E-40
The Ball Street Journal
© 2008 Warner Bros/ Sick Wid It Records
čas: 78:34

Je ťažko uveriť, že sú to už dva roky od kedy E-40 priniesol do komerčného povedomia hnutie hyphy. Aj keď väčšina ho zaregistrovala až po výbuchu a následného krachu šialenej kultúry z Bay Area, Forty vydáva albumy a prispieva do slangového slovníka už takmer dvadsať rokov. "The Ball Street Journal" je jeho jedenásty album, prvý od zlatého úspechu major label debutu "My Ghetto Report Card" a s týmto albumom sa snaží sumarizovať svoju dlhú karieru. Vzostup v popularite mu však vytvoril aj nejaké záväzky a s novým albumom ho postavil pred ťažkú úlohu. Nielenže si musí udržať loajálnych lokálnych fanúšikov, ktorý ho majú za poloboha, ale zodpovednosť voči labelu ho núti tvoriť hudbu pre masu. Je to ťažká úloha, ale takmer sa mu podarila…takmer.

"They call me Uncle 40 Water, The Ambassador, the top tomato
And to you suckers tryin to hate.. 40 Water doin great!!"

To, že 40 je už jediným z mainstreamových rapperov udržiavajúcich oheň hyphy má za následok to, že album niekedy znie ako "My Ghetto Report Card, Part 2". Nikde to nie je jasnejšie ako na úvodnom tracku "The Ambasador", ktorý je rovnako ako "Yay Area" postavený na sampli zamatovej Ladybug Mecca. Bez toho, aby som si pozeral meno producenta je mi jasné, že toto ma na svedomí Rick Rock, ktorý asi polovicu svojich honorárov posiela Digable Planets. S predchádzajúcim albumom ho spája aj účasť Lil´ Jona, mnohými Fortyho old-schoolovými fanúšikmi odsudzovaný, ktorý odprodukoval štyri skladby. Niektoré ako "Break Ya Ankles" však znejú akoby v archíve ležali od roku 2006 a tento track dosť doriadi ešte aj Shawty Lo, ktorý v mojom rebríčku prebral pozíciu Tony Yaya ako najhoršieho rappera v hre. Znova sa objaví aj Turf Talk, ktorý sa k Fortymu pripojí na "Got Rich Twice", kde Droop-E dodá "big poppovi" poriadnu dávku bouncu(aj keď Forty niekedy skrachuje o dobré beaty ma postarené).

"I came from the bottom of the barrel, to everyday new apparel
From a shoestring budget, to mo' jewelry than a pharaoh"

Nečakaný úspech skladieb ako "U And Dat" dokázal, že Fortyho neortodoxný štýl môže byť aj komerčne úspešný, čo ho opäť donútilo zamestnať niektoré "rádio" mená. Znova sa tak dočkáme jeho kolaba s T-Painom na "Give Her The Keys"(a Fortymu treba priznať, že bol jednym z prvých, ktorý začal tento "dajme refrén T-Painovi" trend) a Akon poskytne rovnaký refrén, aké nahráva už posledných pár mesiacov na cliché, ale chytľavú "Wake It Up". To možno nepoteší old-school fanúšikov, ale tým to E-40 vynahradí menami ako B-Legit, Too Short alebo Ice-T. Míľnikom je v istom zmysle pre Fortyho aj "Pain No More", kde sa mu podarí dostať rappersku a producentskú A-triedu v zložení The Game, Snoop Dogg a J.R.Rotem, do ktorej by chcel určite patriť aj on. A je pravda, že na tejto skladbe má asi najlepší part.

"A closed mouth don't get fed and a lazy hustler don't get bread
Pimpin' I can't read minds I don't know what's in your head."

Jeden by si myslel, že doteraz by si Forty vyslúžil už viac rešpektu a uznania. Má na konte hity ako "Sprinkle Me" alebo "Rappers Ball", spústu nahrávok s legendami ako 2Pac a Spice 1, pomáhal budovať scénu Bay Area od jej začiatkou a priviedol ju až do celonárodného povedomia. Tí, ktorý ho však zaregistrovali len po úspechu singlu "Tell Me When To Go" ho však majú nespravodlivo zafixovaného len s nedávnym fenoménom hyphy. Jeho jazyk je však stále rovnako ostrý ako na začiatku kariery a nikde to nie je evidentnejšie ako na "Tell It Like It Is", kde si Forty nasadzuje svoju mentorskú čapicu a prehrabe sa svojim vrecom múdrostí, čo je mimo jeho slangového slovníka jeho najväčšia zbraň. Na tej postavil aj "Big Time", čo je ďalšou z motivačných trackov o tom, ako sa dostať do veľkého businessu a kto o tom môže vedieť viac ako práve Forty, ktorého portfolio zahŕňa sieť fast food reštaurácii, vlastné vydavateľsvo aj vlastnú minerálnu vodu. Aj keď je na albume aj dosť party vecí, celkovo je to album ďaleko viac osobný a konverzačný, keď album aj končí na introspektívnejšej nóte s "Pray For Me" s výpomocou od jeho sestry Suga-T na vokále. Samozrejme, nie všetky tracku su táké seriózne a Forty si neodpustí ani pár vtípkov ako na "aukčnej" "I Can Sell It" alebo "The Recipe", jednej z najlepších trackov albumu, kde Poli Paul poseká sample z Cooking Channel do receptu na varenie cracku. Trio kuchárov zahŕňa E-40, Bun B a Gucci Mana, ktorý opäť otvára traphouse.

Veterán West Coastu sa v hre drží už dvadsiaty rok, ale stále ostáva relevantný. Ak niečo, Fortyho stále sa vyvíjajúci flow a schopnosť adaptovať sa súčasnému hip-hopu by mala motivovať niektorých old-school rapperov, aby sa pokúsili o to isté. Aj nový Fortyho album poskytuje dostatok highlightov, ale tracklist je tak naplnený, že miestami to vyzerá tak, že niekto otvoril jeho dvojročný archív. Starý aj nový fanúšikovia si však možu nájsť to svoje.