Bushido
Zeiten ändern dich
© 2010 ersguterjunge
čas: 55:34

Film sklamal na plnej čiare, no nádej, že aspoň album bude za niečo stáť stále žila. Prvý, motivačný singel "Alles wird gut" patril k tým lepším trackom súčasného Bushida, vo filme a upútavkách na film sme mali možnosť počuť ďalšiu zaujímavú vec s názvom “Vergeben und vergessen” a ako som aj ja v jednom článku spomenul, na albume sa mali objaviť aj zaujímaví hostia ako napríklad víťazka grammy, Melanie Fiona. Okrem Melanie bol neskôr oznámený producent Moses P či dokonca Kollegah ako hosť. Melanie sa ale nakoniec na albume neobjavila a Kollegah bol po protestoch fanúšikov z tracklistu taktiež stiahnutý, čo je veľká škoda, pretože by albumu len a len prospel.

“Zeiten ändern sich, nein Zeiten ändern dich,
denn ich war nie ein rapper, also denk an mich.
Alles wird gut, Regeln muss man brechen,
Fler is wieder da - ich kann vergeben und vergessen.”
- Intro

Keďže som sa rozhodol viac priestoru venovať filmu, čo sa odrazilo na včerajšom nadpriemerne dlhom článku, k albumu len stručne: v podstate nič nové pod slnkom. Album veľmi dobre dopĺňa film a hneď v intre máme možnosť počuť, čo všetko filmu chýbalo: Bushido ako najkontroverznejšia postava nemeckej hudobnej scény slovami televíznych redaktorov plus zoznam Bushidových skladieb, ktoré nám tu Sonny zhrnul v jednom texte. Po intre nasleduje track “Zeiten ändern dich”, v ktorom nás Anis, podobne, ako to malo byť znázornené vo filme, prevedie jeho životom a v “Ein Mann Armee” nám pripomenie, kto prišiel s gangsta rapom v Nemecku ako prvý, kto sa dostal na vrchol a kým ostatní s rapom končia a vydavateľstvá sa zatvárajú, on si stále drží svoju pozíciu. Bushido nám okrem toho v skladbe prezrádza, čo ho vlastne stále drží za mikrofónom: “Was ist Brot für die Welt? - ich flow nur für Geld”. Myslím, že s týmto citátom by sa stotožnil minimálne jeden interpret aj u nás. Ďalej nasleduje skladba z prostredia väzeňských cel, ktorá bola predstavená už vo filme počas Bushidovho krátkeho pobytu vo väzení. Osobne ma tieto veci príliš nezaujali a už som myslel, že veľa pozitívneho k tomuto albumu asi nenapíšem. No presne, ako sa hovorí v tracku “Lichtlein”, aj na albume sa zrazu objavil prvý svetlejší moment, keď už sa zdalo byť všetko stratené. Bola ním stopa čislo 6, spolupráca s Flerom - "Airmax auf Beton".

“Bitte glaub mir,
egal wie schlecht es dir geht,
irgendwann kommt ein Lichtlein her.
Ja und dann merkst du,
wie schön es ist wieder zu lachen.”
- Lichtlein

Produkčne sa o album z veľkej časti postaral sám Bushido a jeho podmazy sú na zvyčajnej, vysokej úrovni, ikeď občas pôsobia trošku monotónne. Podľa mňa ale najlepší beat aj tak spravili Djorkaeff & Beatzarre pre spomínanú spoluprácu s Flerom, skladu “Airmax auf Beton”, ktorá ma zaujala už v prvých sekundách. Ďalší, veľmi kvalitný beat, nájdeme aj v skladbe “Steh auf”. O ten sa postaral Moses Pelham, člen skupiny Glashaus, ktorá tu hosťuje. Produkčne to síce na podobnú spoluprácu rappera Cursea so skupinou Silbermond nemá, no je to aspoň niečo zaujímavejšie a albumu táto spolupráca prospela.

“Ich hab Angst davor 'ne Ewigkeit den Sarg an zu starren
und ich bete, bitte bring mich da rein.
Ich nehm den Platz auch in den hinteren Reihen.”
- Öffne uns die Tür

Texty a témy, ako ste si už v prvých odstavcoch mali možnosť všimnúť, sa opäť zaužívanému a úspešnému štandardu nevymykajú, najväčší rozdiel od predchádzajúcich albumov je v tom, že Bushido sa rozhodol vysporiadať s viacerými udalosťami z minulosti (zobrazenými aj vo filme) a teda tu nájdeme viac emotívnych skladieb, ako sme normálne zvyknutí. Tie prevládajú v druhej polovici albumu a som za ne Bushidovi vďačný, pretože to podľa mňa zachránili. Niektorí tento fakt pokladajú za mínus a dočítal som sa, že album je označovaný dokonca za “teplý”, no mne sa takéto skladby páčia, celkovo sa v Bushidovom podaní aj dobre počúvajú a človek má možnosť dozvedieť sa, že Bushido už napríklad mohol byť otcom - “Es tut mir so Leid”. Po sidovej originálnej verzii skladby venovanej mame a následnej kópii od našich nemenovaných “umelcov” sa svojej dočkala aj tá Anisova, jeden track si nájde aj jeho niekdajšia priateľka Selina, Kay One, Bushido a 2Pac v refréne skladby “Öffne uns die Tür” sa ponoria do úvah, či sa aj pre nich nájde miesto v nebi a Bushido nám nakoniec prezradí, čomu vďačí za svoj úspech.

Deine Mutter hatte Angst, jetzt dachte sie,
das sie dir nicht geben kann was du verdienst.
Sie hatte selber keine Lehre, keinen Abschluss,
und dieser Traum von glücklich sein war im Abfluss.”
- Es tut mir so Leid

V konečnom dôsledku nám Anis priniesol to, čo sa aj dalo čakať, žiadne veľké prekvapenia sa nekonali a našťastie to až taký prepadák ako film nie je, ikeď kritici v Nemecku by asi s mojim hodnotením albumu nesúhlasili. Celkovo je doska na 1 až 2 skladby celá počúvateľná, no ako som už spomenul, “vďaka” prevahe Bushidových produkcií pôsobí v istých pasážach monotónne, jej emotívnejší, melancholický nádych sa nemusí páčiť každému a celkovo, pri objektívnom pohľade neprináša oproti predchodcom nič nové, či zvukovo alebo textovo. Album si ale napriek spomínaným mínusom takých 7 bodov z 10 odomňa zaslúži - proste sa dobre počúva a dá sa povedať, že Bushido tentokrát nesklamal, mňa určite nie.