Fabolous
Loso's Way
© 2009 Def Jam
čas: 67:43

Polovica 90´s bola poznačená rapperskou obsesiou gangster filmami. Biggie Smalls si začal hovoriť Frank White podľa "King of New York", Raekwon odštartoval éru "Wu-Gambinos" a nedávno sa Jay-Z snažil pretaviť život Frank Lucasa do toho svojho na "American Gangster". Takmer všetky gangsta filmy už boli v hip-hope referencované a tak Fabovi ostal "Carlito´s Way", Al Pacinov film z roku 1993, o drogovom dílerovi snažiacemu sa zmeniť svoj život. Skladby mali paralelovať Carlitov a Fabolousov osud, ale "Loso´s Way" príliš rýchlo zahadzuje pretvárku na konceptuálny album a výsledkom je nadpriemerný komerčný R´n´B hip-hop mix.

Fabo bol vždy jedným z tých rapperov, ktorý mal potenciál, ale nikdy ho naplno nevyužil. Vždy sa pohyboval medzi top mainstream rappermi, nikdy však neprerazil medzi tú pomyselnú elitu. Má katalóg hymien od "Can't Deny It" cez "Young' N" až po Jiggom odmietnutú "Breathe", ale nikdy ich nedokázal pospájať tak, aby bol rovnako kvalitný aj album a tak po nabudení ďalším nabitým mixtapom, prišlo len sklamanie z LP. A tento album len potvrdzuje, že napriek zásobe punchlines a singlov, Fabolous nie je albumový rapper a na rešpekt, ktorý si týmto albumom chcel vybojovať ešte musí počkať.

"Walk in the game with no crutches, no Diddy, no Dupri, no Dr. Dre
no cash money from baby, and no Roc's from Jay"

"Loso´s Way" bol najprv ohlasovaný ako autobiografický pohľad na Fabolousov struggle v živote, bez toho, aby to sám ohlasoval, by ste si to pri počúvaní ani nevšimli. To je možno aj dobré, lebo konceptuálny album od punchline rappera, nie je práve najatraktívnejšia perspektíva. Aj keď aj Fabo má svoje "storytellingové" momenty, nie je známy svojou konzistenciou, čo sa potvrdzuje aj tu a mimo trackov ako "Pachanga" pokračujúcej v téme "frenemies" a pár ďalších referencií, je to štandardný Fabolousov album s veľkými singlami, zásobníkom punchlines, zopár fillermi a aj tomuto "konceptuálnemu" albumu chýba akékoľvek smerovanie.

"My attitude is celibate I don't give a fuck
My attitude is virgin I STILL don't give a fuck."

V súčasnom stave rapu je hranica medzi hip-hopom a R´n´B skutočne úzka - a málokto po nej prešľapuje tak zručne ako Fabolous. Hádam viac ako ktorýkoľvek rapper od dôb LL Cool J si postavil karieru na sladkých baladách s thug elementom ako "Make You Better", "Can´t Let You Go" a tento rok sa mu podarilo pridať ďalší prírastok v podobe "Throw It In The Bag", ktorá pokračuje tam, kde skončil T.I. s "Whatever You Like". Schému "16 bars + najvychytenejší vokalisti" využije ešte zopár krát - popová princezná Keri Hilson okorení "Everything Everyday Everywhere", najnovší "pokus" Def Jamu Jeremiah doplní "It´s My Time" a spolu s Ne-Yom spomalí na "Makin´ Love", dokazujúc, že ich spoločný album by mohol skutočne uspieť. Najlepšie kolabo sa však skrýva inde.

"Fuck 'em all, motherfuck 'em all
'Yall done turned a good guy into a Chucky doll"

Album však prináša do jeho formulky aj nové elementy. Tu žiari najmä "Stay", Fabova meditácia o tom, ako sa stal otcom. S výpomocou od mocného vokálu Marshe nás nechá nazrieť za všetok ten swag s efektívnym a najmä úprimným výsledkom. Po jednom vypočutí sa stal jedným z mojích najobľúbenejších trackov. Rovnako efektne zvládne aj otváracie intro, kde opäť vytiahne svoje tradičné punchlines(čo sa týka mainstreamu, v tých sa mu môže len málokto rovnať), ale je to jeho energia a flow, ktoré posúvajú track do ďalšieho levelu. Je to však najmä záverečná tretina albumu so skladbami ako "Pachanga", "I Miss My Love" alebo už spomínanná "Stay", ktorá dokazuje, že vo Fabolousovi sa skrýva viac, ako nás nechá väčšinou videť.

"You can't ride big on little rims
You wanna do it big? You need a Lil Kim"

Produkcia je v podstate to, čo môžete očakávať od súčasneho albumu Def Jamu a ide v podstate len o trochu vyleštenejšiu verziu "The Last Kiss". Nájdu sa tu aj fresh beaty ako "Imma Do It", kde Khalil znova dokazuje, že je v skvelej forme alebo "Feel Like I´m Back" so spoľahlivými J.U.S.T.I.C.E. League, ktorým Rick Ross musí do konca svojej kariery ďakovať za to, že nejakú karieru vôbec má. Nesklame ani Alchemist s "Lullaby" a Sean C a LV, architekti soundu "American Gangster", vytiahnu niečo práve z tej poličky na "I Miss My Love". Potom je tu však tá odvrátená strana, kde produkcia často padá do generického, nenápaditého kopírovania súčasného soundu, čím je vinný ako Tricky Stewart s "Throw It In The Bag", tak aj "There He Go" od Blackout Movement alebo "Salute".

Fabolous sa prvýkrát objavil ešte počas kraľovania R.O.C. a dokázal prežiť aj turbuletné obdobie, keď bol NY zosadený z trónu - prežiť tým, že stále dodával platinové hity. A teraz to dokázal opäť s No.1 albumom. Ak mu išlo o to, môže byť spokojný. Ak všal chcel týmto albumom dokázať, že patrí medzi elitu, ostáva mu len odkázať - uvidíme sa nabudúce.