Lumir:
Nebudem sa hrabať v archíve, aby som vymenoval všetko čo sa udialo, ostatne, názory kolegov ma určite doplnia, spomeniem to, čo vo mne zarezonovalo najviac. Rok 2009 hodnotím ako jeden z tých slabších. Naplno sa prejavilo oplasnutie hiphopovej bubliny, čo sme mohli vidieť v rôznych formách, takmer každý deň. Mnoho pánov "umelcov", ktorí sa už videli na pomyselnom piedestále slávy, malo o poznanie menej koncertov, niektorí z nich dôvody nechápu doposiaľ, iní neváhali prezliecť kabát a vybrať sa medzi iné hudobné žánre, aby si zachovali svoj životný štandard a nezapadlo ich meno prachom, veď čo na tom, že stratia svoju tvár. Viete, že DJ Kappa hrá techno, či ktorý fras? Ale to, že Rytmus robí pop vám snáď neuniklo.

Začalo to v 2008, ale rok 2009 odkryl všetko. V januári prišli hneď dve zlé správy. Rytmus nám ruší dva koncerty (Bratislava, Trenčín), ktoré sme mali dlho vopred dohodnuté na február a za ktoré si samozrejme pýtal podstatne viac peňazí než štandardne, veď HIP-HOP.sk, tak prečo neprihodiť tretinku naviac. Nakoniec však zrušil to, na čo si dlho predtým podal ruku so slovom "Dohodnuté". Ale nezrušil to priamo, na rovinu do očí, ale formou rôznych výhovoriek a nechal to za seba oznamovať iných. Ako náhradu sme v Trenčíne spravili Opaka a Čistychova, v Bratislave to bol Moloch Vlavo s jeho krstom a promom na Bratislavafilm. Nikto však nečakal, že práve Moloch a jeho parťák Kraľovič si dva týždne po skončení koncertu a dávnom vyplatení všetkých honorárov, vymyslia, že sme ich zapálili o nemalé peniaze a bez akejkoľvek snahy o komunikáciu to rovno riešili pomocou rôznych divných ľudí. Od toho času pre mňa táto dvojica neexistuje. Dosiahli s tým to, že sme úplne zlomili palicu nad organizovaním koncertov v hlavnom meste. Dlhodobo klesajúca návštevnosť, za ktorú si mohol z veľkej časti sám Dopler ako klub a pribúdajúce opletačky s nevďačnými umelcami za to naozaj nestáli. Od vtedy to v Bratislave s koncertami aj tak vyzerá, okrem malých "disko hiphop žúrok" a Odkazu, s veľmi žalostným promom a návštevnosťou, tu už nebolo takmer nič. A zvyšok republiky? Niet sa čo čudovať, že promotéri prestali volať "veľké mená" na koncerty. Pýtajú veľké honoráre a každý ich už videl aspoň 10krát, takže ani odozva zo strany fanúšikov, a teda návštevnosť akcií, nie je valná. Stačí sa pozrieť do partylistu, akcie sa konajú, ale buď sú to len parties s DJmi, alebo na nich hrajú prevažne lokálne mená. Samozrejme, aj tu sú výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo. Asi by som nemal zabudnúť na Toto je hiphop festival, ale ten bol pre mňa bohužiaľ príkladom toho, ako spraviť festival, kde zavolám hrať len kamarátov a skupiny, ktoré prídu za cestu. Áno, atmosféra bola fajn, prišli ľudia, ktorí tú atmosféru robia, ale line up sa dal spraviť ďaleko lepšie s minimálnymi nákladmi naviac, stačilo chcieť. Hiphop kemp 2009 ma naozaj zaskočil, zlou organizáciou, ktorá ma usvedčila v tom, že tak skoro tam zas nepôjdem. Aspoň, že ten lajnap bol fajn.

Poďme k nosičom, zameriam sa na tie oficiálnejšie. Cením G-Bodove "Sekvencie", skvelý producentský album, ktorý sa naozaj nemusí hambiť za prívlastok producentský. Cením "LPL part 2", Dna je pre mňa jasným príkladom toho, že sa dá robiť aj naďalej kvalitný, uvedomelý, rap so sociálnymi a reálnymi témami, ktoré trápia bežného človeka. Rovnako ma potešil Decko a jeho "Utečenec", toto je pre mňa rap, ktorý ma vždy bavil a baviť bude, ktorý mi dáva to, čo od rapu čakám. Témy a texty, nad ktorými sa zamyslím, ktoré mi niečo povedia. Technicky má Decko určite stále čo vylepšovať, to vie určite aj on sám, ale tématicky je pre mňa jedným z vrcholov minulého roku. V každom prípade z mojej strany veľká vďaka celému Gramo Rokkaz, za to že sú a že si držia svoj štandard. Nemôžem nespomenúť Kaidžasa, ktorý ma obrovsky potešil. Hovorí sa "nesúď podľa zovňajšku" a pri ňom to platí dvojnásobne. "Klokočino" má síce jeden z najhorších coverov, ale to čo mi tento album dal a dáva hudobne je pre mňa najviac. Rap v plnej sile. Výborné témy, z ktorých sa síce veľa noviniek nedozvedám, ale cením ich spracovanie. Album šlape od prvého až po posledný trek, aj keď textovo je, samozrejme, stále čo zlepšovať. Politici chcú vnucovať mládeži národnú hrdosť cez zákony a hymny v škole, ja by som im odporučil vypočuť si Kaidžasov "Som slovák", ktorý má v sebe viac národnej hrdosti než celá SNS. Záver roka ešte spestrili chalani z H16 "Antivirus" mixtejpom, kde som tiež našiel niekoľko veľmi podarených tém a textov. Nesmiem zabudnúť na Beneho, ktorý podchvíľou ukazuje, že aj alternatívny hiphop sa dá robiť dobre a zaujímavo. Cením ho. Sklamala Zlá Strava, ktorí na to išli dobre, ale "zle smerovali" :-). Témy fajn, ale "Verejný odkaz" ma nudí a zlieva sa mi do jedného celku, kde neviem rozoznať jednotlivé treky. Ma§aker s albumom "Oko vraha" nezabil, ale ani neurazil. V prednese má určite čo vylepšovať, ale texty mu verím a o to určite išlo v prvom rade. Rytmus "Kral" si zabudol ďať pred slogan "album roka" ešte jedno slovíčko - popový. Cením však, že to aspoň netají a vraví na rovinu, veď on sa už necíti byť "repista". Na druhú stranu, iné si dovoliť ani nemôže, v čase, keď takmer denne vyskakuje z TV, by mu to už nikto neveril. Texty mi nič nehovoria, pôsobia na mňa príliš vykalkulovane a plytko - možno preto, že ho poznám viac, než je vhodné na uverenie. Nie, fakt som druhému sólu od Rytmusa neprišiel na chuť, hoci som sa veľmi snažil, zrejme som "zaostalý alebo retardovaný". Úprimne mu prajem komerčný úspech, vyšlapal si ho sám, nie je rýchlokvasená hviezda. Otázku "za akú cenu?" radšej rozoberať nebudem, bolo by to na samostatný článok. Kapitolou samou o sebe je nekonečný príbeh v podobe čakania na Hajtkovičov producentský album. Začínam mať nutkanie na vypísanie stávkovania, či sa ho dočkáme aspoň v roku 2010. Egove sólo detto. Zato však verím a chcem veriť tomu, že Vladisove sólo príde čoskoro a zahreje ma na srdci.

Záverom môjho "setu" si dovolím pár slov k webu. V roku 2009 tej reklamy, z ktorej by sme mali žiť a fungovať, mohlo byť aj podstatne viac, resp. podstatne lepšie zaplatenej. Toto je však všeobecný problém, veď "kríza". Tesne pred letom sme spustili nový dizajn. S odstupom času nehodnotím hlavne jeho farebnosť a uhľadenosť moc pozitívne a tak už čoskoro príde k ďalšej zmene, verím, že teraz budem nie len ja, ale aj vy, dlhodobo spokojný. V konečnom dôsledku bolo práve spustenie nového dizajnu veľmi dôležitým krokom. Bez neho, je vysoko pravdepodobné, že by už dnes žiadne HIP-HOP.sk nefungovalo. Nikdy som to nepovedal nahlas, ale v júni som mal všetkého (po tých jarných ojeboch a mnohých ďalších veciach, o ktorých som medzičasom písal aj v článkoch "Čo bolo a čo bude" - snáď budem v tejto sérii čoskoro pokračovať) plné zuby a reálne som uvažoval nad vypnutím a zrušením celého HIP-HOP.sk (žiadny 8 ročný archív článkov, hudby, videí, proste nič, page not found), žiadne my.HIP-HOP.sk pre umelcov a fanúšikov! Nakoniec som sa rozhodol pokračovať o čom rozhodli dva dôležité faktory. Prvým bol už spomenutý redizajn, nevedel som si predstaviť, že by som po tej všetkej práci, ktorú mal so zapracovaním hlavne adrive, mu na znak vďaky oznámil, že končíme. Druhým, nie menej dôležitým faktom bolo redakčné stretko, na ktorom sme sa zhodli, že chceme robiť HIP-HOP.sk ináč, než do vtedy. Verím, že je to s tým polročným odstupom aspoň troška vidieť, nechceme robiť PR web pre umelcov, ale hudobný web pre fanúšikov. Ak sa nám niečo páči pochválime, ak nepáči skritizujeme. Chceme, a stále viac budeme, vyjadrovať svoj osobný názor, nepíšeme noviny, robíme web o hudbe. Stále je čo zlepšovať, vieme to, ale bohužiaľ, ako to už v tejto krajinke chodí, je tu viac ľudí, ktorí dokážu mudrovať, než tých, čo by boli schopní priložiť ruku a aktívne písať, informovať a pretvárať HIP-HOP.sk aj k obrazu svojmu. Priestor na to vždy bol a bude, stačí sa ozvať. Ale prosím nie ozvať sa, napísať jeden článok a skončiť, takých tu už bolo, a stále je, dosť.

Chcem veriť, že rok 2010 bude lepší. Že slovenskí raperi pochopia, že ak chcú byť úspešní a rešpektovaní, mali by hovoriť o témach, ktoré sú ľuďom blízke, ktoré ich trápia a nie o témach, ktorými síce oni žijú, ale bežného človeka nezaujímajú, pretože sú z úplne iného sveta, v ňom nežije. Ešte možno tak nástročného oslovia a potom "umelci" frflú, že ich počúvajú deti. Pre mňa bol rap vždy o názoroch, myšlienkach, témach, keď sa chcem isť baviť na diskotéku, pustím si radšej pop alebo oldies, taký Michal David je pán, roky nič nevydal, kedysi toho veľa predal a na jeho koncerty vždy príde veľa ľudí. Je toto zrovna dôkaz kvality? Samozrejme, myslím to ironicky a nemám nič proti Michalovi Davidovi, len ma práve napadlo jeho meno.

Do roku 2010 si prajem, aby sa naši páni umelci vysrali na mejnstrímovú ameriku a začali si po rokoch opäť brať inšpiráciu z francúzskej scény, ktorá je dôkazom toho, že rap sa môže stať popom a celospoločensky akceptovaným a uznávaným žánrom aj bez toho, aby stratil svoju tvár. Inak sa budem musieť začať konečne učiť tú francúzštinu.

Gashtan:
Rok 2009 znamenal pre mňa asi najchudobnejší rok, čo sa najmä hip-hopových akcií v našom meste týka. Tie u nás prakticky vymizli a tie, čo ostali, sa buď tvária ako super luxusná diskotéková všehochuť (väčšinou v podaní Tagera), skryté pod názvom urban night alebo ich line up vyzerá tak, že tam nepoznáš totálne nikoho, pretože zadarmo idú hrať len mená neznáme. Sám som spravil poslednú hip-hopovú akciu ešte v januári a neskôr už len skutočné ubran parties s Viktorom Hazardom, no záujem o podobné akcie klesá, resp. už nemá kam klesnúť a preto sme skončili aj s tým. Zopár sa tu toho ale našlo a som rád aj za to málo, čo som mohol navštíviť v uplynulom roku (spomínam na prázdny Odkaz). Samozrejme to súvisí aj s klubmi, ktoré tu nie sú, aj keď rok 2010 má byť návratným pre Babylon.

Ďalej som rád za velké množstvo tapeov a setov, ktoré mapujú najmä zahraničné scény, či už sú to aktuálne clubové veci alebo soca, či dancehall. Big up pre Messa, Simple Samplea, Maztaha a iných real DJs. Žiadalo by sa mi spomenúť aj Hajtkoviča, ale toho skôr v súvislosti s jeho nekonečne ohlasovaným producentským debutom, ktorý vzniká už naozaj dlhšie ako dlho a aspoň u mňa platí, čím dlhšie čakanie, tým väčšie sklamanie. Nikdy som neveril, že za odkladaním releasu je jeho tzv. šperkovanie a v tomto prípade som si viac ako istý, že tam lenivosť hrá velkú rolu. Začiatok 2009 priniesol od ďalšieho člena bývalého Názvu Stavby, Denu, klip na vec „Naše mesto“ a predchádzal tak LPL part 2, čím si Dna ako MC, po vynikajúcom debute, potvrdil svoje miesto na scéne, aspoň u mňa.

Vrátim sa oblúkom k mixtapeom, pretože nielen DJs vydávali a tvorili tieto (nie vždy) mixované zázraky, ale skvelý mixtape vydala aj skupina Mater. Na ňom som sa skutočne pobavil a stále čakám na album, podobne ako na ďalšie nové veci od Gramo Rokkaz.

Ďalej už len v skratke, čo si spomeniem: debut Zlej Stravy mi nič nepovedal, no obrovsky sa zlepšil Kali, ktorého som dlho obchádzal. Rendezska-SK len naťahovali čas, kým G-Bod vydal pestré sólo. Shomi nevykročil zo svojho tieňa, za to DJ Wich si pripísal ďalšie úspechy. Žial umreli DJ Ali a král Michael Jackson, mimo iných smaozrejme. Decko vydal debut jak sa patrí, no Nironicov album ma totálne obišiel. Prekvapili ma Elpe a Dennis z tých neznámych, ale Trafik vôbec, z tých známych. Kapitán Láska ma totálne obišiel tiež, Henry D a Tafrob ani nehovorím. Naopak A*D*K vydali podarený debut, album s hlavou aj pätou, z ktorého cítim atmosféru uličiek. Dramatikz pre nás poskytli rozhovor, o ktorom sa hovorilo ešte pár mesiacov potom a Modré Hory skončili, čo je velká škoda. Bigg Boss natočili ďalšie unikátne videoklipy a s tým trochu súvisí leto, čo sa mi spája s Uprising festivalom a natáčaním klipu „Spokojný“. Obe udalosti boli samozrejme viac ako príjemné, čo sa nedá povedať o koncerte AMO na Pohode. Tam som našťastie chýbal.

DeZrechts vydali nedávno druhú dosku, do ktorej sa dostávam iba pomaly. Bratislavu navštívila Macy Gray a to bol koncert, ako má byť. Vladis ohlásil sólo, čím pre mňa definitívne končia 2H+, ktorých už nemusím počúvať len kvôli nemu. V Čechách sa objavil label Everydays, ktorý ponúkol pár zaujímavých e-releasov. Odporúčam set DJa Andreja Čapka. Luger so svojou crew vydali album plný násilia. Nepresvedčil ma však ani o jeho osvete, ani o jeho talente. Objavili sa viaceré fúzie s electrom, houseom a neviem čím všetkým. Úmysel dobrý a výsledok, pre moje prekvapenie, tiež. Ostatne, electro, či bassline ako taký mal 2009 za svoj rok.

Decko neskúr natočil aj druhý klip, s Maylay Sparksom, ktorý už nie je taký slnečný, ale je dobrý. Tu sa dostávam ku kolegovi DoubleJovi, ktorý má dobre našliapnuté na rok 2010. Len tak ďalej. Druhý album BPM som ešte nepočul, ale teším sa naň. Vec vydal remixy Funkčného Veterána, kde sa nájdu ozaj dobré kúsky, ale aj naopak. Comeback sa udial aj v Nitre. Vrátil sa Kaidžas. V plnej sile a s dobrou doskou, aj keď som o tom sprvu velice pochyboval. Východ tiež nekapruje, SWR ťahajú dobrú sériu. Išli sme sa kuknúť aj do Brna na Flo-Ridau, bol to shit. PSH vydávajú pred Vianocami zbytočný best-of a IdeaFatte ohlasujú tretí album, yes. BJ Piggo ponúka hudbu (nielen) pre tanečníkov, ohlasuje sa ďalší slovenský vinyl a Rytmus vydáva druhý album, ako album roka, s čím však súhlasiť rozhodne nemôžem.

Tolko moje zhrnutie, k čomu by som ešte dodal, čo som už načal v inom článku, že rok 2009 pre mňa znamenal úpadok toho „TOP“ rapu, za to však ponúkol obrovskú a bohatú alternatívu. Týmto by som rád ocenil prácu Karaoke Tundru, DJa Spina, Mariána Jaslovského, Lyrika a v neposlednom rade Beneho.

ZetUZeta:
V roku 2009 na mňa zo zahraničia zapôsobili albumy:
Rakim – The 7th Seal
B-Real - Smoke N Mirrors 
Małpa - Kilka Numerów O Czymś
Raekwon - Only Built 4 Cuban Linx
kaFF kaFF-L - Czarna Krew
K-Listo - ''Chroniques Sur L'asfalte''
A taktiež ma potešilo 3CD francúzskej skupiny Supreme NTM, ktorí vydali ich „Best Of“.

Z domácej scény sa pre mňa albumom roka už vo februári stalo 2CD Moja Reč - Dual Shock (© 3/2009 EMI). Je to nekompromisne najlepší album, ktorý vďaka svojej originalite, či už sú to beaty, lyrika alebo celkový dojem predbehol všetky ostatné vydané nosiče. Takým druhým obľúbeným diskom sa pre mňa stal album Decko – Utečenec (© 7/2009 Gramo Rokkaz), ktorý okrem kvalitného rapu, beatov, či scratchov má i pekný booklet, o ktorý sa postaral Dekan. Ešte krajší booklet spáchal sadoRHB a to konkrétne na  album Zverina – Zvierací Inštinkt (© 5/2009 Odbery Records), no a keď už sme pri obrázkoch, tak klipom roka je pre mňa réžia Danyho  Peschla, kamera Martina Polácha, strih Martina Klimpara a post-produkcia Dalibora Hriadela, teda vizuálne stvárnenie spolupráce Vec feat. Supa - Tu. V roku 2009 svoje kvality predviedol aj veľmi nádejný videomaker DoubleJ, ktorý sa postupne od Gambu, cez Vlastný Prejav  a podobne dostal až k spolupráci so samotným Rytmusom.

Medzi tých, ktorí na mňa v roku 2009 zapôsobili mi nedá nespomenúť aj nitriansku formáciu Zlá Strava, ktorá ešte vo februári spáchala krutý počin Verejný odkaz a práve z tohto disku ma najviac zo všetkých skladieb zaujal feat „Steli by to“, kde hosťuje Junior. Demom roka z toho mála, čo sa ku mne dostalo sa stalo demo holičskej skupiny Homo Pacientz – Lezu z lesu (5/2009) a najlepšou kompiláciou a vôbec prvou slovenskou turntable výberovkou je určite Audio graffiti (7/2009 ajlávmjuzik), kde svoje skillz predviedli mená ako: DJ Vec, DJ Spinhandz, DJ Hlavolam, či DJ Spank a iní. Titul najlepší mixtape roka si rozhodne zaslúži Uprising Mixtape presented by Dj Simple Sample (8/2009) a nie menšiu radosť priniesol i druhý ročník tohto reggae-dancehallovo-rapového festivalu. S akciami a festivalmi to nedopadlo nejak moc dobre. Smola neobišla jak trenčianske letisko, tak ani buxy promotérov, ktorí rok 2009 označili za najsilnejší, čo sa absencie publika týka. Ja v dobrom budem najviac spomínať na pražský koncert Hip Hop Allstars / Gangsta Boombox (10.4.2009, Praha), kam som sa vybrala na legendárneho west side rapera – viac, ako 25 rokov na scéne pôsobiaceho Ice Cube-a.

2009 bol silným na EPčka, z ktorých ma najviac ukecal N2H - Dekapol, projekt z východu, kde hlavnú zostavu tvorí: Rodeez, Taupo Braf, Deratelump a Zaujem, ku ktorým sa featom pridali aj iní borci z tejto východnej časti Slovenska. Medzi najvydarenejšiu spoluprácu, ktorá svoj úspech zaznamenala jak na frekvencií jedného nemenovaného rádia, tak aj na koncertoch, kde si ju ľudia vždy idú s interprétmi rátam spojenie Haf & Beyuz a ich Balkánsky sen, ktorý nájdete na druhom najdrbnutejšom albume Moderný Spevák (© 2009 Brekeke Reccords). Spev roka som sa nakoniec rozhodla dať Kaidžasovi, ktorý mi s refrénom na vec „Nehaj hudbu hrať“ na čas ostal v hlave, no najviac hranou pesničkou sa aj tak stala hymna Moloch Vlavo – Na Ulici feat. Jedno Agresívne Oko, ktorú nájdete síce na albume Mikrofón je ručná zbraň z decembra roku 2008, avšak práve táto vec v roku 2009 nabrala na popularite nie len u mňa, ale aj u ľudí z môjho okolia.

Z úplne iného súdka si svoj titul najlepší party trek odnáša H16 s vecou „Dá sa zabaviť“, ktorej dosť chytľavý beat poriešil Roman Zámožný a práve on medzi vás toho roku posunul i jeho 11:55 mixtape. O mxtp sa postarali aj chalani z H16 a práve na ich Antivirus-e sa objavil aj najoriginálnejší text roka v podobe spojenia Otecko, Delik - White tee je nutnosť. Asi najlepším a medzi tých najviac tvorových raperov roka právom patrí  Supa (Moja Reč) a DJom, ktorý vie čo sa patrí púšťať je na rok 2009 DJ Miko z Gramo Rokkaz.

Po produkčnej stránke ma zabilo hneď viac beatmakerov. Do popredia sa dostávajú mladé talenty Palio, Buck a Stench, svoje kvality naďalej dokazuje jak Analytik, tak aj Comez, či Hlava (Stanica Projekt) a medzi najmocnejších producentov roka zaraďujem aj chalana, čo si hovorí Lkama, ktorý spáchal aj dobre počúvatelný mixtape "Späť na pevnej zemi". Karta išla aj Delikovi a práve jemu som sa rozhodla prideliť titul najzaujímavejšia hláška, s ktorou ma zabil (nie len) vo veci Fisting: „..je mi to všetko jedno - čakám kým sa niečo zmení dlhšie jak na Dreho Detox..“, no a najlepším refrénom je pre mňa ten od skupiny Stanica Projekt - Nič nové medzi blokmi, kde chalani do beatu zadelili: „..nič nové medzi blokmi, nič sa nezmenilo rokmi – nové tu neni nič, akurát špaky pod oblokmi..“. Za najlepší úlet roka považujem herecký výkon Opaka, ktorý sa predviedol v jednej z častí populárneho seriálu Profesionáli, ale aj v seriály V mene zákona, kde svoj scénar presvedčivo zadelil aj Vladis.

Celkovo rok 2009 hodnotím ako aktívny rok. Do obehu sa dostalo množstvo albumov, EPčiek, singlov ale aj klipov. Hip-Hop svoje miesto zastal aj v televiznej dramaturgii niektorých programov, zopár neprehliadnutelných pozícií na billboardoch vychytal Rytmus a Laci Strike a zopár reklám sa už tiež nesie v tomto duchu... Oprávnene  na svojej popularite nabrala aj relácia roka  Co se děje?!, no a že na akcie chodí menej ľudí, tak to ešte neznamená, že vždy tie akcie stoja za p.... K najväčšiemu sklamaniu roka rozhodne radím zánik labelu HIP-HOP.sk, ktorý svoju existenciu ukončil po piatich rokoch a k sklamaniu roka taktiež patrí aj vytitulkovaný "album roka"  Král...

No - ja verím v to, že sa v novom roku 2010 dočkáme Egovho sóla a podľa všetkého je Babylon opäť otvorený, takže očakávam brutálne akcie v najbrutálnejšom (jedinom normálnom) podniku hlavného mesta.

Bucky:
Hip-hop v roku 2009? S miernou nadsázkou by sa dalo povedať, že hip-hop v roku 2009 ovládla nová generácia. Z ničoho nič sa v hitparádach a titulkách magazínov začali objavovať mená ako Drake alebo aj Gucci Mane a zatiaľ čo veteráni ako Jay-Z, Eminem a 50 Cent novými albumami stagnovali, nováčikovia ako Kid Cudi a Jay Electronica naznačovali nový smer pre hip-hop. Niektorí, ako prví dvaja menovaní sa hneď zaradili medzi prvú ligu, iný ako napríklad Wale aj napriek všetkému hypu okolo neho nepresvedčil predajom a potom tu boli aj taký ako Asher Roth, ktorý nielenže mali mizerné predaje, ale ani ich LP za veľa nestálo. Bude zaujímavé sledovať vývoj týchto novodobých Jiggov, Eminemov a Cool J-ov a čo ponúknu na svojich ďalších projektoch – až tam totiž najlepšie vidieť, kto má pred sebou akú dlhú karieru.

Rok 2009 však znamenal ďaleko viac. Bol to rok superskupín(La Coka Nostra, Slaughterhouse), rok Kanady(K´Naan, k-os, Classified), rok Rhymesayers(Brother Ali, P.O.S., Felt 3), rok hudobného prebudenia takmer zabudnutých mien(Mos Def, DOOM, Cormega, Apathy, M.O.P.) rok, keď sa DJ Premier opäť stal jedným z najžiadanejších producentov, rok, keď sa Cage dal na emo a aj napriek tomu nahral jeden z najlepších hip-hopových albumov roka, bol to rok, keď hip-hop vymieral(Baatin, Roc Raida, Mr. Magic, DJ AM ale aj Michael Jackson), rok, keď svoje možno posledné slovo povedali legendy(UGK, J.Dilla), rok superkoláb(„Forever“), rok, keď mixtapy často prekonávali kvalitu albumov(J.Cole, Drake, Sean Price) a rok jedného z najuniverzálnejšie oceňovaného albumu od „Blueprint“(Raekwon). To bol rok 2009 pre mňa.

Kubec:
Rok 2009 bol vo Francúzsku rokom kvalitných albumov, skvelých klipov a neočakávaných udalostí. Môžem s istotou povedať, že to bol veľmi silný ročník. Albumy sa vydávali ako na bežiacom páse a bolo náročné z nich vybrať len tie najlepšie. Každý album bol svojský a bolo v ňom cítiť rukopis daného autora. Myslím si, že u každého poslucháča aj tak zvíťazila kvalita. Vybrať 10 NAJ albumov roku 2009 nebolo vôbec jednoduché. Moja TOP 10 by vyzerala nejako takto. 

Kool Shen – Crise de conscience
Kery James – Reel
Salif – Curriculum Vital
Youssoupha – Sur les chemins de retour
El Matador – Au clair du bitume
Orelsan – Perdu d‘avance
Seth Gueko – La chevaliere
La Fouine – Mes reperes
Sinik – Ballon d‘or
Casus Belli – Cas de guerre

Mojim najväčším sklamaním roku 2009 bol album Disiz – The End. Naopak udalosťou roka bolo Kool Shenove znovu začlenenie sa na scénu a avizovaný návrat Aliho z Lunaticu. Takisto ma potešili aj koncertné DVD, ktoré vyšli v minulom roku a to konkrétne Urban Peace 2, NTM – On est encore la Bercy 2008 a nakoniec Rohff – Zénith Classics. Uznanie patrí aj Chrisovi Macarimu, talentovanému režisérovi, ktorý si minulý rok opäť pripísal niekoľko výborných klipov na svoje konto. Taktiež si pochvalu zaslúži aj skladba Plus que de la musique (Sat, Akhenaton, Soprano), pretože nebýva často aby sa traja najlepší raperi z Marseille objavili po svojom boku v jednej skladbe.

Pred sebou máme celý rok 2010 a môžeme sa tešiť na ďalšie skvelé francúzske albumy.

DoubleJ:
Rok 2009 sa v Nemecku niesol v znamení mnohých prekvapení. Azda najväčšie sa objavilo prvého apríla, kedy sa na oficiálnej stránke labelu Aggro Berlin objavil náhrobný kameň. Keďže sa to udialo v deň, kedy si ľudia zvyknú zo seba strieľať, bolo pokladané aj toto za menší žartík šéfov tejto nemeckej legendy. Žart to nakoniec nebol a Aggro Berlin, ako sme ho poznali doteraz, sa fakt s nemeckou scénou rozlúčilo. Aggro ale nebolo jediným labelom, od ktorého už žiadny nosič neuvidíme. Neskôr nasledoval aj Samy s Deluxe records a Azad so svojim Bozz Music. Ako sa ale hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a už v období pred koncom Aggra sa začínalo rozprávať o možnom návrate istého legendárneho dua. Fler dával už dlhšie najavo, že s labelom spokojný nie je a v marcovom rozhovore naznačil, že by sa rád so svojim bývalým dlhoročným priateľom a aktuálne rivalom zmieril. Každý čitateľ určite vie, že reč je o Bushidovi. Toto sa nakoniec aj stalo skutočnosťou a duo Bushida s Flerom aka Sonny Black a Frank White sa vrátilo vo veľkolepom štýle pokračovaním klasiky „Carlo, Cokxxx Nutten“.

Bez poriadneho beefu sa ani tentokrát nemecká scéna neobišla a chalani zo Selfmade sa rozhodli urobiť si promo slovným útokom na umelcov, ešte vtedy fungujúceho, Aggro Berlin. Celý beef pozostával z niekoľkých trackov a ukončený bol fyzickým napadnutím interpretov Selfmade počas ich koncertu v Berlíne.

No a čo albumy? Tých vyšlo v Nemecku pomerne dosť a mnohé boli fakt kvalitné. Za zmienku určite stoja Shiml zo Selfmade records a jeho doteraz najlepší album „Im Alleingang“, Massiv si zaslúži pochvalu za albumy „Meine Zeit“ a „Der Ghettotraum in Handarbeit“ (áno, Massiv vydal oba albumy tento rok), Fler prišiel s parádnym sólom „Fler“, spomínaní Sonny Black a Frank White dokázali transformovať jednu z najväčších klasík do tejto doby a pritom zachovať jej typické črty – „Carlo, Cokxxx, Nutten 2“, sido skoncoval s érou jeho pôsobenia v labeli a priniesol top album „Aggro Berlin“, Eko Fresh sa nám opäť pripomenul EP „Jetzt kommen wir wieder auf die Sachen“, Kitty Kat konečne vydala svoj debut „Miyo!“, Samy Deluxe sa predstavil aj ako spevák reggae na svojom sóle „Dis wo ich herkomm“, Azad vydal dosku „Assassin“ ktorej ešte predchádzal mixtape „Azphalt Inferno“, no a albumom sa nám pripomenili aj skupiny Sekte a Automatikk. Záver roka ešte patril rapperovi Kollegah, ktorý po letnom „Jung, Brutal, Gutassehend“ s kolegom Farid Bang, priniesol podľa môjho názoru album roka - „Zuhältertape 3“. Kolle mal aj pred týmto albumom veľké reči a po tom, ako seba a album neskutočne vychválil, som ho nemal chuť ani vypočuť. No redakcia laut.de mu dala maximálny bodový zisk, rap.de taktiež chválou nešetrili a aj ja musím povedať, že je skvelý a určite stojí za vypočutie.

Dúfam, že som na nič podstatné nezabudol a pevne verím, že aj tento rok bude aspoň tak kvalitný a zaujímavý, ako bol ten minulý. Každopádne, Bushido onedlho predstaví svoj životopisný film a k nemu samozrejme aj nové sólo, takže už začiatok tohto roku vyzerá sľubne.