TIP: Čo bolo a čo bude: 2. časť - začiatky lejblu HIP-HOP.sk, alebo ako vyšli prvé nosiče od H16, Viktora Hazarda a A.M.O.

Komunikácia s riaditeľom Universal Music bola naozaj zložitá, nepáčil sa mi prístup, nepáčilo sa mi ignorovanie mojich telefonátov, nepáčilo sa mi, že sme boli dohodnutý na albume H16, termín vydania sa blížil a ja som nemal istotu, že to čo sa dohodlo, skutočne platí. S Universalom som stále nemal zmluvu a pri každej možnej komunikácii (nebolo ich veľa) som počúval výhovorky, prečo zmluva stále nie je. Bolo jasné, že tadiaľ už ďalšia cesta nevedie a začal som hľadať nového partnera.

Snažil som sa osloviť SonyBMG, ktorí však nejavili záujem, respektíve pracovníci si ma posúvali medzi sebou ako horúci zemiak. Chcel som SonyBMG, pretože aj keď patria pod Prahu, majú na Slovensku relatívne dobré zastúpenie, nie sú firma o jednom človeku a ako-tak rozhodujú autonómne o lokálnych tituloch. Aspoň som bol o tom, v tom čase, presvedčený, neviem či to tak skutočne je, kedže úzka spolupráca sa nikdy nerozbehla. Oni mali deal s KF a to im zrejme v tom čase stačilo, neviem. Nie som človek, ktorý sa niekomu vnucuje.

Možno si teraz kladiete otázku, prečo som sa nezačal snažiť to robiť opäť nezávislo, respektíve nesnažil sa o čisto distribučný deal. Môj názor je, a rokmi som sa o tom presvedčil, že mejdžre sa k titulom správaju úplne ináč, pokiaľ sú aspoň z polovice ich, než keď majú robiť tretej strane čisto distribúciu. Ono sa to možno neznalému človeku nezdá, ale predaje hudobných nosičov sú na Slovensku skutočne smiešne a tak sa mejdžre ženú aspoň po podieloch na trhu. Zostával teda už iba jeden relevantný hráč - EMI, nakoľko Forzu, ktorá mala v tom čase Mec Vrabca som okamžite zavrhol, nechcel som s nimi mať nič spoločné.

Medzičasom Gabo Drenka odišiel z Universalu a prešiel do EMI, kde mi opäť sprostredkoval stretko s vedením. EMI sa po nás, dá sa povedať, vrhli, spočítali si 2+2, videli čo vieme vložiť my, vedeli, že sa v hiphope vyznám a viem vybrať najperspektívnejšie tituly, akceptovali moju predstavu o financovaní a dohodli sme deal. Ten bol zhruba podľa mojich predstáv, nebola to už hra na akýsi sublejbel ako v prípade Universalu ale normálny indie label, páčilo sa mi, že nepotrebovali silou mocou navonok tlačiť značku EMI a hneď od počiatku chceli, aby tie tituly boli čo najviac čitateľné pod značkou HIP-HOP.sk, stačilo im, že v rebríčkoch predajnosti je to ich podiel. HIP-HOP.sk dostalo takmer okamžite zmluvu s EMI a umelci mali zmluvu s HIP-HOP.sk, čo im mohlo garantovať úplnú nezávyslosť pri svojej tvorbe, aj keby náhodou v EMI chceli (nikdy nebol ani náznak), nemohli nastať žiadne tlaky, pretože na umelcov nemali dosah a presne takto som to chcel. Každá takáto spolupráca má svoje úskalia a občas dochádza k ťahaniciam, je to prirodzené, každý má svoju prestavu a je nutné hľadať kompromisy. Na spolupráci s EMI cením, že sme sa vždy vedeli k tým kompromisom dostať a nájsť spoločnú reč a cestu.

Predtým, ako začnem opisovať priebeh vydávania jednotlivých titulov, považujem za potrebné vysvetliť, ako to celé funguje v pozadí, aby ste lepšie pochopili, prečo som veci robil tak ako som ich robil. Bez pochopenia týchto súvislostí by sa vám mohli niektoré veci zdať absurdné a nezmyselné. Nechcem ísť do úplných detailov, ktoré asi aj tak zaujímajú minimum bežných ľudí, ale sú veci, ktoré musím vysvetliť.

Vyúčtovania fungujú na polročnej báze za daný kalendárny polrok, respektíve vyúčtovanie dostanete do troch mesiacov od skončenia príslušného kalendárneho polroka. Ak teda vydáte nejaký titul napríklad v septembri prvé vyúčtovanie dostanete približne začiatkom apríla nasledujúceho roka. Do vtedy, pokiaľ ste do toho vložili svoje peniaze, jednoducho stoja, a do momentu, kým nemáte vyúčtovanie ani netušíte, koľko peňazí sa skutočne vráti. Paradoxne to väčšinou neviete ani pri prvom vyúčtovaní (ozrejmím nižšie). Ak sa vráti len zlomok, pretože sa v danom čase predá málo nosičov, ďalšie peniaze dostanete za ďalšieho pol roka.

Prichádzam k špecifikám malého Slovenského trhu (možno to takto funguje aj inde v zahraničí, neviem). Vydavateľstvá dodávajú do obchodov disky s prísľubom remitendy (možnosť vrátenia nepredaného tovaru a následného dobropisovania sumy, za ktorú tento tovar obchodník kúpil). Obchodníci totiž na seba nechcú prevziať riziko, že si objednajú cdčka, ktoré zaplatia a nakoniec nikdy nepredajú. V záujme vydavateľstva zas je, aby v každom obchode mali tých cdčiek čo najviac, aby prípadný záujemca ten titul naozaj zohnal. Je to bludný kruh, z ktorého sa nedá vymotať, ak by to týmto spôsobom nefungovalo, nedokázali by ste zabezpečiť, aby sa akýkoľvek titul nachádzal v ktoromkoľvek hudobnom obchode v dostatočnom množstve. Obchodník by si ho objednával po pár kusoch a ďalšie by objednal až v momente, keď všetky predá. Kedže tovar sa do obchodov dopĺňa raz týždenne, mohlo by sa ľahko stať, že z nového titulu by si obchodník objednal smiešnych 5 kusov, v dátum vydania by do obchodu prišlo 5 ľudí, disky vykúpilo a ďalší záujemcovia by museli čakať týždeň, kým prídu ďalšie cdčka, čo je nežiadúce. Fanúšik by videl len to, že vyšiel album, ktorý nikde nemajú. Vysvetľujem to z jedného dôvodu. Nikdy totiž neviete, koľko z tých diskov, ktoré sú v distribúcii, sa aj reálne predá a koľko z nich sa nakoniec vráti na sklad ako nepredané. Takýmto spôsobom vznikajú vratky, ktoré robia vydavateľstvám starosti, hlavne v ostatnom roku sa to stalo naozaj nepríjemným faktom, pretože vratkov je čoraz viac. Áno aj pri takomto spôsobe distribúcie sa neraz stane, že disky nezoženiete, ale to už je v podstate chybou obchodníka, že podcení záujem o daný titul a objedná si z neho málo kusov. Vydavateľstvo to však nemá možnosť ovplyvniť, nemôžete ho nijakým spôsobom prinútiť, aby si objednal viac kusov, než on sám uzná za vhodné, pretože sa bojí, že mu v tom budú stáť peniaze, ktoré potrebuje otáčať.

Konečne sa dostávam k jadru problému. Vyššie som spomenul, že vyúčtovania bývajú raz za polrok a spolu s možnými vratkami to vytvára jeden veľký problém. Ak totiž príde koncom marca vyúčtovanie za obdobie júl až december predchádzajúceho roka a vo februári či marci sa rozhodne obchodník vrátiť tovar, ktorý sa mu už nepredáva a zaberá mu miesto na pulte, v tomto vyúčtovaní sa to neprejaví. Prejaví sa to až o ďalšieho polroka neskôr. Takže v reále sa nie zriedka stane, že v jednom vyúčtovaní ste v akom-takom pluse za daný titul ale o pol roka, keď príde vyúčtovanie ďalšie, v ktorom sú už zahrnuté vratky, musíte nemalé peniaze vrátiť. Takže vlastne nikdy neviete, koľko ste na danom titule reálne zarobili. Zložité, ale naozaj veľmi ťažko riešiteľné.

Neznalosť tohto spôsobu fungovania nás stála v začiatkoch nemalé peniaze a obrovské mínusy na prvých tituloch nás ťažia dodnes a dodnes sme sa z nich v podstate nevyhrabali, aj keď to asi znie neuveriteľne. Nepotrebujem nariekať, nechcem nikomu vnucovať svoju pravdu, ale viem o tom svoje a neskôr to možno pochopíte aj vy. Máte vlastný rozum, premýšlajte.

Možno to dnes nebolo práve najzáživnejšie čítanie, ale musel som tento princíp fungovania vysvetliť, aby ste neskôr pochopili, prečo som niektoré veci robil tak, ako som ich v tom čase robil, pretože som sám nevedel, ako to celé funguje a ani ma nenapadlo si niektoré detaily zisťovať.

Nabudúce si konrétnejšie povieme ako to bolo pri prvých tituloch, ktoré sme vydali v spolupráci s EMI.