Debutový album je väčšinou výsledkom celého dovtedajšieho života, zhrnutím rokov skúseností, preto pri väčšine rapperov ostane aj najpotentnejším materiálom ich kariery. A aj Fashawn si s „Boy Meets World“ nasadil latku poriadne vysoko. Fashawn kombinuje skills na mikrofóne, verzatilitu, intelekt, pridáva novačikovský hlad a výsledkom je jeden z najlepších debutov poslednej dekády. Album oficiálne predstavuje Fashawna, dáva vedieť o čom tento kalifornský rapper je a rozhodne robí dobrý prvý dojem. „Life as a Shorty“ dokazuje odkazmi na klasiky, že Fashawn má zmáknutú hip-hopovú históriu a dokáže aj bragovať ako na „Our Way“ s Evidencom. Najlepšie mu však ide storytelling ako pri „When She Calls“, čo je pohľad na samovraždu s viacerými perspektívami, alebo pri autobiografických skladbách ako 10-minútový opus „Boy Meets World“.

 

Fanúšikovia Exilovho „Radio“ určite majú dobrú predstavu o inštrumentálnej stránke tohoto albumu. Veľa ľudí určite bude "Boy Meets World“ porovnávať aj s „Below the Heavens“, ale Exile odvtedy prešiel zásadným vývojom a producentsky je už inde. Je však skvelé počuť ho na albume s ďalším tak kvalitným rapperom ako Fashawn a podobne ako s Blu, aj títo dokonale ladia. Exile stavia prevažne na soulovom vibe, ukazuje perfektnú prácu so samplami na trackoch ako „Freedom“ alebo „Hey Young World“, ale miesto na výslní prenecháva Fashawnovi. A presne o tom, by mal byť dobrý producent – zvýrazňovať silné stránky toho, s kým spolupracuje. Exile to tu zvláda dokonale.

 

Aj keď talent nepochybne Fashawn má, ešte chvíľu potrvá pokým si vybuduje svoj vlastný štýl – niečo, čo musí mať každý veľký rapper. Ak je však „Boy Meets World“ obrazom toho, ako bude vyzerať ako môže vyzerať hip-hopová budúcnosť, rozhodne sa nie je čoho obávať.