Khaled, DJ z Miami, je má pravdepodobne najlepšie kontakty v hip-hopovej sfére a aj preto sa mu možno dostalu pozície prezidenta Def Jam South(kde však toho zatiaľ veľa nepredviedol). Už štvrtýkrat obvolal svojich známych, s tým, že potrebuje nejaké tie hot rýmy a chytľavé beaty.  „Victory“ nasleduje trend predchádzajúcich albumov s veľkými menami, veľkými singlami, ale malou celkovou kvalitou.

 

 

Najprv odbavme to dobré, lebo toho je menej. Keď sa povie „Khaled“, ako jedna z prvých vecí určite každému napadne „južanské hymny“. A tie nechýbajú ani tu. Poznávacie masívne synťáky odštartujú hitovku „Fed Up“ a je hneď pochopiteľné, prečo bol práve tento track vybraný ako prvý singel albumu. Ako aj pri predchádzajúcich singloch „I´m So Hood“ alebo obidva single „We Global“, aj tu sa o produkciu postarali The Runners s ich typickým štýlom postaveným na masívnych synťákoch. Nechýbajú ani starý známy Wayne, Jeezy a Ross a tentoraz ich dopĺňajú aj „nováčikovia“ Drake a s chytľavým refrénom príde Usher. Formulka zachovaná, obmenili sa len mená. Ešte úspešnejší bol druhý singel „All I Do Is Win“, ktorý to nedávno dotiahol na zlatú platňu. Tentoraz stálice Rossa a Paina dopĺňa Luda a Khaled pridal aj trochu west coast flavor so Snoop Doggom. Je to práve Rick Ross, ktorý je v centre tohoto albumu, keď nechýba ani na treťom singli „Put Your Hands Up“. Aj tu je však len do počtu, keď na tejto hood hymne žiari Jeezy. Najlepšiu skladbu na Khaledovom albumu si však už po druhýkrát pre seba ukradne Nas s titulnou „Victory“ produkovanou The Inkredibles. Tu vidno rozdiel medzi južanskými rádoby rappermi a skutočným emceem ako Nas.

 

 

 

Khaled so „svojimi“ albumami ďalej stagnuje. Keď však na predchádzajúcich albumoch boli nejaké, aj pre haterov, nepopierateľné hymny, tú chýbajú, čo len zvýrazňuje chyby „Victory“. Vznikol tak album, ktorý si myslím, že by mal problém do konca dopočúvať aj samotný Khaled.