Fonky Family

Marginale Musique

© 2006 Epic

čas: 75:06
www.fonkyfamily.com

hodnotenie: 5/10

Kto by to povedal, že už ubehlo 11 rokov ako Akhenaton /IAM/ v albume Météque et Mat predstavil track - Bad boys de Marseille s novými verejnosti neznámymi tvárami a hlasmi, ktoré patrili nejakému Satovi, Le rat Lucianovi, Don Choa-ovi a Menzovi. Potom prišla na svet vecička, ktorá výrazne pomohla revolúcii francúzskeho rapu - album Chronique de Mars. Títo chlapci sa stali vo Francúzsku takými slávnymi ako 2-Pac v USA… A už to išlo. 3. decembra 2005 FF oslavovali 10 rokov svojej existencie, počas ktorej spolu vydali, vrátane tohto posledného, 3 albumy : Si dieu veut inch Allah (91 ) / Ak boh dá/ , Art de rue (2001) /Umenie ulice/ , Marginale Musique (2006) /Okrajová hudba/ a 2 CD ´mimo série´ /Hors série vol.1, Hors série vol.2/. Okrem toho traja MC vydali aj svoje sólovky. Sat : Dans mon monde ( 00 ) /V mojom svete/ , Don Choa Les vapeurs toxiques /Toxické výpary/ , Le Rat Luciano Mode De Vie Beton Style /Spôsob života betónovho štýlu/ , slávne DVD Live au dome de Marseille…

Ich tracky ako La furie et la foi, Cherche pas a comprendre, L´amour du risque, Art de rue, Étroite surveillance… sa stali v Marseille hyperbolicky povedané ´hymnami´. Hovorí sa, že dostať sa na vrchol je poriadna námaha, ale zostať na ňom je stonásobne väčšia. A v tomto prípade je to také pravdivé, asi ako na zemi gravitačný zákon, ktorý platí aj pre zlých chlapcov z juhu Francúzska a tak týmto opusom padli poriadne na zadok., hoci ich predaj je v týchto dňoch najväčší a držia sa na 1 mieste. Francúzska rapová kritika označovala vydanie tohto albumu ako jeden z najdôležitejších a najočakávanejších udalostí tohto roku. Aké veľké bolo očakávanie tak priamo úmerne aj veľké sklamanie. Nechápala som ľudí, čo hovorili, že čakali od AMO niečo viac, že ich sklamali. Teraz viem ako sa cítili, lebo ja sa sklamaná cítim týmto francúzskym opusom. To, že texty sú v majorite o tom istom (Marseille, ulica, štvrte, fízli, (a všetko čo s tým súvisí, drogy, pekné baby, nespravodlivosť systému chamtivého štátu, diskriminácia prisťahovalcov), texty preplnené slovíčkom nous /my/ ľudia ako my, my reprezentujeme Marseille, u nás, o nás, s nami o našich bratoch, s našou crew a pod.) nie je vážnym problémom, lebo sú tu state, pred ktorými flexu dolu a rešpekt. Tak čo je rušivým elementom tohto opusu? Dámy a páni neverili by ste, ale práve hudba - inštrumentálky a podmazy… DJ-stvo je pre mňa bohom zabudnutá španielska dedina, ale uši mám a hľadám správnu konotáciu významu slova divná, aby ste ho nepochopili len v číro zlom zmysle. Takže - Marginale musique má divnú hudbu. Hoci som v tomto smere laik, nezastávam názor, že každá inštrumentálka, do ktorej sa dajú beaty a skreče je hneď hip-hopová musika. Aj skombinovať zvuky a tóny je umenie, a ak sa beaty pridajú správne v správnom rytme a rap text … Bohu vďaka za Djov. DJ-eji Fonky family, zmenili radikálne svoj štýl. Asi z dôvodu experimentu či tzv. modernizácie za účelom odlíšenia predchádzajúcich albumov… neviem. Jedno je však isté, že zámer im nevyšiel, lebo táto hudba pôsobí neskutočne chladne, neosobne, nespontánne a veľmi rovnako. Asi to robia neprirodzené elektronické zvuky, ktoré v korelácii s beatmi pôsobia ako nepodarený mutant Madonny s beatmi a rytmom flowov. Výnimky sú. S prižmúrenými očami (track 5 - Comme on débarque - jeden z najlepších podmazov tohto albumu Fonky Family vôbec spolu s La guerre track3), track 6 - C´est ca ou rien - inštrumentálkou už viac pripomína starých FF, ako aj 10 - Le plus grand de voyous, 12 - Dans les yeux, 14 - Chez nous no a jednoznačne prvenstvo hudobnej stránky patrí hiddenu v 15 tracku, ktorý bol dobre skrytý a tvorí zlatý klinec na Okrajovej hudbe). Z radu sa úplne vymyká track č. 8 - 1984, Fallait que je le dise /1984 Bolo treba, aby som to povedal/ feat Kalash - pôsobí úplne inak viac severnejším štýlom, ale na jeho konci sú bezvadné skreče - žiaľ, v tomto opuse je ich pomenej.

Či je to tá stará dobrá rodina akú sme poznali? No je aj nie je. Nájdeme tu charakteristiky dvoch efiek aj keby rapovali nadýchaní héliom. Predsa slovné spojenia ako: section nique tout /sekcia *ebať všetko/ nique sa mére FF /*ebať matku/, on répresente Marseille /representujeme Marseille/ , vie de chien /psí život/, nique les flics / *ebať fízlov/ , art de rue, la rage /zúrivosť/, atď. sú pre nich tak typické ako odtlačky prstov. Ak sa vám pri tomto dvojitom šiestom písmene abecedy vybaví ako vedúca persóna Sat, tak v tomto albume to absolútne neplatí. Prvenstvo patrí, šráci a čaje, Ratovi. Klobúk dolu, toto čo on dokáže s jazykom, uuf. Mal by dostať Nobelovu cenu za to, že ho má ešte celý, lebo na tých statiach by si polámal jazyk každý, hoci by ich len čítal a nie to ešte rapoval. (Cheknite si track 3 - La guerre /Vojna/ od druhej minúty a 22 sekundy - 46 slovných spojení za sebou začínajúcich sa na sykavku v striedanú so stredným nízkym vokálom a (priemerne 1-2 slabičné slová - s výnimkou 3 veršov, ktoré začínali inak)… Nemám čo k nemu dodať snáď len to, že jeho sebavedomá lyrika ťahaná troškou pôsobiacej unudenosti je dobrá aj v refrénoch mám na mysli track 2 - C´est plus comme avant. V Marginale musique ukázal, všetko čo v ňom je. A normálne mám sto chutí povedať, že je z nich najlepší, hoci subjektívne najkrajší timbre hlasu má Don Choa s Menzom a Sat ho má len atypický a pre FF charakteristický. Keď som už pri Don Choovi, jeho štýl sa nezmenil. Typický - dvíha výšky, seká presne do rytmu a občas si aj ´zakričí´. Najlepšie znie suverénne v refrénoch, kde doteraz hral vždy druhé husle za Satom, a tvoril hlasové opozitum, aby lepšie vyznel refrén - v pozadí si vždy zakričal ako napr. v Art de rue "D´ou vient la chaleur?"… atď. To tvorí tiež charakteristickú črtu Fonky Family, ktorá zostala tak ako predtým. Ale ktoré tracky sú podľa vás ozaj dobré? Čo poviete na La guerre /vojna/ (3) Comme on débarque /ako sa vyloďujeme/ (5)? Celé v Don Choovej réžii a jeho hlas je v refrénoch ten prvý. Pozitívna zmena chlapci, dobre, dobre… Veľmi dobré. (Aspoň dačo kompenzuje negatíva). Takže sme si povedali o progesii Rata a Dona. Sat sa vydal opačne. Regresívnosť jeho textov a jeho state pôsobia neskutočne nízko (možno z dôvodu že nekričí, pre porovnanie track Sans rémission z albumu Si dieu veut, či Faut qu´on sort de la, ktoré isto poznáte) vo všeobecnosti pôsobí úplne apaticky akože "mám v …". Aj jeho texty a komplexný výraz pôsobia tak, ako keby bol tento týpek nešťastný a už unavený. Menzo ostal na tej istej úrovni ale bez jeho mäkkého francúzskeho ´r´ by to nebola ani Fonky rodina.

Uši máte všetci, ale po francúzsky viete len niektorí. Už vyššie som vám priblížila podstatu celej Marginale Musique - rap o Marseille, v Marseille a s Marseille. Povedala som, že sa to celé točí o tom istom, ale ako vo všetkom aj tu sú výnimky. Začnem od rovnomenného tracku ako album - Okrajová hudba (9). To o čom sa rapuje je totožné s rapom samým. Chlapci označili rap, ako hudbu, ktorá je stále nepochopená, tvorí len okraj celosvetovej hudobnej scény, že ho všetci berú ako jav pochádzajúci od delikventov žijúcich v zlých štvrtiach. A vety typu, rap je moja minulosť, moja súčasnosť, moja budúcnosť, rap je moja pasia, môj svet, moja spoveď, rap ma napĺňa, je to môj šport, moja droga, nádej, moja história, - to poznáme skoro od každej rapovej kapely. Čo sa týka druhej časti tohto textu refrén - to sme my, nikto nás nereprezentuje, teda sme fenomén… Všimnite si aj flow Don Chou presne v polovici, paradoxne veľmi dobre znie s tými elektronickými klávesmi a celkom pekné skreče na konci.

V tracku 1 - Les affaires reprennent točia o biznise, ako ste akiste pochopili z refrénu. Je to dosť paradoxné, lebo chlapci priznávajú, že každý má svoj biznis, (tak ako má každý svoju matku, a zároveň na to - *ebať matku.), ktorý potrebuje, ale zároveň môžu *ebať show-biznis, robia svoj biznis, ale svoje životy praktizujú mimo vytýčenej dráhy, treba riskovať, a s riskom sa dvíha aj nebezpečenstvo atď. Na Skyrocku beží aj klip C´est tout-ce qu´on a (7) /To je všetko čo máme/ - prvé slovo textu je *iči - som zúrivý, odkedy ma tento psí život morduje, odkedy hovorím škaredo, odkedy fajčím hašiš, nevyšiel som ešte zo sračky, to je preto, že píšem bez témy.. (SAT) ALE ďalej pokračuje: Tu nous croyais dead boy je nourris mon rap de tes chrysanthèmes Je to slovná hračka - nemal by si myslieť dead boy, že kŕmim môj rap tvojimi (chrysantémami?), ale po fr. sa to foneticky vysloví /krisantém/, sémanticky to nemá s kvetmi nič spoločné, ale je to slovná hračka " crise en thémes" - ´krízy v témach´. Takýchto skrytých vecičiek je tu dosť, a určite mi väčšina ušla a prídem na nich až si stiahnem texty z netu a aj si ich prečítam. Sú tu aj propletkávané názvy filmov - Matrix, Americká krása… herci Kevin Costner, Bruce Willis atď… Menzo "To je všetko čo máme, náš rap, naše publikum, našu nádej v to veriť, našu okrajovú hudbu, dávame tu všetko čo máme, všetko pre FF, všetko pre Marseille, všetko pre celé Francúzsko, všetko… všetci dávame všetko čo máme…"

Track č. 5 - Comme on débarque je spracovaný dosť dobre a dokáže sa tak vryť do hudobnej pamäti, že ho až znenávidíte, lebo sa ho neviete zbaviť. Apropos tiež práca Don Chou, ktorý v refrénoch znie trošku hyperbolicky povedané skvele Točia o svojich snoch, napr. Don Choa sníva o 4x4, BM, Mercedenz Benz, Bentley, Scarlet, Johansson, Amel Bent, Bounce… Sat sníva o vyhraní milióna, Menzo si uvedomuje že nikdy toľko nepredajú ako Fifty či 2pac, ani že nikdy sa nestane milionárom keď bude hrať Black Jack… a to všetko popretkávané poznámkami na vládu, na ministrov ale štýlom radošínskeho najivného divadla: "ja nič ja muzikant…" Takže žiadne tvrdé protifrancúzske texty, ktoré píšu Aketho s Tunisianom. Občas sú za rýmami skryté pravdy až vás zmrazí. A zmrazil ma Don Choov text v treťom tracku, najkvalitnejší text aký som kedy od FF počula a verte, že som počula skoro všetky…

Refrén, ktorého sila je zdvojnásobená geniálnym dvojhlasom: tu máte niekoľko ukážok, podotýkam, že nejdú za sebou chronologicky, lebo Sat ide druhý a Menzo až nakoniec. Niektoré verše chýbajú, lebo som ich nevedela rozšifrovať po počutí, ale aspoň niečo:

Všade je vojna. Je to agónia v celej Zemi. Niektorí veria v raj, ale sú už v kárach rútiacich sa do Pekla. Je to brat proti bratovi, syn proti otcovi. Vitajte v treťom tisícročí, ale v čo ešte dúfaš?

Don Choa:
Situácia degeneruje, odpočinky sú jednodňové, pozri tieto deti a ich matky zmasakrované žoldniermi, medzi civilmi alebo medzi vojakmi, Zem nie je už nič iné ako jeden cintorín, všade je vojna, / Les conflits prolifèrent Dans les zones petrolifèrent / množiace konflikty v petrolejových zónach . Nič nenapĺňa smäd po krvi oveľa krutejších mässožravcov, nezostáva nič ako popol a prach, ľudstvo je samovražedné, nechajme tak Lucifera, a prívržencov Hitlera, to bude vojna len čo systém bude mať rovnakú filozofiu, budú obyvatelia prvej a druhej kategórie, a keď sa nebude chcieť na nič čakať, iba snívať o večnom mieri, to bude vojna, počas ktorej svet si svet sám vykole oči, my robíme rap ....

Menzo:
To je vojna, nie je to bombardovanie ani horiace veci v urbanistickej ďungli (..) U nás môžeš stratiť život kôli mobilu aleb 20 €, ľudská hlúposť môže dotlačiť brata za hranice, v našich zónach, toľko zbraní, že môžme vyhlásiť vojnu hocjakému štátu, žijeme v rytme pravidiel rozprávky, v bruchu štátu, toľko lásky… ha, ale je to vojna, a až do konca to budeme robiť (…) Zákon oka za oko nás robí slepými, nemám nič z pacifistu, ale neznášam vojnu, normálne sú to stále nevinní, ktorých ukladáme pod zem.

Sat:
je to v sračke, ale, kto si bude reálne robiť starosti o zachovanie podstaty ľudského druhu? Kto si bude robiť starosti o deti, o chorých, o umierajúcich bratov, bratov ktorí idú do rakvy, o plačúce matky, to je vojna, pretože nenávisť nás oslepuje, je to vojna lebo zákutia ulice už nemajú svoju hodnotu, netušíš čo budú robiť niektorí v poslednej hodine, Ak to je vojna, * iči, nechcem byť budúcou obeťou, Boh sám vie, kam to vedie, skončim posolstvom mieru: Salem, Shalom, Amen

A tým končím aj ja…