Jeho reputácia battle rappera, mnohých donútila pochybovať, či sa presadí. Už jeho prvý singel "Hotel" s R.Kellym však dokázal, že s tvorením hitov problém mať nebude. Aj keď to nebola najlepšia ukážka jeho skillz, dokázala, že jeho prechod nebude taký ťažký ako u iných a to sa o dva roky sa ešte prekonal nahraním pouličnej hymny "I'm Hustla". A práve v dobe, keď si užíval najvačšiu slávu, prišlo obvinenie z vraždy prvého stupňa a takmer tragická autonehoda. Ľudia sa nemohli dočkať jeho nového materiálu, čakali ako sa s týmto turbulentným obdobím svojho života vyrovná. Cassidyho albumy však vždy boli poznačené nevyrovnanosťou, predvídavosťou a množstvom filleru. A prešľapom sa nevyhne ani tu, ale je ich podstatne menej.

"Get the obituary ready, get the reverend,
My old style died and went to punchline heaven"

Album po vzore toho predchádzajúceho, začne stretnutím obidvoch alter-ég v ringu, kde si lyricky nakladajú zastúpenie pouličného Cassidyho "Da Hustla" a "BARS", reprezántacia "napraveného" Cassidyho. Veľmi podarený track, ktorý predstavuje Cassidyho ako punchline mašinu a do obidvoch postáv zahrňa aj kritiku, ktorá sa na neho navalila. Za sparingpartnera im slúži útočný beat The Individualz, ktorý znie podobne ako "Súboj" od Wicha. Novým šampiónom sa stáva Bars, takže tento album bude patriť jemu. Cassidyho naspäť do hry uviedol singel "My Drink and My 2 Step", klubová hymna od Swiss Beatza. Chytľavá vecička, v porovnani so Swissovými poslednými vecami o dosť melodickejšia. Z klubu prechádza na ulicu a pýta sa "Where My Niggaz At", s čím mu vypomáha Neo Da Matrix. V záplave trackov s podobnou tematikou, to nemá čim zaujať - je to nenápadité a po tom, čím si prečiel mi niečo takéto príde aj pokrytecké. Ordinárny je aj týpicky anti-snitch song "I Will Never Tell". Nijak tomu nepomáha ani otravný refrén a zmätený beat Logica a Golda, ktorí zapoja takmer všetky nástroje, aké sa dajú. Cassidy asi zabudli informovať, že po Cam'Ronovom výstupe na "60 Seconds" je už "No snitch" movement pasé.

" Before they prove you guilty, they'll treat you like a criminal
They tried to give me first degree; they said it was intentional"

Logic a Gold dodali beat aj pre "I Pray", kde sa Cassidy priznáva ku snahe dostať sa z ghetta a modlí sa za lepší život. Dvaja kriminálnici, Cass a Mark Morison(pamätáte "Return of the Mac") sa stretnú na druhom singli "Innocent", čo predstaví Cassidyho z druhej strany, ako nepochopeného umelca, popisuje aj proces, ktorým si prešiel pri obvinení z vraždy a hovori o jeho zatknutí ako o požehnaní, lebo mu to pomohlo dať si dokopy život. Hudobnú stránku opäť obstaral Swissy melodickým beatom s violou. Double flow vytiahne na "Cash Rulez", kde sa spojí s Bone Thugz a Eve. Hneď ma napadlo porovnanie s "Notorious Thugs" a aj Bones odkazujú na svoj track z "Life After Death". Väčšinou spoľahlivý Hi-Tek sa tu veľmi nevyznamená, ked zamieňa svoj soulový štýl za mechanické MPC. Swiss na tomto albume prišiel s dosť nečakanými beatmi, čoho dôkazom je aj "Leanin on Lord's Side", kde spája svoje typické bicie s kľudným piánkom, kde Cassidy opisuje duchovné prebudenie troch postáv, vrátane seba. S gospelovým refrénom vypomohla Angie Stone.

"Cats hustlin' and bustin' their gat
But Kurtis Blow wasn't talkin' bout hustlin' crack"

Nad zmenami v hip-hope sa zamýšľa na "Dam I Miss The Game", kde nostalgicky spomína na lepšie časy, keď bol hip-hop kreatívny a nebolo v ňom dvesto klonov, ale každý mal svoj štýl. Bink, ktorý dodal beat, v poslednom čase zaznamenáva návrat do mainstreamu, aj keď to už nie je ono, ako v čase najväčšej slávy R.O.C. Na "Done 4 Me" opäť ďakuje Bohu, že prežil, aj napriek skúškam, ktoržmi prešiel. Ku "Get the Paper" mu dodal beat Nottz, ktorý si nepredĺžil svoju sériu, keď mal na albumoch najlepie beaty a tento elektronický beat sa stráca v priemere ďalších. Ani štvrtý Swiss nie je ukážkou jeho typického štýlu, keď beat ku "Take a Trip" je úplne vykľudnený, s romantickým piánkom, aby zaujal slečny romancou, ktorú im ponúka Cassidy. Album sa nezaobíde bez podpory Mashondy, Swissovej manželky, s ktorou si zopakuje niečo na spôsob "Get No Better". Samplom Niny Simone zaujme "Celebrate" s jazzovým beatom Deva Springsteena a Johnon Legendom na vokále. Veľmi uvoľnená skladba. V záverečnej "All By Myself" zahodí všetky pretvárky, postaví sa za mikrofón a rozpovie svoj skutočný príbeh - čím všetkým si musel prejsť od súdu, nehody a ako to ovplyvnilo všetkých okolo.

Cassidyho mám celkom rád. Nie je jedným z tých najzaujímavejších a najenergickejších rapperov, ale dokáže rapovať priamo, jasne a k veci. Problém je, že to to robí len na polovici albumu. Cassov tretí album mieša prvky jeho poppy debutu, druhého pouličného albumu a pod vplyvom udalostí posledných rokov pridáva introspektívne veci. Vidno na ňom, že to, čím si prešiel za posledné roky ho zmenilo a album s výnimkou niekoľkých nepotrebných trackov prekvapí svojou dospelosťou. Snaží sa pokryť široký okruh tém, ale najviac sa venuje Bohu. Aj v predchádzajúcich rozhovoroch spomínal často Boha, ale nečakal som, že to zájde až tak ďaleko, že takmer tretina albuma ma až gospelový nádych.

Cassidyho štýl bol vždy tak trochu "laid-back", pomalý, bez emócii, ale tá živočíšnosť tu chýba aj hudobnej stránke a čo nebýva u mainstreamových rapperov zvykom, lyrická stránka niekedy predháňa tú hudobnú. Producenti sa veľmi nevyznamenali - je to dosť mdlé, a miestami albumu chýba energia. A tú Cassidy potrebuje, aby mu pomohla zakryť jeho nedostatky na mikrofóne ako tendeciu používať absolutné rýmy a jednoduché rýmy typu - snow-flow-know.

Na svojom treťom albume Cassidy už opúšťa svoje battle korene a snaží sa zapísať ako všestranný rapper. "B.A.R.S." nie je album, ktorý prináša niečo nové, ale ukáže rast Cassidyho ako rappera - rast správnym smerom. Na druhej strane sa však neviem zbaviť pocitu, že pri tej inšpirácii, ktorú mal, z toho mohol vyťažiť ďaleko viac.