Cage
Depart From Me
© 2008 Def Jux
čas: 46:16

Cage mal doteraz dekorovanú karieru, spolupracoval s niektorými z najvýznamnejších mien a vypracoval sa až na poprednú postavu undergroundovej scény. Jeho kariera má dve časti - tá prvá kulminovala podpisom s Def Jux, druhá začala albumom "Hell´s Winter" a v tejto línii pokračuje aj tu. Jeho ostatný album bol dokonalým príkladom Emo rapu, bez akýchkoľvek negatívnych konotácii. Bola to nahrávky, ktorá transformovala jeho traumatický život do podmanivej hudby, ktorá ho s Eminemom spojila nielen témami, ale aj talentom na mikrofóne. "Depart From Me" je pokračovanie smelým smerom - smelým z dôvodu, že jeho minulý album odrovnal niektorých z jeho fanúšikov, keď sa vzdal shock rapu a nahradil ho intenzívnou introspekciou. Umelecká zmena znamenala, že témy násilia, drog a chaozu už neboli glorifikované, ale skúmané. Aj napriek tomu, že to vyzeralo, že Cagov život sa obracia, konečne si ho našla sláva, má klip na MTV, Shia Lebouf rozhodol natočiť film o jeho živote, Cage neopustil svoj nový štýl a "Depart From Me" má ďaleko ku optimistickej nahrávke. Keď "Movies for the Blind" bol úvodom do jeho sureálnej reality a "Hell´s Winter" sa sústredil na elementy, ktoro tento svet vytvorili, "Depart From Me" je jeho pokusom odraziť sa od tohoto života, neúspešne.

"When you´re all alone and you think of home
Places you may have been and who you´ve known
This beauty they speak of I cannot see
As I imagined as a child it´s make believe"

Je jedno, v ktorej časti jeho karieri Cage-a zachytíte, musíte sa pripraviť na poriadnu jazdu. Nadväzujúc na témy z ostatného, vysoko oceňovaného "Hell´s Winter", Cage pokračuje v zdieľaní svojho prebúdzania sa do triezveho života, problémov spojených so zmenou a delí sa so svojimi démonmi. Aj keď je to typ tém, ktoré napríklad Eminem zosmiešnuje, pri počúvaní "Depart From Me" nebudete ani chvíľu pochybovať, že Cage to myslí vážne. Od otvárajúceho tracku "Nothing Left To Say" nás Cage pozýva do svojho horrorového lunaparku plného emócii a bolesti, vrcholov a pádov, drog a depresií, nefunčných vzťahov a zbabraného detstva.

"Hope somebody pulls a gun out and sucks the fun out
and levels the playing field for Captain Bumout"

Svoju Def Jux éru strávil Cage transformovaním svojho vnútra do hudby a stále používa svoj notepad ako terapeutickú pomôcku. Väčšina albume je inšpirovaná skutočnými zážitkami, vrátane smrti jeho najlepšieho priateľa Camu Taa na úvodnej skladbe, jeho pobytom na psychiatri na "Dr.Strong", násilim v detstve na "Beat Kids" alebo súboj s depresiou na "Eating It´s Way Out Of Me". Cagova posadnutosť temnou stránkou psyché sa prejaví aj na "I Never Knew You", kde znie ako Mike Skinner bez britského prízvuku opisujúc pocity izolovanosti a samoty, zatiaľ čo "pedofilná" "Teenage Hands" sa premení na obvinenie vlády zo zneužívania teens v armáde. Medzi serióznymi skladbami sa nájdu aj tie odľahčenejšie ako "Fat Kids Need An Anthem" alebo punkerská "Kick Rocks", ktorú si veľmi dobre viem predstaviť aj na albume Beastie Boys.

"You left me so poor I couldn't pay to play
I filled my head with what I could to make it go away"

Pohonnou silou albume je aj produkcia dokonala dolaďujúca atmosféru skladieb. Releasy Def Jux vždy stavali na temnú náladu, ale Cage to berie ešte do nových levelov. Aj keď je "Depart From Me" odlišný ako jeho ostatné albumy, vďaka skvelej práci bývalého gitaristu Hatebreed Sean F. Martina sa podarilo vytvoriť nový sound, ktorým Cage ostáva verný sám sebe a dáva mu aj šancu osloviť širšie publikum. Produkcia doplnená El-P, Aesopom Rockom a Camu Taom má tak ako rockové a punkové tak aj elektro vplyvy a pokračuje v evolúcii soundu, ktorý si Def Jux už roky buduje.

V recenzii som často spomínal Eminema. Má to svoj dôvod - títo dvaja sú porovnávaný od začiatku svojich karier, keď ich spoločné témy depresívneho detstva, závislostí a mentálnych porúk vyústili aj do beefu a obvinení z kopírovania. "Relapse" a "Depart From Me" ponúkajú ďalšiu možnosť porovnať, ako sa vyvinuly za dekádu na scéne. A aj keď Eminem ešte stále ovláda masy, umelecky má jednoznačne navrch Cage, lebo zatiaľ čo Em prekračuje na mieste, Cage sa každým albumom posúva ďalej. "Depart From Me" je totiž typ albumu, ktorý som očakával od Marshalla. Dospelý, konfrontačný, agresívny, introspektívny.

Cage prešiel od časov "Alex the Worm King" dlhú cestu. "Depart From Me" znie presvedčivejšie, ako čokoľvek, čo doteraz nahral a značí novú éru. Ak vás už nebaví hip-hop, ktorý je len o tom, koľko slov dokážete za sebou rýmovať, tento album je práve pre vás.