Pozrieme sa na hudobný priemysel na slovensku, ktorý je troška zamotaný a nikdy nebude extra ziskový. U nás existuje zopár popových interpretov, ktorí predávajú 10 či 20 tisíc nosičov, zvyšok sa motá nikde okolo 2 - 3 tisíc a nie je výnimkou, že aj v časopisoch často skloňované mená a "celebrity" predávajú albumy v stovkách kusov. Práve pre toto sa stal hip-hop pre hudobné vydavateľstvá zaujímavý, pretože slovenský hudobný trh je veľmi špecifický oproti ostatným, práve kvôli veľkosti, resp. malosti našeho trhu. V podstate, čokoľvek, z čoho sa predá nad 3tisíc kusov sa dá považovať za úspešný projekt a pozerajú sa na to týmto spôsobom práve vydavateľstvá. HIP-HOP.sk uzavrel teda dlhodobý deal s EMI Music, pričom všetky projekty spolufinancujeme. Ak mám byť presný tak financujeme práve tie klipy, čiže mejdžr nemusí do tejto významnej položky investovať, čo je výhodné práve pre interpretov, pretože môžu dostať viac peňazí na štúdio a prípadne troška viac percent z predaja. Samozrejme tých vecí je oveľa viac, a myslím, že nemá zmysel to dopodrobna opisovať, skôr chcem, aby ste už konečne mali prehľad o tom, ako sa veci majú z tej reálnej a skutočnej podoby a nie žvásty, ktoré vám niekto napíše alebo povie. Sme seriózny web, nemôžeme si dovoliť písať domnienky a neoverené info.

Dobre, poďme troška ďalej ale ešte ostaňme pri vydávaní. V zásade môžem napísať, že projekt je pre nás úspešný, ak je predaných nad 4000 nosičov, v tom momente sú naše vklady vrátené späť, v opačnom prípade sme v mínuse. A v mínuse byť nechce nikto, práve preto musíme starostlivo vyberať skupiny a interpretov, ktorých chceme vydať a nemôžeme sa bezhlavo vrhať do hocičoho. Okrem toho, interpret z takéhoto dílu ťaží podstatne viac, pretože mu vydavateľstvo zaplatí štúdio, výrobu diskov, distribúciu, klipy atď a on z toho má lepšie meno, pýta viac peňazí za koncerty atď. Okrem toho, veľmi radi vydáme mimo bratislavskú skupinu, jednoznačný záujem sme mali o Moju Reč ale kedže už mala predrokovaný díl s Neighbor Beats, rozhodli sme sa do toho nekafrať, kedže sme už v podstate na jednej lodi s týmto rovnako sublabelom EMI. Totižto, pri každom projekte musíme dbať na to, aby tá skupina bola dostatočne známa a rešpektovaná v Bratislave, pretože predaj v BA tvorí takmer 70% celoslovenského priemeru. Prekvapenie? Áno aj ja som bol, ale realita je bohužiaľ taká! Možno však práve hiphop tento nelichotivý pomer zmení, dúfajme. Toto všetko sú ale dôvody, kvôli ktorým musíme veľmi dobre zvažovať koho áno a koho nie a nemôžeme si len tak ledabolo vyberať skupiny, musíme proste prihliadať na tieto aspekty, tiež by sme boli oveľa radšej, keby to tak nebolo.

Spomenul som cenu za koncerty a narážame teda na medzi deťmi veľmi obľúbené pojmy komercia a nekomercia. Treba povedať, že bez jedného by nebolo druhé a jedno posúva druhé. Túto tému osobne vôbec neriešim, ale považujem za potrebné sem napísať môj názor. Skupiny či jednotlivci, ktorí sa z hiphopového dna dostali až na vrchol slovenského biznisu nemôžem považovať za komerčných. Je to prirodzený vývoj. Ver tomu, že ani jeden z nich nezačal robiť pred rokmi rap len preto, aby bol bohatý, alebo mal peniaze. V tom čase to nikoho ani nenapadlo. Išli si svojou cestou, postupne začali byť medzi ľuďmi obľúbení a žiadaní, dostali ponuky na koncerty, na albumy atď. Je prirodzené, že ak im tie ponuky prišli výhodné ich vzali. Spravil by to každý, ak nie tak je ešte decko a nevie o tom, že na to aby človek prežil musí zarobiť peniaze, alebo je prízemný zabednený kretén zavretý celý život niekde v pivnici a vôbec nevie ako svet a súčasná spoločnosť funguje. Na to, aby sa tvorba mohla rozvíjať a skvalitňovať jednoducho potrebuješ peniaze, pretože štúdio, technika, hardvér, softvér nie sú zadarmo. A ver tomu, že všetci, ktorí sú dnes na vrchole a zarábajú na hiphope nejaké peniaze, ich z veľkej časti vkladajú zase naspäť, aby sa mohli skvalitňovať a zvyšovať svoju úroveň. Toto všetko zase ženie aj tých garážových underground nekomerčných raperov, aby boli lepší. Prirodzený kolobeh. Pre mňa je komerčný ten, kto cielene začne tvoriť a produkovať hudbu s vidinou veľkého predaja a kalkuluje, čo a ako urobí, aby sa to čo najlepšie predávalo. Ver tomu, že ani jeden z tých, čo sú dnes hore od Názvu Stavby, Čistychova, Drvivej Menšiny, Veca, Kontrafaktu, Rytmusa, AMO až po H16 to nerobia s týmto úmyslom, respektíve nie je to určite ich priorita, v prvom rade to robia podľa seba, ak sa to ľuďom páči a dobre sa to predáva je len veľkým plusom. Prestaňme už konečne nariekať nad tým, že slovenský hiphop už nie je ako býval. Stala sa z neho masová záležitosť a už nikdy to nebude ako predtým. Máme dve možnosti, buď sa s tým zmieriť alebo prejsť na iný hudobný žáner, napríklad ľudovky či vážnu hudbu. Ešte je jedna varianta, zabedniť si okná, odrezať sa od okolitého sveta a počúvať stále tvorbu z 90tych rokov, ale nemyslím si, že je to tá správna voľba. Je to proste prirodzený vývoj, dneska nadávate na to, aká sa robí hudba a o päť rokov budete spomínať na to, ako bolo fajn v roku 2006, aké sa robili kvalitné veci... Jebte na to, fakt tieto reči k ničomu nevedú.

Myslím, že som sa dostatočne vyjadril k týmto veciam, takže už len stručne k pojmu "Banneroví raperi", ako u detí, po vydaní albumu Rytmusa, veľmi obľúbenému slovnému spojeniu. Bannery má na internete každý, kto niečo robí, či už na našom webe, ale aj inde. Reklama, ak niečo robím a spravím, investujem do toho čas a peniaze, je dôležitá, ak si nechceš vydať 2000 kusov cdčiek a mať ich doma pod posteľou, reklamu a bannery potrebuješ. Je to úplne prirodzené. Okrem toho, chcel by som upresniť jednu, mnohými ľuďmi skreslene vnímanú vec. Hore, napravo od loga máme taký klikateľný obrázok - headline, ktorý upozorňuje na najvýznamnejší článok alebo udalosť daného obdobia. Je to niečo ako titulka na časopise, zďaleka by som to nepovažoval za reklamu, nikdy sme tam za peniaze nezaradili a ani nezaradíme nič. To čo sa tam nachádza je výhradne v našej réžii a na našom rozhodnutí, takisto aj vedenie časopisu rozhoduje o tom, čo bude na titulke a prečo. Je jasné, že sa nikdy nedá vyhovieť každému a všetkým, tak to proste chodí.

Verím, že som vám touto trojicou článkov ozrejmil veľa vecí a v budúcnosti sa k nim už naozaj nechcem ani neplánujeme vracať, spravte si vlastný názor na to, ako to funguje, sme tu s vami 5 rokov a veríme, že ešte dlho budeme. Buďte s nami, ak chcete mať dôležité informácie z prvej ruky!