Bushido
Heavy Metal Payback
© 2008 Ersguterjunge (Sony BMG)
čas: 74:02

V poslednom článku o Bushidovi som načrtol to, prečo je kráľ a tento album to jasne potvrdil. Bushido bol kedysi kráľom nemeckej rapovej scény, hoci ani zďaleka nepredával toľko, koľko teraz. Teraz sa to presne otočilo a Bushido je neohrozeným kráľom v úspešnosti a predaji (hoci aj čo sa rapu týka, tak patrí k tomu najlepšiemu, čo nemecká scéna má). "Heavy Metal Payback" nie je výnimkou a Bushido sa môže už po prvom týždni predaja tešiť z prekonania 100 tisícovej hranice a získania ďalšej zlatej platne. Album je teda opäť úspešný, no je fakt taký dobrý aj čo sa "vnútra" týka? Podľa nemeckých serverov zaoberajúcich sa kritikou hudobných nosičov to je jeden z najslabších albumov, aké Bushido kedy priniesol na scénu (hodnotenie Laut.de 2/5 a hodnotenie cdstarts.de 2/10!), no názor odbornej redakcie sa niekedy dosť odlišuje od názoru fanúšikov, či názorov ľudí, ktorí sa kritike profesionálne nevenujú a tak Vám album priblížim, ako ho vidím ja.

Bushido sa tento raz opäť snažil a človek by čakal, že po albume "7", ktorý bol ozámený ako jeho posledný, sa nový album objaví minimálne po 2 rokoch. Bushido ale prišiel s touto novinkou opäť po roku v jeho obľúbenom jesennom období a pre limitovanú edíciu pripravil rovno 27 nových skladieb a bonusové DVD. Bushido teda opäť dokázal, že patrí k tým usilovnejším. Ja sa tejto edícii ale venovať nebudem a zoberiem do rúk len klasickú verziu, ktorá sa skladá z 19 skladieb vrátane outra.

Keď sa pozrieme na tracklist tak, čo sa názvov týka, nás nečaká žiadne prekvapenie a album vyzerá na prvý pohľad tak, ako niekoľko predchádzajúcich. Prvá skladba nesie názov "Gangsta" a už od prvých sekúnd máme možnosť vychutnávať dlhoočakávaný orchester v podmaze. "Ich hab' Deutschrap kaputt gemacht." To sú slová, ktoré skladbu otvárajú a keď si spomeniete na jej názov, môžete tušiť, o čo v nej asi pôjde… G-G-Ganster menom Bushido je opäť späť, nakladá každému kto mu príde do cesty, prináša zábavu pre väzenia, nechce aby ho dostali policajti a neodpustí si ani pár dissov... To je síce pekné, ale toto by sa hodilo pre pokračovanie albumu "Vom Bordstein bis zur Skyline" a nie na album, ktorého interpret je v súčasnosti milionár a úspešný obchodník, preváža sa v Mercedese CL AMG (ktorý nahradil už málo reprezentatívne sedmičkové BMW), proste človek, ktorý sa mohol nazývať gangstrom 5 rokov dozadu a nie teraz. Ďalšia skladba sa nesie v podobnom štýle a nie je ani posledná, takže si dovolím určité skladby vynechať a trošku priblížiť len tie zaujímavejšie…

Jedna z najlepších skladieb albumu je bez pochyby "Flug LH3516" (mimochodom číslo lietadla spoločnosti Lufthansa, smer Beirut) v ktorom opisuje situáciu, ako musí opustiť Nemecko, ktoré sa stalo za tých niekoľko rokov jeho rodným krajom. Bushido to vlastne napísal pre jeho známych, ktorí nie sú držiteľmi nemeckého občianstva a nemci ich môžu hocikedy z Nemecka poslať do ich pravej rodnej zeme.

Takéto skladby Bushidovi oveľa viac sedia ako nejaké kecy aký je on gangster a keď sa do toho pripojí krásny orchester v pozadí, tak vzniká perfektná skladba. Ďalšia dobrá vec je "4, 3, 2, 1 (Vielen Dank Aggro Berlin)". Ono je to v podstate jeden veľký diss v ktorom vyložil karty na stôl a jasne sa vyjadril k jeho vzťahu k Aggro a k jeho vtedajším kolegom. Bushido sa napríklad odzačiatku vyhýbal spoluprácam so sidom a Bobbym, pretože to boli pre neho len obyčajní feťáci a niečo takéto zaznie aj v samotnej skladbe (viac sa dá o tom dočítať v jeho biografii). Opäť sa to zaobišlo bez slova "gangster", či nezmyselných rýmovačiek mimo témy, k tomu sa pridala ďalšia skvelá inštrumentálka a tak vznikol veľmi kvalitný track.

Na každom Bushidovom albume sme mohli nájsť aspoň jednu skladbu o nejakom dievčati či vzťahu a ani tento nie je výnimkou (ďalšia vec ktorá poukazuje na to, ako ten album klasicky zapadá medzi konceptuálne veľmi podobné albumy posledných rokov). Sú to skladby "Bonnie und Clyde" s Cassandrou Steen a skladba "Jenny". U "Jenny" by som sa pozastavil, pretože to je skladba s čisto len orchestrálnym podkladom čo ju robí ešte krajšou. Je o dievčati menom Jenny a myslím, že nemá cenu nejak opisovať obsah pretože tú skladbu treba proste vypočuť. Osobne sa mi veľmi páči a hoci takýchto skladieb by sme vo svetovej tvorbe našli určite niekoľko, a aj u Bushida samotného, má niečo do seba a u mňa patrí k najkrajším tohto žánru a posledné slová, "Du denkst ich kämpf' um dich? Jetzt beende ich's. Alles Liebe Schatz und denk an mich…", ma proste vždy dostanú.

Album "7" obsahoval skladbu o Bushidovom otcovi, ktorá nebola práve najpozitívnejšia, no aj ona hrala určitú rolu pri zmierení Bushida a jeho otca. Teraz sa Bushido rozhodol napísať skladbu svojej mame, ktorá nesie názov "Es kommt wie es kommt" a vyjadruje sa v nej k chorobe, ktorá jeho mamu postihla a je to ďalšia z tých kvalitnejších skladieb hodných zamyslenia.

Podarenou vecou je aj "Die Träne fällt" na ktorej hosťuje Nyze a v ktorej opisujú fiktívnu udalosť ako obaja sedia vo väzení "vďaka" priateľovi, ktorý ich udal a tak mu píšu pozdrav...

Pri zvyšku skladieb som sa rozhodol už nezastavovať, pretože komu by sa chcelo čítať niekoľko stranovú recenziu (a to sa už teraz snažím byť stručný), a taktiež nechávam priestor na vypočutie albumu a objavenie ďalších dobrých skladieb (ktoré sú ešte minimálne 2). Jednu ale musím ešte spomenúť a je to "Für immer jung", na ktorej hosťuje Karel Gott a v skladbe sa rozoberá tématika ohľadom večnej mladosti. Bushido tam vlastne hovorí o tom, že človek sa nemôže stále len venovať práci, treba mať aj iné, nie len hmotné ciele a treba si života aj užívať, pretože človek nebude večne mladý...

Kebyže si celý album zoberiem z pohľadu poslucháča, ktorý nepozná predchádzajúcu Bushidovu tvorbu a nevie či je Bushido fakt taký gangster z ghetta ako o sebe hovorí, tak ten album dostane aspoň o 2 body viac. Lenže ja poznám Bushidovu tvorbu ešte od čias jeho prvého oficiálneho dema a keď sa pozriem na jeho doterajšiu tvorbu, tak to opäť nič svetoborné nie je. Posledné albumy vrátane "HMP" zapadajú tématikou, a hosťami do jednej šablóny, niektoré skladby sú stále o tom istom, len sa mení hosť či názov, a Bushidov prednes je odjakživa stále rovnaký. Pre mna osobne bol najväčším lákadlom albumu spomínaný orchester a ten jediný nesklamal. Skrátka, na jednej strane tu nájdeme skladby ktoré si pýtajú aj zamyslenie, majú myšlienku a toto všetko dotvára nádherný podmaz, no na druhej tu máme starého Sonny Blacka, ktorý sa živí dealerstvom drog, vo svojom ghette je veľký pán a vo voľnom čase dáva svoje zážitky na papier. Lenže ako som už niekoľko krát spomenul, Bushido je už dlhú dobu za vodou a dealer či gangster zďaleka nie je a už zďaleka o tom nevie ani tak dobre písať, ako to bolo za čias "King of Kingz", "CCN" či "Vom Bordstein bis zur Skyline". Toto je moja hlavná kritika čo sa tohto albumu týka a myslím si, že keby Bushido ukrátil album o tieto nezmyselné gangsterské skladby, určite by získal lepšie hodnotenia na spomínaných serveroch a myslím, že aj u mňa by útočil minimálne na post albumu roka.