Posledných pár rokov bolo pre Beanieho Sigela viac než hektických. Úspech svojho albumu "B.Coming" si musel užiť z väzenia, odkiaľ sledoval ako rozpad svojho labelu Roc-A-Fella, tak aj rozpad svojho clicku State Property. Ani odkedy sa dostal na slobodu neprežíval práve najlepšie časy - jeho otec bol obeťou vraždy a sám Beans bol dvakrát postrelený pri nepodarenom prepade. Fanúšikovia preto nedočkavo čakali na album, ktorý by zosumarizoval toto rušné obdobie jeho života. Na tracku "Before the Solution" z Khaledovho "We The Best" sľuboval, že všetky otázky zodpovie na "The Solution". Naneštastie na to nejak pozabudol a pripravil sa tak o šancu nahrať svoj najlepší album.

"It's the Broad Street Bully I'm number one
Five-oh said FREEZE when I had the gun"

Album odpalí prvý singel "All of the Above" s Kellyho chytľavým refrénom, ktorý sa za posledné mesiace opäť stáva No.1 chorusmanom. Viem si predstaviť množstvo rapperov, ktorý by cez takýto beat znelo lepšie, ale ani nový Beans mu nerobí hanbu. Hovorím "nový Beans", lebo toto neznie to ako váš typický hardcore Beanie, ale nová persona - mack, , thug a pimp. Južanská producentská show pokračuje aj na "Bout That" do beatu Cool & Dre s materialistickou spoveďou menujúcou, čo všetko si Beans nadobudol za karieru. Dávajú sa do beatov dirty south producentov len materialistické veci? Energiou naplnená, až armádna "You Ain't Ready For Me" nájde Styles P-ho a Beansa ako si striedajú rýmy o svojej tvrdosti v Run DMC-štýle na výmenu, aby dali svojim protivníkom pocítiť, že sa s nimi netreba zahrávať. Produkcia Dama Greasa dobre podkresľuje ich pouličnú lyriku. Na nebezpečné ulice Kingstonu nás prenesie reggae líznutá "Go Low" s hosťujúcim Rock City s beatom od Erica Hudsona.

" Sick of the floss, sick of cars, you niggaz car-sick
Sick of seein Sig' in them large whips"

Na Beanieho albume nemôže chýbať ani Jigga, ktorý sa pripája na "Gutted". Obidvaja si namieria na "fake" playerov predvádzajúcich sa v cudzích veciach. Aj keď nejde o najlepšie z ich koláb a Jigga znie dosť nesústredene, je zábavne počúvať Beanieho spievať "Umbrella" a beat Reefu dá na chvíľu oddýchnuť od synťákového zvuku. Aj na "Pass the Patron" si zavolal Beans výpomoc, aj keď takúto divokú zostavu mohol dať dokopy len na cracku. Ghost, Peedi, Beans a refrénový T-Diddy na jednom tracku? To môže znamenať len katastrofu. Sranda, že pár dní potom, čo napíšem, že Rockwilder dlho nič neprodukoval, ho objavím na tomto albume. Ale beaty ako tento mi vôbec nebudú chýbať. Ďalšia stránka Beanieho sa predvedie na "I'm In", kde ukáže ako sa dostáva k ženským srdciam recitovaním nejakého toho Biggieho. Song for ladies - check. Loungujúca nálada pokračuje aj na "Hustlaz, Haze and Highways", aj keď Don Cheeger a Dirty Harry to trochu prehnali s tými jazzovými trúbami.

" When I'm long gone, they gon' dig up my bones
and study my poems and learn I was MORE than the gun in the song"

Záverečná polovica albumu sa premení na Dre & Vidal show, keď odprodukujú až štyri z piatich trackov. "What They Gonna Say To Me" postavili na Jiggovom refrénovom sampli, tvrýych clapoch a trúbe, ktorá znie ako z "Who's that Girl" od Eve. Druhý singlel už bol typický Beanieho pouličný tough-talk. Na "Judgment Day" zase prepnú na inú notu a zapoja elektrické gitary vysamplované z Black Sabbath a samotný Ozzy zabezpečí refrén. Beans je skôr konzervatívný chlapík, čo sa týka produkcie, a tak je dosť netradičné počuť ho do niečoho takého. Ale vcelku to funguje a dodáva to albumu novú energiu.

A je čas na introspektívu - po flossine, thuggine, ladytalku je priestor aj na predstavenie skutočného Beanieho, toho, čo sa skrýva za obrazom gangstra. Pripája sa k nemu aj ďalší z častých spolupracovníkov Scarface, aby priniesli trochu motivačných slov na "The Bridge" a dodali ľuďom silu prekonať ťažké časy, či už je to na ulici alebo vo väzení. Reefa dodal soulom naplnený beat, ktorý dáva dobre vystihnúť lyrike a na refréne žiari precítením spevom Rahem DaVaughan. V takýchto trackoch znie Beans najprirodzenejšie. V druhej polovici albumu mal dobrú ruku na featuringu , alebo teda sampl, čoho dôkazom je aj podarená "Dear Self". Silná vec spojí Broad Street Bullyho s Beaniem pre konverzáciu, ktorá nám poskytne pohľad do jeho duše a kde si spytuje svedomie. Aj keď som si na začiatku myslel, že je to nejaká ženska, ukázalo sa, že refrén spieva James Blunt.
Už sa stáva takmer tradíciou, že hip-hopové albumy končí "rozhovor s Bohom", kde si rapper "sype popol na hlavu za svoje zlé cesty" a nezabudol na to, ani Beans trackom "Prayer" znejúcim ako vystrihnutý z albumu Scarfaca.

Keď taký T.I. je uvänený medzi dvoma persónami, tu nam Beanie ponúka až tri - milionár, ktorý utratí váš mesačný príjem na jednu fľašu alkoholu, ladyman, ktorému žiadna neodolá a neľutostný gangster, ktorý ale vnútri trpí výčitkami - niečo ako Tony Soprano hip-hopu. A zatiaľ, čo komplexnosť je dobrá vec, tu vyznieva dosť zmatočne a je jasné, že prvé dve verzie Beanieho by neprešli testom trvácnosti. Na prvej polovici trackov vymieňa svoj hardcore talk za materialistické recičky, na ktoré u neho nie som zvedavý. Táto časť albumu trpí rovnakým problémom ako Cassidyho "B.A.R.S." - chlapík si prešiel toľkou drámou a na trackoch ospevuje svoje nové rolexy? Niečo tu jednoducho nesedí.

Druhá polovica albumu zase necháva fanúšikov kričať po dodatku, želajúc si, aby takto vyzerala aj tá prvá polovica Tým, že Beans skúša nové veci ide sám proti sebe, lebo viac ako cez synťáky Runners s vykrikovaním výšky svojho bankového konta si svoje miesto našiel cez pomalé soulové beaty, kde môže so svojou najväčšou devízou - zatrpknutou úprimnosťou opisovať svoje gangsterské príhody a spôsob akým sa s tým všetkým vyrovnáva. Lebo jeho rýmom predvadzanými s takmer neudržateľnou zurivostou a jeho hlasu, ktorý akoby každú chviľu vybuchol v nenávisti sedí viac výpočet jeho mrtvých homies ako šperkov. Oproti "B.Coming" je "The Solution" opäť krok spať, aj keď nejde v žiadnom prípade o prešľap.