V predošlej časti som skončil pri EP od TurboBoost a naznačil som, že od ďalších releasov nastalo radikálne upravenie podmienok fungovania lejblu a vydávania jednotlivých titulov. Musel som, po dvoch rokoch spolupráce s EMI som pochopil, že tento model financovania je neudržateľný a nechcel som už ďalej krížovo dotovať lejbel z iných činností HIP-HOP.sk.

Život to tak zrejme chcel, mne sa naskytla výborná príležitosť vyskúšať nový model fungovania, ktorý sa mi sám ponúkol s albumom "Nepatrím medzi...". Momo ma oslovil ešte v lete 2007 po jednom zo stretnutí s Druhou Stranou, pustil mi v aute zopár nahrávok a mne sa to veľmi páčilo, bolo z neho cítiť nasadenie a ja som vždy mal rád pouličný rap, ktorý mi je bližší než párty (s)hity. Nakoľko si však predstavoval vydanie na jeseň, vtedy som mu povedal, že to neprichádza do úvahy, nakoľko som mal jeseň plnú, vychádzala Druhá Strana a stále som čakal na EP od trnavských lajdáčikov Turbo Boost. Vyššia moc zrejme naozaj chcela, aby Momo vyšiel pod HIP-HOP.sk, v decembri 2007 mi totiž telefonoval Gabo z EMI, že ho oslovila jedna baba s nejakým titulom a dohodol nám spoločné stretko. Tu vysvitlo, že tou babou je Erika, ktorá bola dočasne na Slovensku a Momovi dala peniaze na master a hľadala mu vydavateľstvo, keďže materiál sa finišoval a pár dní na to sa mal natáčať aj videoklip. Jej predstava bola jasná, chcela aby mu ten album vyšiel, celé to bolo ňou zafinancované, respektíve Momovi na to požičala peniaze. Nemala veľké oči, nechcela preplácať master ani videoklip, chcela len dohodnúť solídny deal pre všetky strany. A tak slovo dalo slovo, bol to pre nás aj EMI úplne bezrizikový projekt, ktorý nás okrem výroby CD, distribúcie a proma nič nestál. Keďže bolo v túto chvíľu už úplne jasné, že chalani z H16 svoj dohodnutý februárový termín na druhý album nestíhajú a bolo tam pomyselné "okno", vo februári 2008 vyšiel práve Momov debut. Aj keď je pre veľa ľudí tento release zrejme nepochopiteľný, vôbec to neľutujem. Momove treky ma zaujali a chcel som mu dať príležitosť. Ono, konieckoncov, ak by som do toho nešiel, zrejme by ten album vyšiel priamo pod EMI bez nás. Momo má neodškriepiteľne dobrý flow, cítim z jeho skladieb energiu, dobre sa mi s ním komunikuje, nevidel som dôvod, prečo do toho neísť. Chalan však spravil jednu chybu, ktorú si nedal vyhovoriť. Chcel pýtať za svoje koncerty rovnaký honorár, ako zabehnuté mená, na čo sakra doplatil s minimom koncertov, promotéri ho nepoznali a radšej si zaplatili overené mená. Ako som napísal, bolo to pre nás bezrizikové a aj keď sa predajnosť k zlatej platni nevyšplhala, nebola zlá a pre nás to znamenalo zisk okolo 25.000,- Sk (tj. cca 830 €). Bol to v podstate náš prvý titul, ktorý nebol stratový a ako tak zaplatil čas a energiu.

Niekedy v tomto čase začalo prejavovať splasknutie hiphopovej bubliny, čo jednoznačne dokazovala znižujúca sa predajnosť albumov. TurboBoost aj napriek veľmi dobre prijatému "Hovoriť voľne EP" veľa vody nenamútili, z albumu ".DUO." Druhej Strany prichádzajú veľké vratky. Možno k tomu všetkému prispel aj nový distribučný model v hypermarketoch, tie totiž začali vo veľkom vracať tituly, ktoré sa nepredávali podľa ich očakávania. Tak sa to deje dodnes, preto sa ľahko stane a možno si si všimol, že na pulte hypermarketu nájdeš CD z roku 2006, ale tri mesiace starý titul už nie. Tie stariny tam budú ležať naveky, resp. do času, kým ich niekto nekúpi, nové albumy sa sťahujú a vracajú veľmi rýchlo. Možno bol príčinou začínajúceho "úpadku" aj nezmyselné pravidlo, ktoré zaviedla, v tom čase ešte jediná slovenská hudobná televízia MusicBox, slovenský rap začali začiatkom roku 2008 hrať len v nočných hodinách, rozumej po 22.00. Odvolávali sa na vyhlášku Ministerstva Kultúry, podľa ktorej údajne nemohli tieto skladby hrať, pretože neboli vhodné mládeži do 18 rokov, nedali si vyargumentovať, že predsa sú tie klipy cenzúrované a tak sú nevhodné maximálne do 15 ak nie do 12 rokov a tak sa môžu hrať aj cez deň. Nemali konkurenciu, tak si v MusicBoxe robili ako sa im chcelo. TV hitparády sa zrušili tiež, televízie ich vysielali cez víkend v dopoludňajších hodinách a čudovali sa, že ich nikto nesleduje, pritom väčšina mladých ľudí v tom čase ešte tvrdo spí po prebdenej noci. Naozaj nastala situácia, že klipy sa nemali kde hrať, ak teda nepočítame internet. Na túto tému sa dá opäť veľa polemizovať, možno bola príčina klesajúceho predaja len presýtenosť a nespokojnosť fanúšikov s vychádzajúcimi albumami, ťažko povedať.

Na Momovi som si teda overil a sám som pochopil, ako sa dá lejbel robiť v našich končinách rentabilne. Umelci si zaplatia master, zaplatia si klip / klipy, my im dáme lepšie (v podstate takmer dvojnásobné) percentá z predaja, postaráme sa o výrobu CD, distribúciu a kvalitné promo. Do tohto modelu som samozrejme tlačil aj chalanov z H16 s ich druhým albumom "Čísla nepustia". Z počiatku sa im to vôbec nepáčilo, vnímali to svojím pohľadom, mali predsa veľmi úspešný prvý album, pri ktorom dostali všetko preplatené a nechceli pochopiť, prečo by mali dostať radikálne iné podmienky. Špekulovali, vymýšľali, skúšali nájsť lepší deal, či už napriamo s EMI alebo v inom vydavateľstve, ale postupne pochopili, že nič lepšie nenájdu a nakoniec súhlasili. Ja im tie vymýšlačky vôbec nezazlievam, ak by som bol na ich mieste, konal by som zrejme rovnako. Predsa len, ak vás na začiatku niekto rozmazná a následne chce všetko radikálne zmeniť a pritom máte vonku jeden z najpredávanejších albumov na scéne, nedá sa to len tak akceptovať a mávnuť nad tým rukou. "Čísla nepustia" vychádzajú nakoniec na prelome mája a júna 2008 a chalani potvrdzujú, že stále patria po Kontrafakte k najpredávanejším na našej scéne. Na platinu tentoraz síce nedosiahli, ale veľa im nechýbalo a dovolím si tvrdiť, že pokiaľ by mali správny klip v správnom čase, mohlo sa im to podariť aj po druhýkrát, takto sa musia uspokojiť so zlatom. Vlastne nedá mi na tomto mieste nespomenúť historku s klipom "Staré časy". Chalani mi jedného dňa telefonovali, že majú hotový klip a chcú ho dať na web, ja som s tým samozrejme súhlasil a dohodol sa, že sa pre neho zastavím. Na moje prekvapenie som ho dostal len na DVD a keď som pýtal kazety do TV, bolo mi sľúbené, že ich dostanem neskôr. Nakoniec sa tak vôbec nestalo a asi po mesačnom či dvojmesačnom naťahovaní z nich vyliezlo, že ten klip do TV ani dať nechcú, že je to lowbudgetík na internet. Samozrejme ma to decentne naštvalo, je síce pravdou, že v tom čase sa tie klipy naozaj moc nemali kde hrať, ale myslím, že skupina s ich menom, kvalitou a predajnosťou si nemôže dovoliť nemať vôbec žiadny televízny klip k druhému albumu. Bola to ich voľba, preto tvrdím, že ak by spravili tak ako mali, mohli sa dostať k platine. Rozumiem však aj tomu, že sa im do toho už nechcelo vrážať ďalšie svoje peniaze. Pre mňa to tak či tak nemohla byť, pri dohodnutom modele financovania, stratová záležitosť, takže som ich myšlienkové pochody akceptoval s relatívnym kľudom. Zisk niečo málo nad 60.000,- Sk (2.000,- €) mi konečne aspoň troška vykompenzoval mínusy z predchádzajúceho obdobia, aj keď k nule bolo ešte stále veľmi ďaleko.

Krátko pred prázdninami 2008 sme dali von ešte jeden titul, bola ním kompilácia "PreHlad 2008" na ktorej som chcel dať priestor viacerým menám a spraviť akýsi pomyselný prierez slovenskou rapovou scénou. Svojim spôsobom ma do toho dotlačilo EMI, boli presvedčení, že treba zužitkovať silu brandu HIP-HOP.sk a mne sa nakoniec podarilo vymyslieť model, ktorý pre mňa nepredstavoval finančné riziko a mohol som tak aj touto formou pomôcť celej scéne od známych až po menej známe mená. Mal som v úmysle to robiť pravidelne, každý rok pred letom, ale život to nakoniec chcel ináč. V každom prípade som rád, že som PreHlad spravil aspoň raz, bol to pre mňa nakoniec bezrizikový, v podstate nízko nákladový, titul a aj keď jeho predajnosť bola na úrovni mixtejpov a producentských albumov, pomyselná niečo viac ako polovičná predajnosť zo zlatej platne nebola najhoršia. V podstate som od toho nemal žiadne očakávania, chcel som to spraviť a dať fanúšikom výber skladieb, ktoré sa pripravovali na najbližšie jesenné tituly, prípadne krátko pred tým už na nejakých albumoch vyšli. Ono už v čase najväčšieho predaja sk rapu sa jasne ukázalo, že mixtejpy (Viktor Hazard, DJ Kappa) či producentské albumy (Grimaso) a teda v podstate kompilácie s menami viacerých umelcov, dosahujú približne polovičné predaje oproti "normálnym" albumom. Ľudí proste tieto veci neoslovujú natoľko, ako album skupiny či jednotlivca. Výsledná bilancia, zisk niečo málo pod 60.000,- Sk (2.000,-€)

Hneď prvý septembrový týždeň mal vyjsť druhý sólo album Miky Moru. Nakoniec sa decentne pozdržal a na pulty predajní sa "20.08 [Hudba z hora]" dostáva koncom septembra. Tu zrejme veľa ľuďom vŕta v hlave, prečo som tento album, ktorý bohužiaľ fanúšikovia moc neprijali, vôbec vydal. Dôvody boli jednoduché, jednak ten deal sa dohodol už na jar a ja som vedel, že do toho chcem ísť, pretože som mal pozitívne skúsenosti s predchádzajúcou spoluprácou s Mikym. Okrem toho, ja ten album nepovažujem za zlý, je len iný, Miky spravil niečo úplne iné, než od neho väčšina fanúšikov očakávala. O tom čo spravil a čo mal spraviť sa dajú viesť siahodlhé diskusie, všetko je čisto subjektívne. Ako on sám povedal, chcel spraviť iný album a to sa mu určite podarilo. Predaj však nebol ničím výnimočný, práve naopak, na ňom je najlepšie vidieť, že ľudia od neho čakali niečo iné, niečo, na čo boli zvyknutí, predajnosť bola totiž polovičná oproti sólo debutu. A skoro by som zabudol spomenúť ten nešťastný "decky" pôsobiaci videoklip, s ktorým bol Miky veľmi nespokojný a ani ho nechcel dať von, nakoniec som ho do toho svojim spôsobom dotlačil, pretože som bol presvedčený, že je lepšie mať aspoň taký, než žiadny. Keďže som už trvalo používal pre nás bezrizikový model, nakoniec to pre mňa nebola žiadna tragédia, nemal som ani veľké oči a 15.000,- Sk (500,- €) bola kompenzácia za môj čas a energiu.

Mesiac po albume Miky Moru, vychádza Opakove "Otvorenie" a toto je naozaj špeciálna kapitola. Opak ma oslovil s vydaním albumu pred letom. Vedel som, že to s ním nebude práve najľahšie, nadarmo nemá prezývku Opak. Práve dával von singel "Twist", makal na muzikále "Príbeh ulice" a po celý čas sa to plánovalo a nakoniec aj zrealizovalo tak, že dátum vydania albumu bol stanovený na rovnaký deň ako premiéra muzikálu. Bol som presvedčený, že všetky tieto veci by mohli zafungovať a aj keď som vedel, že poslucháč "klasického" rapu nebude "Otvorenie" považovať za top záležitosť, myslel som si, že by Opak mohol osloviť aj iných, povedzme starších poslucháčov. Bohužiaľ som si to len myslel, realita sa nakoniec ukázala úplne iná. Ani napriek spotovej kampani na Rádiu Expres, ktorú vybavilo EMI a doposiaľ žiadny iný raper niečo podobné na najpočúvanejšom sk rádiu nemal, aj napriek naozaj úspešnému singlu aj klipu "Twist" sa "Otvorenie" nepredávalo zďaleka tak, ako sme si všetci predstavovali. Master aj klipy si Milan samozrejme platil sám, my sme však s EMI tentoraz, napumpovali slušné peniaze do proma, ktoré však nezafungovalo. Ťažko povedať čím to je, svoju úlohu zrejme zohralo viacero faktorov. Chcel som dať Opakovi maximálnu voľnosť a nechal som ho robiť si PR podľa jeho predstáv, čo spätne považujem za jednu z chýb. Myslím, že jeho tlačové správy, ktoré informovali o albume neboli práve najšťastnejšou voľbou, fanúšik slovenského rapu nepotrebuje na HIP-HOP.sk čítať v každom článku trikrát to, že Opak je "rapper". Tiež sa stala nepríjemná, priam infarktová situácia, keď došli cdčka z výroby, všade bolo avizované, že sa na disku bude nachádzať dátová stopa s klipom, spomenuté to bolo aj v booklete, cd bolo označené ako enhancedCD ale ten klip, respektíve dátová stopa nikde. Znamenalo to pre mňa niekoľko nepekných telefonátov do EMI, až sme sa nakoniec dopátrali, že to posrali v továrni a dali sme to prerobiť. Ani som nedúfal, že sa ten release date stihne, ale nakoniec sa podarilo, v Prahe údajne ručne cez víkend prebaľovali 2.000 diskov, museli ich manuálne povymieňať za správne. V takomto stave som to jednoducho nemohol pustiť von. Problém s Opakom bol aj v tom, že mal tendenciu si robiť všetko, to čo je štadnardne úlohou lejblu, sám a zo mňa si chcel spraviť sekretárku. Inač totiž neviem nazvať prozbu o zanesenie pozvánok na súkromný krst, ktorý sa rozhodol spraviť si sám, na poštu. Zažil som s ním naozaj veľa divných situácií, ktoré tu vypisovať nemá zmysel a bolo by to snáď aj na samostatný článok, pravdou však je, že ma značne zdemotivoval v pokračovaní vo vydavateľskej činnosti. S Opakovým "Otvorením" som strávil naozaj veľmi veľa času, bez preháňania 200 hodín určite, predajnosť bola však hlboko pod očakávania, kedže opäť nemôžem napísať presné čísla, zabalím to do tretinovej predajnosti na potrebu zlatej platne, čo je naozaj mizéria s prihliadnutím na promo, očakávania a potenciál v "nehiphopovej" cieľovke. Pre mňa to znamenalo jediné, množstvo času a energie tomu venovanej a zisk 1.000,- Sk (33,- €), čo bol opäť prudko nerentabilný deal. Škoda toho, stále si myslím, že ten album mal na viac, možno práve Opak najvýraznejšie doplatil na hiphopový útlm, ktorý bol vlani na jeseň už evidentný.

V decembri 2008 ma oslovili chalani z košickej Stanice Projekt, že by chceli konečne vydať album. Moja prvotná reakcia bola veľmi negatívna, vlastne som sa ich na rovinu opýtal, či si nemyslia, že im ušiel vlak, chcú vydávať album v čase, keď predajnosť albumov prudko klesá. Nakoniec som to prehodnotil a dal im podmienku, že si viem predstaviť do toho ísť, pokiaľ sa stihne release v januári, ktorý sa nakoniec aj stihol. Nemal som od tohto albumu veľké očakávania, po celý čas sme to s chalanmi aj s EMI vnímali ako nízko nákladový projekt, z ktorého sa vyrobí limitovaných 1.000 CD. Poznám ich a registrujem už roky, zaslúžili si dostať šancu, kedže ich považujem za jednu z najperspektívnejších skupín z východu, aj keď už mohli byť podstatne ďalej, keby toľko nekaprovali:). Tiež som sa veril v to, že je to prvý oficiálny titul z východu našej vlasti a ľudia odtiaľ by to mohli podporiť, tak ako sa na začiatku podporovali všetky albumy. Zatiaľ sa všetky cd nepredali, ale nie je to ani žiadna tragédia oproti očakávaniam, rád som im pomohol, rád som do toho išiel a spravil to, chcel som aj týmto krokom jasne ukázať, že HIP-HOP.sk nie je bratislavský lejbel a dáme možnosť každému, kto si to zaslúži, reči o rodinkovaní a vydávaní kamarátov neboli nikdy namieste. Bilanciu, ako tento deal pre mňa dopadol zatiaľ ešte nemám, nakoľko práve v týchto dňoch čakám vyúčtovanie, rozhodne to nebudú veľké peniaze, ale ani žiadna tragédia, pár desiatok eur by z toho malo byť.

Chalanov zo Stanice Projekt som tlačil do januára ja preto, že som na február plánoval producenstký album G-Boda "Sekvencie". Hajtkovič svoj dva roky ohlasovaný album stále nemal vonku, rokovania s ním o jeho vydaní ostali zaseknuté niekde v neznáme, G-Bod bol dohodnutý so zaujímavými menami, páčia sa mi jeho beaty a bolo mi sympatické, že si to bude robiť celé sám, takže som do toho rozhodne chcel ísť. Nemal som opäť veľké očakávania od predajnosti, z minulosti som vedel, že tento typ nosičov (ako som písal vyššie) nedosahuje závratné predaje, znova musím zopakovať, že ľudí jednoznačne oveľa viac zaujímajú klasické albumy než mixtejpy alebo producentské nosiče, na ktorých sa opakujú stále rovnaké mená. Ale G-Bod sám vedel do čoho ide a chcel to spraviť len s úzkou skupinou jemu blízkych ľudí, silných mien okolo Názvu Stavby. Od začiatku sa vedelo o spoločnom treku celého eNeS, vedeli sme, že Hajtkovič z istých dôvodov kompletný trek od Názvu Stavby mať nebude. Aj napriek priemernej predajnosti tento titul rozhodne neľutujem a som rád, že som ho mohol spraviť, verím, že veľa ľudí to ocenilo. Okrem toho, v tom čase som už tušil, že to bude jeden z našich posledných nosičov, nad ukončením lejblu som premýšľal už niekoľko mesiacov a chcel som to uzavrieť zaujímavým albumom, čo sa myslím podarilo. Predajnosť do tejto chvíle na úrovní aktuálneho priemeru a mojich očkávaní, aj keď nebudem tajiť, že som v kútiku dúfal, že by mohla byť aj lepšia. Čakám vyúčtovanie, takže presné peniaze neuvediem, ono by to bolo aj predčasné, nakoľko je to ešte stále pomerne čerstvý titul. Nakoľko to pre mňa nepredstavovalo žiadnu investíciu peňazí, pár euro, možno aj nejaké stovečky z toho určite budú, takže čas a energiu mi to troška vykompenzuje.

Vydavateľskú činnosť lejblu HIP-HOP.sk som ukončil DVD s 29 klipmi, ktoré dostalo názov "VideoPreHlad". Reč o ňom som mal s EMI už vlani na jeseň, pôvodne malo vyjsť pred Vianocami 2008, čo sa nestíhalo, takže som sa prestal ponáhľať. Tiež sa mi do toho moc nechcelo, ono to nie je nič príjemné a jednoduché, obvolať všetkých umelcov a dohodnúť sa s nimi na poskytnutí videoklipov. Motiváciu som dostal až s definitívnym rozhodnutím skoncovať s lejblom, na záver som chcel dať všetkým fanúšikom slovenského rapu symbolický darček. Nemám od tohto titulu žiadne očakávania, nerobil som ho pre peniaze, o čom svedčí nastavenie pultovej ceny na 5,- €, čo je naozaj na hranici rentabilnosti a pokrytia nákladov. Tiež sme tú cenu nastavili takto nízko aj z dôvodu, aby sa napaľovačom a sťahovačom neoplatilo s tým trápiť a radšej si to kúpili v obchode, kde to majú aj s coverom, bez starostí a zbytočného času stráveného napaľovaním. Konieckoncov, double layer DVD-R stojí cca 1,5 - 2,- € čo už až taký veľký rozdiel oproti 5,- € za originál nie je, keď si vezmem, koľko času a energie také prepálenie či stiahnutie z netu zaberie. V každom prípade tá predajnosť nie je aj napriek tomu nijako extra vysoká, naozaj už neviem, čo by ľudia a za aké peniaze kúpili. Faktom je, že mládež dá asi naozaj radšej tých 5 € na cigarety a pivo, než by si za to kúpili DVD s 29 klipmi v naozaj dobrej kvalite. Je to svojim spôsobom škoda, ale beriem to ako fakt, len stále premýšľam nad tým, čo by ste ešte chceli.

Ok, pre dnes by to určite stačilo, na budúce sa ešte jedným dielom vrátim do zákulisia lejblu, ozrejmím pozadie, vysvetlím, prečo sme vydávali to čo sme vydávali a nespravili niektoré iné tituly. Onedlho príde čas, aby som začal písať aj o iných veciach. Zostaň s nami, určite to bude zaujímavé čítanie aj naďalej.