Consequence
Don't Quit On Your Day Job
© 2007 GOOD Music
čas: 49:34
hodnotenie: 7,5/10

Prečo je to práve Chicago odkiaľ vychádza najlepší counscious hip-hop? Common, Kanye, minulý rok Rhymefest a tento rok Consequence (a Kidz in the Hall, ale o tých až inokedy). Môže za to Kanye, ktorý ukázal, že sa dá preraziť aj niečim iným ako guntalkom a hustlingom? Jasné, dávno pred ním reprezentoval Chi-Town Common Sense, ale bolo to až po príchode Kanyeho, keď Chi získal ten soulový sound. A na tento zvuk nadväzuja aj Cons, Q-Tipov bratranec, ktorý prvýkrát dostal šancu zažiariť ešte na albume A Tribe Called Quest "Beats, Rhymes & Life", ale trvalo mu ďalších desať rokov, kým sa dostal k sólovému debutu.

"When I'm on the block, I overhear the sneaky type
Sayin "Fuck 'Quence" 'cause that nigga prolly think he nice
But they gon' pay a price for their frontin and the snide talk
When I catch 'em slippin like there's ice on the side walk"

Nevedel som, čo od tohoto albumu čakať, ale je to to presne to, čo G.O.O.D. Music sľubuje - dobrá hudba. "Don't Quit On Your Day Job" znie ako Rhymefestov "Blue Collar" bez samplov z "Best of 70's" CDs. Je to jednoducho úprimný album, ktorý nič nepredstiera. Consequence zažil dobré časy, zlé časy, víťazstvá, prehry a hudbu použil na filtrovanie svojich emócii. Neni to "G.O.A.T" a ani sa na to nehrá - je to priemerný týpek, ktorý sa prebíja životom podobne ako milióny iných. Neni to niečo, čo by ste pustili na party(možno s výnimkou prvého singla), ale keď chcete vypnúť a dopriať si chillout, je to jeden z najlepších albumov posledných mesiacov.

Z albumu srší úprimnosť. Už úvodný "Job Song", kde Koolade sampluje "Nautilus" Boba Jamesa(veď viete, ten track o ktorom Nas spomínal, že "I coulda made my double-LP, just by samplin' different parts of Nautilus") rýmami ako "How'd I get stuck in a dead end job when I can rap?/But of course my bill collectors, they ain't trying to hear that" naznačuje, o čo tu pôjde. Priznať sa, že máte problem s platením nájomného - to na hip-hopvých albumoch až tak často nepočuť. Chorvát Koolade(inač vlastným menom sa volá Matko Šašek) ma na svedomí aj jeden z mojich najobľúbenejších trackov albumu, ktorým je aj na "Shook Ones" odkazujúci "Disperse" - pohodová vecička s beatom podobným "Why You Wanna" od T.I., ktorá by sa mohla používať pri head-bopových rozcvičkách.

"You should know the rules, any time you discuss I
You'd be better off just go getting some shuteye
Or you'll get a shut eye
Cause I be putting heads to bed "

Druhým známym menom na zozname producentov je Kanye West. Asociácia s ním Consovi zjavne pomohla, lebo je vidno, že sa skvele dopĺňajú. Práve ich tri spoločné tracky patria medzi vrchol albumu, aj keď dve z nich sú už dlhšie vonku. Je jasné prečo si títo dvaja tak rozumejú - ich rapperská podobnosť je do uši bijúca - rovnaká dickia, flow(povedal by som, že tu má Cons aj navrch), témy - jediné, čo Consovi chýba je Kanyeho charisma. Ich najstaršia, ale zároveň aj najlepšia je vec známa už z Consových mixtapov, kde popisuje "Good, Bad & Ugly" stránky vzťahov. Ďalšia, tradične soul-samplujúca, Westovka "Don't Forget" s krásnymi sláčikmi upozorňuje na nutnosť nezabúdať na priateľov, keď sa dostanete ku cashom, ale najlepší beat má jedna z perál skvelého "Listennn?The Album" DJ Khaleda za účasti celej "Grammy Family".

Mimo Koolada a Kanyeho sa už za produkciou objavia prevažne neznáme mená, ale zachovávajú ten soulový ATCQ sound a väčšina si u mňa vo svojich premierách urobila dobrú vizitku. "Uptown" Caneiho Fincha znie ako znelka nejakého komixu z 50-tych rokov doplnená o africké bubny a west-coast piskot. Energicky znejúci prvý singel "Callin Me" so špinavým jazzovým soundom Young Lorda aj s fat-man-scoopovským refrénom tiež patrí medzi lepšie tracky. Podobne ako záverečná "Who Knew My Luck Would Change", ktorá reflektuje zmeny v Consovom živote za posledné roky do pomalého beatu Keezo Kane-a. Hostia ostávajú z G.O.O.D. Music famílie - John Legend si pre seba ukradne harfovku "Feel This Way" a už spomínaný "Disperse" dopĺňajú na micu GLC a Really Doe, ktorých ste mohli počuť aj na Kanyeho "Late Registration".

"I know I got a buzz so plan up the next step
So what ya'll wanna do when it comes to that next check
And bet Quence and Khaled know what the business is
So open up them envelopes you know who the winners is"

Album sa však nevyhol pár prešľapom. Beatovo nie veľmi podarená "Night Night" sľubuje jednu zprava aj zľava každému, kto si o to prosí a pochybuje o Consovej street credibilite. Dosť zbytočne potvrdzovanie tvrdosti, ktorým tu zbytočne vnáša hip-hopové cliché. Zbytočná mi prijde aj presladená "Pretty Sexy Little Mama", ktorá hraničí až s R'n'B. Storytelling Cons predvedie na "Uncle Raheim" - príbehu o strýkovi, čo vyšiel z väzenia a fláka sa okolo domu. Textovo podarená skladba však dopláca na nudný refrén a nevýrazný beat. To je však asi všetko, čo môžem albumu vyčítať.

Vždy som tvrdil, že skutočná zlatá éra hip-hopu bola éra Native Tongues - časy, keď Q-Tip a Phife pátrali po peňaženke v El Segunde, keď Black Sheep nechávali výber na vás a keď za De La odpovedala odkazovka. "Don´t Quit On Your Day Job" dáva zaspomínať na túto éru a albumov, ktoré to dokážu, už veľa nevzniká. Cons na svojej stránke ponúkol vrátenie peňazí každému, kto bude s albumom nespokojný. Myslím, že to nehrozí. Len dúfam, že na druhý album nebudem musieť čakať ďalších desať rokov.