnu. Track je to dobrý, to áno, ale príde mi to však ako podlizovanie sa mase. A každý vie, že o pár rokov, keď táto "robo-hlasová" mánia pominie, bude to znieť absurdne.

"These dudes been perpetrating so long
They could make it rain, I could make it storm"

Keď na "Curtis" sa hlava gorilieho kempu spoliehala najmä na osvedčené producentské mená, na "T.O.S." sa opäť snažil využit svoj skautské ucho a vytiahnnuť neostrieľané mená, aj keď nikto z nich sa nedá považovať za úplných nováčikov, keďže mená ako Jake One už dlhšie bublajú v undergrounde. Dobré meno si tu robí aj Ron Brownz s úvodnou prerábkou "Straight Outta Southside", kde G-Unit vzdávajú hold svojej štvrti podobne ako to robili NWA s Comptonom. Podarený track, ktorý síce nemá tú energiu ako klasika z 1989, ale patrí medzi lepšie tracky albumu. Fiftymu sa podarí sa mu sem-tam objaviť nové meno, ale väčšina producentov na tomto albume sa nechá uzavrieť do veľmi úzkej škály G-Unit beatov. Beaty sú tvrdé, ale nezaujímavé a čoho je tu nadbytok sú Drem-inšpirované beaty postavené na piano linkách. G-Unit však nepotrebuje imitátorov, ale skutočného Dreho. Tha Bizzness znie na "Piano Man" akoby počúval až priveľa Scotta Storcha, Ty Fyffe dodal k "T.O.S." jeden z najotravnejších beatov ake som v poslednom čase počul a planovaný prvý veľký singel "I Like The Way She Do It" s elektro beatom Street Radio Inc. nezaujal asi nikoho a jediné, čo ho zachraňuje od úplného fiaska je záverečný nástup Bucka. Album sa dostane na absolutné dno na Polowom produkovanej "Kitty Kat". Ako tu mohli s chladnou hlavou zaradiť niečo takéto? Naštastie potom to vylepšujú reggae ovlplyvnená "Let It Go" od Dona Cannona, ktorá sa svojim živým zvukom odpútava od mechanického zvuku albumu a aj Swiss, znejúci ako za najlepších časov Ruff Ryders, vytiahne jeden zo svojich lepších beatov na "Get Down".

"Fuck the police with an HIV carrier
No Vaseline and an M-16"

Gorilia jednotka dlhodobo udržiavala moju pozornosť len vďaka Buckovi, a aj tento album dokazuje ako veľmi im bude chýbať, keď si pre seba ukradne všetky štyri tracku, na ktorých sa objaví. Další, komu tento album robí dobrú vizitku je Banks, ktorý tu napravuje skazenú chuť po jeho sólo albume "Rotten Apple" a dáva očakávať jeho ďalší počin. Už dávnejšie je jasné, že práve on je najlepší lyrik G-Unit, ale niekedy rapuje až priveľmi nudne, aby si to ľudia aj všimli. Tu však znie hladne po props, ktoré si zasúži. A aj keď mi je to tažko priznať, aj Yayo za zlepsil, alebo aspoň minimálne už tak očividne nevytŕča bsim rapperom z tria.

G-Unit sa snažili otriasť svoj komerčný plášť a nasadiť nový - pouličný, preto album nemá výraznejšie komerčné ambície a je postavený na agresívnej ulici a hadcore beatoch. Bez zmeny na celom albume je toho však priveľa. Úprimne, tento ich štýl ma už uspáva a za všetko to "bravado" je tento album jednoducho nudný. Album postupne stráca na energii(vyváženosť je problemom všetkých releasov G-Unit), songy sa zlievajú do seba, len málo ich niečim vyčnieva a album sa dostáve do monotónnosti, ako produkčnej, tak aj lyrickej. Nerozumiem tomu, že už po neviem koľkýkrát skúšajú rovnakú nefungujúcu schému.. Väčšina trackov má na sebe niečo dobré ako beat, flow alebo nejaké punchlines, ale zvyšok elementov ich nedopĺňa. Nepatril som ani medzi fanúšikov "Beg For Mercy", ale ten bol ďaleko lepší ako "T.O.S.".