Black Milk
Tronic
© 2008 Fat Beats
čas: 55:59

Len v priebehu niekoľkých rokov sa Milk vypracoval na jedného z rapperov, ktorých ľudia pasujú za lídrov novej školy. Prvý prelom dosiahol, keď nahradil Dillu ako producent Slum Village, keď sa spolu s Young RJ pod producentským aliasom B.R.Gunna podieľal na väčšine materiálu, ktorý Slums nahrali od albumu "Trinity". To mu po Detroite vytvorilo celkom slušné renomé a stal sa jedným z architektou nového soundu Motor City(za všetko uvediem aspoň jeho podiel na "Ode to the Ghetto" od Guilty Simpsona a "Preface" od Elzhiho). Po debutu "Popular Demand" som pochyboval či dokáže vyplniť prázdne miesto ponechané po Dillovi. Áno, bol to dobrý album, ale keď opadol hype a po pár pozorných vypočutiach sa mi zdalo, že album bol nadhodnotený. Od prvého momentu "Tronic" je však jasne, že tu ide o niečo iné.

"Gimme the hi hat groove,
this is how it sound when the hi hat move"

Páčilo sa mi jedno prirovanie z recenzie, kde písali, že "Tronic je to, čo by počúval v aute Morpheus, keby ho Wachovski nedonútili počúvať všetko to techno". Ked "Popular Demand" bol feel-good album so zásobou soulových samplou, tu sa Milk viac spolieha na svoje MPC a zanecháva na vašich ušiach stopy po bassoch a snaroch aj hodiny po vypočutí. Jediná nahrávka, ktorá by sa debute neznela mimo je "Try", na ktorej ako na jedinej Milk sampluje soul, za čo sa aj hneď ospravedlňuje. Milk tu zapája viac živých nástrojov(ako Dwelovo saxofónové sólo na úvod), elektroniku ako aj moderné synťáky a tak keď počúvanie debutu vyvolávalo mená ako Pete Rock a Large Professor, tu sa k ním týmto syntetickým zvukom pridávajú Kanye West a Timbaland. Najväčším vplyvom však ešte stále ostáva Dilla, ktorému aj venuje záverečnú "Elec", ktorý je akoby mostom medzi ním a Jay Deem.

"Got a hotter flow than most of these monotone emcee,
simply kick a better hymn, please
get a breath in, just breathe,spotlights, pop life, I'm the next thing."

Keď chcete mať predstavu, čo to znamená ten "Tronic" sound, stačí si pustiť hneď úvodnú "Long Story Short", ktorá je predstavovačkou jeho nového zvuku - muzikálny začiatok s pianom sa rýchlo pretransformuje do kvílivých samplov so steny trhajúcimi elektronickými bicími a orgánom. Jednoducho futurama! Alebo ešte lepšie - futuretro, lebo na trackoch ako "Losing Out" alebo mechanickom pekle "Set Up" znie zároven futuristicky, ako aj retro vďaka 80´s samplom. Oceniť treba aj jeho zmysel pre detaily, keď si na záver každého tracku berie minútu na napojenie trackov, čím len ďalej dokazuje, že prirovnania ako "najlepšie odprodukovaný album od "Hell Hath No Fury" nie su až tak prehnané.

"It ain't just us with the pain struck
Even old school artists feel like the game is fucked"

Je ťažké byť dobrým producentom. Byť dobrým producentom a dobrým rapperom zároveň, to je už takmer rarita. A aj keď Black Milk medzi tie výnimky ešte nepatrí, je na najlepšej ceste zaradiť sa k nim. Ako väčšina producentov na micu, ani Milk nie je ten technicky najnadanejší rapper, ale už dokáže bez problémov udržať tempo s beatom, prípadne svoje nedokonalosti skryť za členitý beat a takisto zmizli aj rozpačité punchlines. Stále mám však zistiť, kto je skutočný Black Milk, keď mimo úvodnej "Long Story Short", kde rozpitve svoju karieru vytvárajúc obrazy, ktoré vas vtiahnu dnu, ostáva prevažne pri kritike súčasnej scény pri "Bounce", oslavuje D-Town na "Hold It Down" alebo ostáva pri bragu s "Overdose". Jeho najvražednejšou zbraňou tak stále ostáva MPC, nie mikrofón.

"Four-finger ring rap sling-slang, Pharoahe the flow's good
you couldn't hang if you was Ving Rhames in Rosewood."

Zatiaľ, čo pri debute sa zdalo, že hosťujúci MCs tu niekedy zaberali miesto, na "Tronic" ostalo mieste len pre tých najlepších z najlepších. "Detroit´s Finest" sa predstaví na hymne "Losing Out" - tvrdej battlovačke, kde žiari najmä Royca Da 5"9´ nakladajúci ako o život a dokazujúc, že všetci, ktorí ho odpisovali po jeho nevydarenom pobyte u Shady Records, sa zatracene mýlili. Vrcholom celého albume sú však rapperské lekcie od Pharaohe Moncha a Sean Prica na "Matrix" s Premierovými scratchmi. Tu mi dochadzajú slová a zvládnem napísať len, že ide o jeden z najlepších trackov roka. A práve na takýchto trackoch vidno, že aj keď sa Milk lyricky zlepšil, v porovnaní s lyrickou gymnastikou, ktorú predvádzajú Royca alebo Pharaohe, má pred sebou ešte dlhú cestu.

Milk mohol prísť s "Popular Demand part 2" a pravdepodobne by mu to všetci zožrali. On sa však rozhodol posunúť ďalej a vytvoril skutočný manifest novej detroitskej generácie Páčí sa mi, keď mi samotný rapper v tlačovke ušetrí čas - ako hovorí sam Milk, "Tronic" reprezentuje jeho producentský, aranžérsky ako aj lyrický(aj keď ten z týchto troch asi najmenej) rast. Keby ešte preniesol niečo zo svojej producentskej kreativity, aj do mikrofónovej, bol by takmer nezastaviteľný.