Ak mi niekedy bude nejaký MC vysvetľovať, aká kľukatá bola jeho cesta do cieľa, opýtam sa ho, či nevystupoval náhodou vtedy na Marakani. No dobre, preháňam, ale len aby ste boli v obraze, miesto konania tohto koncertu mal byť prírodný areál Marakaňa pri Toryse, ktorý sa nachádza pätnásť minút peši po cyklistickom chodníku od konečnej zastávky na Sídlisku III (niekomu menej, ale nebudem sa chváliť, že mám dlhé nohy ako antilopa). Po tom, čo ste prešli lesnou cestou L1 (čistý Under z Košíc), dostal niekto za úlohu vystupovať (napríklad zlanárili takého černoška, ktorému vraveli Kapura či tak nejako), niektorí fotiť akciu, ďalší dostali za úlohu s dózičkami skrášľovať areál a iní zas dostali akurát tak vlka. Okrem bufetu s posedením, či reggae stage-u s jamajskou vlajkou, ste na pľaci mohli stretnúť aj červenolíceho chlapca, ktorý síce nepredával zápalky, ale vo svojom stánku ponúkal oku lahodiace odevy pod Prešovskou značkou. Neboli to však len vlny Torysy, reggae a freón, čo sa valili areálom. Ešte pred zotmením sa na hlavnom stage objavil černoško a vrámci májk-ček odohral aj zo dve skladby ako ochutnávku hlavného chodu.

V prostredí sa už pomaly začínali koncentrovať ľudia tradičnej Prešovskej receptúry, ktorí čakali na prvých vystupujúcich. Tými boli spišskonovomestskí N2H, dobre známi domácemu publiku a o tom, že nejde o nejakého predskokana, ale o plnohodnotnú súčasť line-upu, presvedčil najmä Rodeez. Medzi ľuďmi sa tiež šírila správa aj o tom, že sa koná tag battle, z ktorého sme pár fotiek prepašovali aj do našej paparazzi fotodokumentácie. To sa už ale na pódium drali Prešovčatá - Shimo.O a Eremen a napriek tradične kvalitnej šou-ou mi prišlo ich vystúpenie veľmi krátke a viac by som ocenil, keby dávali samostatne (resp. každý so svojou partiou). Shimo dával veci zo svojho albumu UmriPekňe, Eremen (s hypemanom Dawe-m) dával ... všeličo a ja som sa bavil, rovnako ako aj ostatni ľudia. Len čo skončili, sa už k mikrofónu drali chalani zo Stanice Projekt (ktorých si tradične nedočkavé publikum volalo samo) a razom bolo pod pódiom toľko ľudí, akoby boli jediným headlinerom večera práve Košičania. Len tak mimochodom, tí mali hrať v tento deň v celkom inom meste, no práve kvôli tejto akcii zmenili plány (alebo možno boli na oboch, neviem to potvrdiť, ešte som si teleport nekúpil), no bolo vidieť, že si akciu užívajú. Nielen pri výčape, ale aj na pódiu, či už keď si Fako párkrát doprial freestyle, či keď odzneli najnovšie veci (na ktoré publikum reagovalo maximálne pozitívne). Chalani púšťali do reprákov energiu a ľudia ju cítili, namotali sa a pýtali si ďalšiu dávku.

Tú im doprial Afu-Ra, keď sa druhýkrát dostal na pódium. Ľudia, medzitým odpálení ohnivou a LED show (alebo iným materiálom) hopsali pod pódiom, skalným šli jeho texty lepšie ako jemu samotnému a tých, čo neboli zo skaly, ale z iného materiálu, prepadali zajačie úmysly a pod pódiom bolo pomaličky menej ľudí, než predtým na SP. No tí, čo zostali, si prišli na svoje, keď odzneli najväčšie hity a slovenský Premier na chvíľku prestala byť žena, ale ju na tomto poste vystriedal Jazzy za gramcami a tvoril dôstojný doprovod headlinera.

Každý, kto vie, čo takáto akcia obnáša, musí so mnou súhlasiť, že si jeden odstavček zaslúžia aj organizátori, ktorí celú túto show pre Prešov zorganizovali z vlastných zdrojov, tak ako po celý rok vrámci série akcií Umenie Nie je Zločin - bez sponzora, ktorý by pohĺtil názov akcie, bez pózerov na pódiu (pre deti) a to len z vlastného presvedčenia a pre ľudí. Ďakujem aj Maťovi a Snekovi za foto príspevky. Vidíme sa na ďalších akciách v Prešove!