Seth Gueko
La Chevaliere
© 2009 Hostile
čas: 65:23

Seth Gueko je veľmi zvláštna postava na francúzskej scéne. Jedni ho milujú, druhí zasa nenávidia. A sú aj takí, ktorí boli voči nemu ľahostajní, no prekvapil ich kvalitou svojho albumu. Seth Gueko ako člen Neochromu sa objavil na obrovskom množstve kompilácií. Takisto vydal aj niekoľko "street" albumov. Pravdupovediac, toto je prvý skutočný album, ktorý vydal. Seth Gueko sa v minulosti dostal do povedomia poslucháčov niekoľkými fakt skvelými skladbami. Boli to hlavne Le fils de Jacques Mes (syn Jacquesa Mesrina - názov skladby ako pocta slávnemu francúzskemu gangsterovi), ďalej to boli Des que, nezabudnuteľná spolupráca so Sefyu Molotovom v skladbe Patate de forain a samozrejme hit Ma Couillasse. V tomto roku sa mu pred albumom La Chevaliere (Pečatný prsteň) podarilo vydať DVD s názvom Le phenomen du rap francais (Fenomén francúzskeho rapu).
Tento album bol veľmi očakávaný. Aj keď bolo každému jasné, že zo Seth Guekovej strany pôjde o tradičný lingvistický prejav s množstvom slangových výrazov, arabizmov, slov z jazyka lingala (jeden z jazykov, ktorým sa hovorí v Demokratickej republike Kongo) a slov z jazyka Manušov (Manouches - kočovní Rómovia vo Francúzsku, ktorí žijú v bidonvilles t.j. karavánové sídliska; Manouches tiež nazývaní Gitanes). Takže s modernou francúzštinou to ma veľmi málo spoločné. Tiež bolo jasné, že ak pôjde o klasický Seth Guekov štýl, tak to bude mix komickosti s kontrastnou vážnosťou a
agresívnym prejavom.

Na albume sa nachádza 15 skladieb (plus bonus 10 ans de punchlines). Z toho sú len 4 spolupráce. Pravdu povediac, 2 z nich patria k najmenej kvalitným skladbám na tomto albume. Ako prvú by som spomenul Ca défouraille. V nej sa okrem Seth Gueka objavuje aj Balastik Dogg. Zvláštny komolený refrén tejto veci nepridal na kvalite, skôr naopak. La bande a pierrot (Seth Gueko, Farage, Escobar Mascon, 25G, Al-K-Pote) pôsobí na mňa veľmi nezáživne a niekedy mam pocit, že pri nej zaspím. Ako samostatná skladba môže byť, no po boku fakt kvalitných skladieb pôsobí na tomto albume dosť monotónne a nevýrazne. Zvyšné 2 by som hodnotil lepšie oproti vyššie spomínaným. Jeunesse endiablé (diabolská mládež) je už celkovo veľmi dobrá. Refrén on Anisa sa tam presne hodí a Seth dodáva svoje myšlienky a vyjadrenia o dnešnej mládeži poznačenej nenávisťou.
Poslednou mega spoluprácou je Tremblement de ter-ter (zemetrasenie) a je to fakt skutočné zemetrasenie. V tejto skoro sedem minútovej pesničke sa vystrieda niekoľko raperov: Aka, Al-K-Pote, Bounia, Mister You, Morsay, Néoklash, Nourou,...
Na albume sa ďalej nachádzajú veľmi dobre a kvalitné veci. Medzi ne patrí bez pochyby hneď prvá v poradí - Al Poelvoordino .V nej sa utvrdzujeme o splynutí humoru s vážnosťou na druhej strane. Názov vznikol spojením dvoch mien: mafiánsky herec Al Pacino a belgický humorista Benoît Poelvoorde. To presne vystihuje Seth Gueka: humor a náklonnosť k mafiánskym a gangsterským hrdinom.
Le son des capuches predstavuje skladbu vykrádačov, zlodejov, lúpežníkov. Pre tých čo sa maskujú kapucňami, falošnými fúzmi, parochňami, slnečnými okuliarmi, kuklami, atď. K tomu všetkému čierne Vito s tmavými sklami, zbraň a už len vziať všetky prachy. Hudobne veľmi dobrá skladba, ktorá zatrasie každou hlavou.
Po hudobnej stránke je Nervous breakdown dosť blízka Le son des capouches. Rýchlejšie tempo skladby dodáva atmosféru nervového zrútenia. Problémy s peniazmi, ktoré postihli nemalo ľudí bývajú najčastejšie príčinou zrútenia. Ani Seth nie je výnimkou, ani on sa neukryl pred životnými nástrahami, problémami a všetkým čo s tým súvisí.

Seth Gueko v žiadnom prípade neskrýva svoje korene. Fakt, že pochádza od Manušov potvrdzuje aj v skladbe Dirty Manouche. Hovorí o pomeroch medzi touto komunitou žijúcou v karavanoch, ako to u nich chodí a čo ma na tom najradšej. K tomu všetkému produkcia v štýle dirty south. Experiment jeden sa vydaril.
Barre de fer je jedna zo skladieb, ktorá s pokojnou atmosférou rozpráva skutočný a dosť krutý príbeh. Seth Gueková minulosť plná kriminálnych činov, matka upadajúca do depresie kvôli synovi a sestra odsudzujúca brata. Spomína, že lepšie je byť otrokom božím ako kráľom satanovým, ako všetkým v škole vravel, že jeho otec je Jacques Mesrine. Mnoho autentických spomienok z Guekovho života spolu s najhlavnejšou vecou, ktorou je fakt, že nikdy netreba podraziť kamarátov a nikdy nebonzovať na partnerov. Veľmi úprimná a vynikajúca skladba.
Hádam najviac francúzskou skladbou je Un couple impair. Životný príbeh točiaci sa okolo otca, ktorý bil svoju manželku, nepostaral sa o syna a k tomu všetkému maximálna ľahostajnosť voči rodine. Seth spomína, ako chcel mať otca a matku ako dokonalý pár, no realita bola úplne iná a otec bol len v akejsi dočasnej role. Silnú emotívnosť skladby dopĺňa aj skvelá produkcia.

Experimentom číslo 2 a neskutočným úletom je Bistouflex. Pravdu povediac, po prvom vypočutí ma elektronické zvuky tejto skladby nejako neohúrili. No refrén a text úplne obrátili kartu. Takáto téme sa objaví len raz za čas, no aj to zvykne skončiť fiaskom. Seth Gueko sa chopil témy svojho autosexuálneho života a trúfam si povedať, že to skončilo viac ako vynikajúco a pritom nesmierne humorne. Dlho som sa na žiadnom texte takto nepobavil. Seth opisuje, kde všade si to robil a kde všade sa to robiť dá. Podľa Seth Gueka "najlepší úkryt sú toalety". Spomína, ako išiel do kúpeľne no nikto sa nedočkal zvuku tečúcej vody, ako použil celý toaletný papier no nie na vysmrkanie nosa, ako bol podozrivý z pozeranie klipov o polnoci s vypnutým zvukom. A ešte mnoho ďalších zaujímavých "myšlienok" (či skúseností) sa nachádza v tomto skvelom texte.
Mojou najobľúbenejšou vecou na albume je Aka. Text je dobre spracovaný, jedna z najlepších produkcií na albume a k tomu všetkému Seth Guekov "manouche flow". To je kombinácia na zaručený úspech. Seth Gueko a.k.a. P.Diddy z karavánu, pre kamarátov Nico, pre policajtov Pablo, Pierre Richard Gire, Nicola Mesrine, Louis de Fufu, Shreck Gueko, Pavarotti z parkoviska, atď. Akýmkoľvek menom ho oslovíte, stále to bude Seth Gueko.
Totino la mafia rozpráva príbeh o fiktívnom rusko-talianskom mafiánovi, ktorý preferuje cigary značky Cohiba, vodku, pizzu, margaritu, zubrowsku a samozrejme nesmie chýbať ani beretta. Skladba nás svojou atmosférou istým spôsobom vťahuje priamo do diania mafiánskej spoločnosti. V refréne (a v niektorých pasážach skladby) Seth Gueko predviedol fakt skvelý hlasový výkon (zmena hlasu, prízvuk). O hudbe netreba ani trocha pochybovať, je fakt perfektná.
Skladba, ktorá spája kvalitnejšie skladby s tými menej kvalitnými na tomto albume je WéWéWé. WéWéWé je melodicky veľmi dobrá. Páči sa mi beat, taktiež aj použitý zvuk klávesov. O Guekovom rape nie je ani potrebné polemizovať. Len textovo mi to dáko nesedí. Vidí sa mi to nejaké divoké a pozliepané z mnohých strán. Preto by som ju neradil medzi najlepšie na albume, ale ako zlatý stred.

Poslednou pesničkou, ktorú spomeniem je J'oublierai pas (nezabudnem). Zaradil by som ju do skupiny veľmi uvedomelých skladieb (spolu s Barre de fer a Un couple impair). Dozvedáme sa v nej na čo všetko Seth Gueko nechce zabudnuť, či už sú to veci, ktoré spravil jeho otec, či sú to jeho kamaráti, jeho ulica, jeho život, booska-p, streetlive, rap1pulsif, rap2k, n-da-hood a iné. Nezabudne, že jeho prvá spolupráca bola na Adesovom albume a tiež nezabudne na svojich fanúšikov. Skutočná výpoveď priamo zo srdca.

Po niekoľkonásobnom vypočutí tohto albumu, som skonštatoval, že aj napriek niektorým spomínaným slabším skladbám je album až nečakanej kvality. Seth Gueko ma veľmi prekvapil. Aj keď po jazykovej stránke mi tento album dáva riadne zabrať (keďže nepodhádzam od Manušov), keď mám čas, stále si ho rád vypočujem. Síce na album roka to nebude, u mňa to bude aspoň najlepšie Seth Guekove ucelené dielo aké kedy vydal.