Písať reportáže je zväčša boj s veternými mlynmi. Autor by sa mal snažiť zachovať objektivitu, ostať nestranný. Mal by sa zaujímať o zákulisné veci, aby organizátorom nevyčítal to, za čo nemôžu a aby pomenoval konkrétneho vinníka. Celé skladanie slov sa komplikuje o to viac, keď sa píše reportáž z festivalu. Staré známe sto ľudí, sto chutí, tu platí stonásobne a často aj pri tých najlepších úmysloch autor reportáže ostane ako jediný za debila. Po tých rokoch, čo sa snažím fungovať ako amatérsky/voľnočasový žurnalista s profesionálnou orientáciou na rap, som toto všetko poctivo odpozoroval a čím ďalej sa mi to len utvrdzuje.

Vďaka tejto mojej voľnočasovej záľube som okrem teórie o písaní reportáži, veľa toho prežil naživo. Veľa festivalov, koncertov, zbabranej organizácie, híčkanie novinárov, absolútneho neprofesionalizmu a kopec iného. Možno je to zlé. Možno som práve preto rozmaznaný. A možno aj práve preto je môj pohľad na Toto je Hiphop, údajne slovenskej oslavy hiphopu, dosť... negatívny/odsudzujúci/skeprický/... doplnte si čo len chcete. Nie som však hejter, ktorý zavrhne vždy všetko, pri prvej zlej skúsenosti. Dávam druhú, tretiu, xy šancu. Je to so mnou až tak zlé, že by o mne jeden môj kolega povedal, že mi z riti trčí slnečnica. Často je to dokonca v môj neprospech.

OK, toľko alibistický úvod do toho, ako ja vidím tento ročník festivalu Toto je Hiphop. Je mi jasné, že ma veľa ľudí bude nenávidieť, vela fans ma bude považovať za smiešneho hejtera. Ale mne je to vlastne aj jedno. Nemôže byť všetko nasilu perfektné. Poďme teda na to, čo sa počas víkendu 1. - 2.7.2011 dialo v Piešťanoch na letisku.

Než sa však virtuálne dostavíme na miesto konania, chcel by som sa zastaviť ešte pri bujaro diskutovanej zmene lokality. Na rozdiel od kopy skeptikov, ma táto zmena potešila. Kto bol na minuloročnom Grape feste, alebo na niektorom z posledných ročníkov Hodokvasu, na túto lokalitu nadávať nemohol. Práve naopak. Musel byť výsostne spokojný. Festival síce prišiel o jazero, no získal skvelé plochy, parkovanie, dokonca asfalt pod nohami, keby bolo zlé počasie. Doslova skvelé predstavy. Nadšenie. Avšak len do momentu, kedy návštevník zistil, kde naozaj festival bude, a keď prišiel na miesto a zistil aká je realita.

Festival bol totiž postavený presne na opačnej strane letiska. Tej odľahlej. Tesne vedľa dráh. Proste na zelenej lúke, kde pri zlom počasí, ktoré aj bolo, nadšenie návštevnika klesá doslova kolmo do mínusu. Zimu organizátor neovplyvní. Ani dažďu nezabráni, ani vetru. Musel by som byť totálny magor, aby som toto niekomu vyčítal. Avšak následky v rámci svojich možnosti organizátor ovplyvniť môže. A tých až tak veľa na tohto ročnom TTJHH nebolo. Blato. Iba blato. Organizátor po týchto slovách možno trieska do stola, ako môže nejaký internetový pisálek v spojení s tou bačorinou, čo bola na letisku napísať, IBA blato. Napísať to môžem. Riešenie je totiž celkom jednoduché. Zakryť to blato obyčajným senom. Pri festivalovom rozpočte nejde o tak veľkú položku a mnohý by ostali až prekvapení, ako je také seno účinné v boji s blatom. Avšak seno nebolo, a tak sa šmýkalo, nadávalo a po návrate domov pralo ako o život (prípadne sa ešte len realizujú prípravné práce na pranie).

Piatok
Takže piatok cca 18:00. Príchod autom na parkovisko festivalu.
SBS-kár vodičovi, mne: "Je mi ľúto sme plní," hovorí s vážnou tvárou.
Ja: "No to určite."
SBS-kár: "Naozaj, nie je tam už miesto."
Ja: "Však je ešte len šesť."
SBS-kár: "..."
Ja: "A to mám ako kde teraz parkovať?"
SBS-kár: "To nie je môj problém."
Ja: "Tak sa tu aspoň môžem otočiť, aby som tu nešaškoval na hlavnej ceste?"
SBS-kár: "Je to nutné?"
Bez slova zatváram okienko, bez rozmyslu pridávam plyn a otáčam sa na woodstock parkovisku. Cca 3 autá za mnou riešia ten istý problém, v približne rovnakom časovom rozpätí a tak asi 15 minút čakám, kým sa mi z toho jedného jediného úzkeho vjazdu/výjazdu podarí dostať sa na cestu. Moje jediné šťastie, že piešťanské firmy a družstvá nie sú súkromníci, ako bratislavskí namyslenci, a tak sami podarí zaparkovať na pozemku jednej z nich. Síce som mierne morálne zápasil s tým zákazom vjazdu, ale pri takomto uvítaní som bol ochotný risknúť všeličo.

Následná asi 15 minútová prechádzka k bráne areálu ma až tak netrápila. Však som vypadol z mesta, všade naokolo polia a ako tak čerstvý vzduch. Do vývrtky ma však dostával pohľad na samotné parkovisko. Aj napriek ubezpečovaniu, že pri autách je zakázané stanovať, bolo na parkovisku viac stanov ako áut. Nehovoriac o tom, že organizácia parkovania bola nulová, teda ak niekto zaparkoval jak debil cez tri parkovacie miesta, bolo to úplne v poriadku. Týmto vás zdravím. Parkovanie uzavriem otázkou: Načo bola tretina poľa vymedzeného na parkovanie uzavretá a všetci sa na ňu mohli len pozerať?

Príchod k hlavnej bráne. Big up za to, že sa netvorili zbytočné rady. Až som neveril ako rýchlo ľudia prúdia dnu. Horšie to už bolo s akreditáciou. Aj keď bola slečna za lajstrami šikovná a všetko hneď vybavila, kto sa chcel akreditovať musel vedieť komunikovať cez stenu alebo sa nahýňať do toho okienka, kde si ľudia kupovali a vymieňali lístky, čím dokonale liezol na nervy ako zamestnancom, tak aj návštevníkom.

Misia číslo dva. Nájsť stanové mestečko. Má byť v areály. Hľadáme, hľadám, hľadáme... aha tam sú nejaké stany. Kolečko okolo stanového mestečka trvalo cca 10 minút. Nie, nie som rodina s Usainom Boltom a nepokúšal som sa o svetový rekord v šprinte. Naozaj bolo tak malé. Nehovoriac o tom, že miesto bolo už len v tom najväčšom blate. To mohlo byť, tak niečo okolo 18:45. (pozn. autora: Nie, skôr som do Piešťan naozaj nemohol prísť. Niektorí ľudia musia aj pracovať). Keď to tak zhrniem cca hodinku na festivale a už mi náladu doslova zabíjali hneď dve podstatné veci. Vybral som sa teda v náruč poľa a po ceste rozmýšľal, kde asi tak budem spať. Samozrejme, že nakoniec v aute, ale snažil som sa nájsť aspoň jedno pohodlnejšie riešenie. Nie, hotel pre mňa nepripadal do úvahy.

Mimochodom, vy čo ste chytili miesto v stanovom mestečku, ktoré bolo vrámci areálu, do ktorého bolo zakázané vnášať akékoľvek fľaše, ako ste túto situáciu riešili? Nechali ste si všetko poctivo vyhádzať z ruksakov do smetí? Dajte tip, lebo pri tom nasadení mužov bezpečnosti ma nenapadlo žiadne riešenie, ako aspoň minerálky dostať do stanového mestečka.

Na úvod ešte posledná vsuvka. Človek nevie, ako sa má cítiť, keď sa vyberie na hiphopový festival a prvé čo počuje z hlavného pódia je house music. Myslím, že to bol zrovna koncert Bacila s Rakbym. Vy ste fans, vy určujete, kto bude ako úspešný a svojou účasťou na koncertoch aj dávate zarobiť raperom. Porozmýšľajte teda nad tým, či chcete aby váš hiphop festival vítal návštevníkom práve s house music.

Nakoniec som rezignoval na všetko a utekal na GramoRokkaz show. Vylepšiť si náladu. Podarilo sa. Chalani v niektorom rozhovore hovorili, že ich v tak početnej zostave bavia koncerty, pretože to má silu jak dynamit. A mali pravdu. Šesť charizmatických, zapálených MCs, s dobrými hlasmi, artikuláciou a čo je hlavné s brutálnymi lajnami, jednoducho musia rozbiť ten šalejúci dav pod nimi. Monštrózny nástup so skladbou Manifest, bude fungovať asi aj po stí krát. Chalani fakt vedia a dokonca aj skladby, ktoré ma z CD až tak nebavia žerem, jak keď som bol škôlkar a žral som Káčerovcov. Niekde v diskusií som našiel (nie k GR a nie na slovenskom webe), že: "Kdyby to bylo o kousek lepší, pořát si na tom honím frndu!" Ja mať frndu, tak si ju honím na DMS a Tonovi S. (no homo). To s akým nasadením a všetkým potrebným okolo dokážu títo traja MCs prednášať svoje skillz je proste bomba! Chcem Tónové sólo a neviem sa dočkať debutu DMS! Celé to chalani uzavreli Si zvonil. Niekde som čítal posmešné narážky na to, že asi nemajú dosť pesničiek, keď to hrajú na koncertoch. Ja si skorej myslím, že práve tu sa ukázala sila dissu a celého GR, keď komplet celé publikum na skladbu žilo jak besné a ešte aj poslúchalo pri rôznych cvičenia zo spartakiády.

Na programe ďalej 2H+, čo pre mňa znamená obhliadku gastronómie na festivale. Len zopár postrehov z opodiaľ stánkov. Rytm... eee pardon Suvereno a Vladis je dvojka, pri ktorej absolútne nerozumiem, ako si kedy mohli rozumieť. Mať v rámci jednej show skladby ako Mama a Palcuj riť je schyzofrénia najhrubšieho zrna. Show postavená tak, že som mal pocit, že Suve je frontnman a Vladis len hypeman. Avizovaná bola živá kapela. No. Žijem v iných dimenziách keď si pod živou kapelou predstavím niečo viac ako len bubeníka (aj to len zopár skladbách) a DJa? Asi hej, že? Ukončím to tým, že zo skladieb sa nestávajú hity veľkou obľúbenosťou u poslucháčov, ale tým, že vám to oznámi hudobník. Teda aspoň tak som to pochopil z rečí Suveréna.

No, ale späť k tým stánkom. Bude to krátke sľubujem, lebo vlastne nie je ani o čom. Štyri stánky s nápojmi, kde najprv pivo stálo 1,30 a vo vedľajšom 1,50. Neskôr samozrejme už obe 1,50. Mimochodom podchladené pivo chutí nahovno aj keď je vonku + 40 stupňov. Tvrdý alkohol bol. Len zase asi žijem v nejakých iných dimenziách, keď očakávam vyššiu kvalitu ako nejaký no name citrus, z ktorého nemám ani odvahu sa ožrať, lebo ráno by ma čakala klinická smrť? V Čechách dokážu mať za sponzorov Desperados, my sa zmožeme na Nikolaus, hmm?! Ozaj a dokonca som našiel aj jedlo. Na opačnom konci areálu. A až jeden stánok. Mal výber tuším až zo štyroch jedál. A tie porcie! Cigánska za cenu obedového menu a hmotnosti, tak do 80 gramov. Fakt šmak!

Späť k hudbe. AMO a live band. Tentokrát už ta živá kapela bola fakt živá. AMO mám rád. Nový singel z pripravovaného albumu ma baví, bavia ma AMO skladby naživo v rôznych dancehallových prevedeniach. Baví ma Moe s jeho charizmou, skvelými lyriks a prácou s publikom. Dokonca ma baví popri Moem aj Opak, na ktoré vďaka tomu, čo produkuje ako sólista, chytám averziu. Lenže. Akosi mám pocit dejavú. Takmer tá istá show ako minulý rok. Kde je chyba? No, že AMO nevydali za posledných x rokov nič. Fajn sú stálicami na scéne, áno zaslúžia si rešpekt, ale keďže sú v situácií, že nemajú čo nové ponúknuť fanúšikovi, čo kurva robia na hlavnom pódiu v tak lukratívnom čase? Je mi jasné, že toto zrejme dokážem riešiť len ja, čo dokazoval aj ten šalejúci dav počas ich show. Avšak ak príde na festival niekto, komu nestačí sa ožrať a vypočuť si dookola miliónkrát obohrané skladby, zamyslí sa nad tým.

Toto je freestyle. Novo formujúci sa projekt, ktorý by mohol našej zamerikanizovanej scéne vdýchnuť trochu tej old schúlovej klasiky, ktorá určite nikoho nezabije. Len faktom je, že aj keď ide o top freestylerov na scéne, ako celok to nemusí zrovna najlepšie vypáliť. O kvalitách jednotlivcov rozhodne nechcem pochybovať, ale keď si premotivovane skáču do reči, trepú si tam jeden cez druhého volačo bez hlavy a päty a nie každý jeden má zrovna dobrý večer, vyznie celá snaha dosť chaoticky. Verím však, že po nejakej tretej show sa páni zohrajú a budeme v budúcnosti o tejto freestylovej super grupe rozprávať len v pozitívách.

Prišlo moje prvé hudobné sklamanie tohtoročného Toto je Hiphop. PSH. Repertoár nabitý bombami, charizma oboch MCs, DJ čo vyhral niekoľko battlov. Dlhoročné skúsenosti. A aj napriek tomu dostanú fans porciu od MCho, ktorý má náladu tak do bluesového zafajnčeného baru, nehovoriac o odjebanom Wladimírovom hlase. MCho, o ktorom som ani poriadne nevedel, že na pódiu je, nehovoriac o tom, že mal Orion mikrofón stiahnutý neuveriteľne nízko. Cele to "dolaďovali" pokusy o Traforove hypovačky. Cením snahu, ale s takým hlasom, nieeeee. Popravde som sa dotával do štádia, že som sa už nevedel dočkať, kedy sa to celé skončí, aby som si mohol ísť ľahnúť.

Vynikajúco umiestnená Moja Reč. Majú novú dosku, neokukanú show, najlepší skilleri na scéne, super zahrejú publikum pred samotným headlinerom. Škoda len, že sa celý lanap dostal do dosť šialeného sklzu a z celej show som mal pocit, akoby šlo o pokus o rekord: Najviac odohraných skladieb naživo za čo najkratší čas. Ale opäť davu pod pódiom to bolo aj tak jedno. Viem, že sklzy sa dajú len ťažko predvídať, ale ak robím line-up už 5 rokov, a niekoľko rokov pred tým na rôzne akcie, asi môžem počítať s tým, že sa môže niečo udiať. Najmä ak mám v pláne živú kapelu.

Konečne vrchol večera! Ice Cube. Zvukovka sa naťahovala, ale tento west-coast hráč všetko vynahradil. Prierez jeho najväčších šlágrov od konca 80tych, skladby, ktoré sú zakázané hrať v USA, Ice Cuebov otec na tróne sledujúci megalomanský úspech svojho syna. W.C., ktorý presne balancoval na hrane rovnocenného MCho a hypemana show a DJ Crazy Toones. Ideálny kokteil, pre cca 5-tisícový kotol dravých fans, ktorým z očí sršala obrovská spokojnosť. 90 minút nabitých pravým westcoast shitom, bol tou bodkou zadosť učinenia po prvom dni festivalu. Neodpustím si však malú poznámku smerom na SBS službu (prípadne organizátorov, ak na to majú dosah). Tá bezpečnostná zóna medzi pódiom a divákmi, na niečo slúži. Ak je tam vytvorená, tak by sa asi aj patrilo to rešpektovať. To čo sa tam dialo počas Ice Cubeovho koncertu bolo doslova šialenstvo. Utrpenie pre forografov. Priznám sa, že neviem na 100%, či sa tam predrali bežní návštevníci (hanba SBSke) alebo bol organizátor tak benevolentný a dovolil vystupujúcim si tam zobrať aj kamarátov z 15 kolena, ale po tom ako to tam vyzeralo počas headlinera večera, ani nebolo ten pltík treba. To sa ušetrené peniaze mohli investova´t radšej do toho ssena. bol by z neho oveľa väčší úžitok. 

Sobota
Nakoľko jesť sa musí a festival ti doslova so smiechom kričí do tváre: Mneje to absolútne jedno, prichádzam v nejakej časti koncertu Majka Spirita. Aj keď som sa tešil na Kruscifix, ani oni ma nevytiahli z tak pekného mesta ako sú Piešťany. Inak NEodporúčam pizzeriu Art pri tej super fontáne. Polievku zohrievajú v mikrovlnke a pizza 4 druh syra: totálne suchá. O cenách radšej hovoriť nebudem nič.

Takže Spirit. Ponevierajúci sa Miško po pódiu, rapujúci si svoje slohy z mixtejpov, spoluprác, ale aj spoločných skladieb s H16. Zopár ľudí pod ním, teda to som si myslel v tom čase, neskôr som pochopil, že to bola vlastne plnka. Fajnová oddychovka na ten čas. Ideálna vata. Že som odvážny? Ani nie. Ak sa vám zdajú shows H16 energické a odtrhnuté z reťaze, tak to bude kombináciou chémie všetkých troch MCs. Spirit fakt pôsobil stratene, opustene a bez energie. Ako kulisa k rozhovoru super, ako hlavný program oželel by som.

Pre mňa prekvapenie fetivalu. Kali. Zobral zo sebou Plexa, Šipa a DJ Maka a to čo predvádzali na pódiu bolo doslova peklo. Každá jedna sloha, čo odznela mala neuveriteľný potenciál hitu, hudby, ktoré rozbíjali všetkých a všetko naokolo a energia, ktorá dostala aj tak skeptického kokota ako som ja. Keby som to mal povedať rečou puberťakou závislých na fejsbúku: lajkujem to! Dokonca som neveril, že pri tom ako Kali vrešťal do mikrofónu vydrží s hlasom až do konca show, no vydržal. Ale teraz niekde možno študuje posunkovu reč, hehe. V každom prípade k tomu koncertu dve pripomienky. Prvá. Hluchý zvukár. Jeden jediný mikrofón bol vytiahnutý, tak že aj keď bol nejaký bujarejší inštrument, tak bolo rozumieť. A inštrument tak vysoko, že som mal miestami až pocit, že chrčia repráky. Na rockovom koncerte by to asi bolo fit, ale keď chcem pri rape počúvať text, tak asi by som zvukára obral od kosti. Druhá. Počas koncertu vypadla elektrina. Očividne prekvapené kvarteto na pódiu, však dokázalo využiť aj túto nástrahu vo svoj prospech a tak len do hudby z odposluchov dali jednu, dve skladby. Fans to cenili, ja to cením. Pohotovosť je skvelá ľudská vlasnosť a keď sa dokáže takto využiť, je to na piedestál. Ešte jedna bomba tejto show. Plexo a jeho Ulica jak ulica. Jak ten song zabíja doma z reprákov, tak zabíjal naživo. Bonus v podobe Šipovho, údajne, prvého slovenského raggaetonu a ja som bol vyškerený jak keď dostanem výplatu s odmenami.

Tu by som sa ešte vrátil k zostavovaniu lajnalpu. Prečo do prdele Kali so svojou kru vystupovali v tak drbnutom čase. Ako Kali, tak v poslednej dobe aj Plexo furt núkajú nejaký nový materiál a hrajú o piatej. Rovnako tak Prago Union o 20:30. Momentalne najvychytenejšia česká kapela, ktorá by mohla byť bez problémov headlinerom druhého večera dostane čas, kedy sa ľudia ešte len začínajú zahrievať. A naopak niektorí rapperi a skupiny dostanú tie najlukratívnejšie časy, aj keď nemajú čo nové ponúknuť? Miestami som mal fakt pocit, že sa ten line-up robil náhodným ťahaním z klobúka.

Sedláci. Týmto ich oficiálne menujem za najnedocenejšiu skupinu v Česko-slovensku. Reset teraz vydal kvalitný album s Krekom. Lúzer má snáď neopočúvateľný a celkom čerstvý (na naše pomery) album a keď sa chytia mikrofónu, ľudia sa zvrtnú a odídu preč. Všetci plačú nad kvalitou Slovenského rapu a keď tú kvalitu dostanú tak ju ingnorujú. Zrejme to bude tým, že väčšina z nás chce niečo, čo nepozná a nevie to identifikovať. Aj napriek tomu však chalani vložili do svojho výkonu kopec energie a aj keď  z nich bolo cítiť sklamanie išli naplno.

Ďalej pre mňa nasledovalo štvor-koncertné okno. Odštartoval to Hafner a ukončili Turbo Boost. Mimochodom od vydania EP aspoň trochu obmenili show? Však to je tych xy rokov furt to iste. Prečo nezobrali ostatných Trnava riderz, ktorí robia aspoň jednu skladbu za rok, prípadne vydajú aspoň mixtejp. To by som tak razantne nad nimi palicu nelámal. Ale v takomto podaní by som ich dal tak na 14:00, nech aspoň niečo na tom feste v tú dobú hrá.

Moja obrovská hanba, že som zmeškal Prago Union. No jendo obrovksé pozitívum pre návštevníkov festu. Okrem toho, že PU doniesli náklad poctivého rapu, doniesli aj zvukára, ktorý zachránil ten naozaj žalostný zvuk, ktorý bol celú sobotu až po vystúpenie PU. Tak prejdem rovno na Veca so Zverinom. Netajím sa tým, že Zverinu moc neobľubujem. Po tomto koncerte však jedna veľká poklona. Energiou nabitá show, nasadenie na 110% percent, poctivo odrepované pasáže, bolo cítiť, že aj keď to chalani brali zodpovedne, bavili sa. Celé vystúpenie bolo vyvážene vyskladané zo skladieb ako Vecových, tak Zverinových, dokonca v logických nádväznostiach. Jediné čo mi trošicku vadilo bola ta dramáčová vsuvka, ale to je naozaj zanedbateľný detail. Dokonca milo potešilo aj hosťovanie Andrého v skladbe Ľadové ostří. Fakt jeden z najlepších koncertov Toto je hiphop 2011.

Spoločná skladba tak trochu premostila k následujúcemu koncertu. Indy / KMBL a LA4. Popravde vzťah k Indyho tvorbe som s projektom KMBL stratil úplne a tak som len bez očakávaní počúval. Bola to ukážka schyzofrénie, tak ako u 2H+. Indy, ktorý presedlal na výrazné synťáky a večný undergrond Lafor, no... mne to nešmakuje. Nemôžem však Indymu krivdiť. Show ako celok vyznievala profesionálne, sem tam ostalo nejaké hluché miesto, ale celkovo to bola fakt poctivá robota. Len som sa fajn pobavil, keď to svoje prišla predviesť Nicole. Nádherná ukážka toho, ako vďaka vocoderom môže byť spevák naozaj každý. Dokonca aj Nicole.

Predposledná show festivalu H16. Príjemný prekvapením, aspoň pre mňa, účasť Ciga. Čo ma však poslalo na lavičku bolo opakovanie Spiritových slôh. To iste počúvať v jeden deň na sólo koncerte Spirita a o pár hodín neskôr H16, mi príde ako čistý kalkul. Sory H16, sory fanušikovia, ale inak moje pocity z tohoto zážitku fakt pomenovať neviem. Robiť niečo takto nasilu je fakt až moc okaté.

Odporúčal som sa teda na jeden z valov, na ktorom boli postavené lavičky. Super vec, bral som to ako asi jediné plus tohto konca piešťanského letiska. Lenže aj to dokázal organizátor pochovať. Postaviť do výhľadu na hlavný stage Red Bull stan je fakt umenie. Z toho druhého valu zas zakrýval výhľad tuším zvukárov stánok. Ďalšia vec. Ak existuje niečo ako zvukový inžinierik festivalov, rozumej rozloženie stageov, tak aby sa hudba z nich neprekrývala, tak ľudia z Toto je hiphop o ňom ani nechyrovali. Práve v zóne kde bol zadnejší val, a stánky s drinkami na vás hučalo hlavné pódium a DJ stan zároveň. Po chvíli ste ostali taký ohučaní, že jediné na čo ste mali náladu ísť sa vyspať. V kombinácií s tou svinskou zimou, to fakt uberalo na nálade.

Záverečná show, záver festivalu. Čistychov a Mišo Biely. Kto už niekedy videl túto dvojku, musí mu byť jasné, že keď sa oni ujmu zábavy, tak to je veľkolepé. Kombinácia rapu s myšlienkou, live skillz, vtipných poznámok rovnása nadupaná show. Najväčšie Čističové hity vás dostanú vždy do varu. Jednoducho niet, čo vyčítať tejto dvojke. Akurát, že celý zážitok zo začiatku kazili všeliakí tí, čo majú páky na to, aby sa len ako kamaráti dostali beztrestne na main stage a nadrbaní tam poskakovali. Sketa je na to expert. Nakoniec to našťastie zrušil SBS-kár. Chvála mu.

Toľko Toto je Hiphop festival 2011. Z mojej strany veľa kritiky, možno zbytočne veľa kritiky na maličkosti a možno ešte viac kritiky vďaka mojej pohodlnosti. Avšak piaty ročník festivalu je piaty ročník festivalu a keď  z neho mám pocit, ako z nejakého vedľajšieho stage na na menšom festivale, ktorý je len preto, aby sa vyplnilo miesto, nie je to zrejme celkom v poriadku. Je mi jasné, že sa veľa z vás ozve, že bolo super, že to malo atmosféru. Len si uvedomte koľko z vás sa tam nadrbalo, kotilo a robilo kade čo, čo vám tu náladu spravilo. Ja som nepil. Išiel som tam kvôli muzike. Dal by som tomu 3/10. Stratégia jedného zahraničného headlinera bola možno dobrá keď bol na Slovensku obrovský boom okolo hiphpou, ale dnes? Ak by sa spravil len koncert Ice Cuba niekde v športovej hale, organizátor by ušetril obrovské peniaze, slovenský hudobný trh by vôbec neutrpel a aspoň by viacero fanúšikom ostali peniaze na festivaly, ktoré naozaj stoja za to! Že to preháňam? Pozrite si koľko ľudí ostalo na sobotný program. Polovica? 2500 ľudí? Na festivale? Vole ...

P.S.: Tiež ste mali pocit, že počas celého festu bolo lepšie rozumieť raperom niekde z boku hlavného stageu ako z predu, kde všetci stáli?

P.S. 2: Ukážka upadania party DJingu bola aj na Toto je Hiphop festival. Asi 5-krát som išiel okolo party stanu a 3-krát z toho hrala nejaka popovica alebo house.