Iste si na to spomínate mnohí. Vyučujúci zapálene rozpráva o zlatom veku starovekého Egypta, Rímskej ríše, prípadne iného impéria, zatiaľ čo Teba maximálne trápi to, kedy dokončíš poslednú misiu Maxa Payna. Ja však (našťastie) nespĺňam ideálne parametre na pani učiteľku, éra Maxa Payna predsa len už pominula, a tak to snáď tentokrát so zlatým vekom dotiahneme ďalej než po najbližší zvonček na prestávku. Navyše, ak sa bavíme o zlatom veku hip hopu ...

Zlatý vek hip hopu,
spájajúci sa s old school časmi, podľa väčšiny výkladov naštartoval s popularitou albumu Raising Hell od Run-DMC v roku 1986 a naopak, na ústup sa dal niekedy okolo roku 1993 nahradzovaný nárastom popularity G-funku. Typickým pre toto obdobie bol všadeprítomný vplyv soul, jazz a funk samplov od umelcov ako James Brown alebo Curtis Mayfield. Dôležitú rolu však hral i narastajúci afrocentrizmus citeľný i v textoch vtedajších nahrávok, ktorý okrem upriamenia pozornosti na Afriku súvisel i s rozvojom hnutí za občianske práva v predchádzajúcich desaťročiach. Za základňu pre toto zlaté obdobie nie je považované žiadne iné mesto než New York, o tento status sa zaslúžili najmä postavy ako Run-DMC, Juice Crew (Marley Marl, Big Daddy Kane, Biz Markie, Kool G Rap, MC Shan, Masta Ace, Roxanne Shanté, Craig G), Eric B. & Rakim, KRS-One, Gang Starr alebo Chuck D (líder Public Enemy), ktorí prispeli k rozvoju ako štýlu rapovania, tak i lyriky. Taktiež tu boli mená ako De La Soul, A Tribe Called Quest alebo Leaders of the New School, z radov ktorých vzišiel i Busta Rhymes a ktorí sa spoločne s predošle menovanými presadili najmä tvorbou sociálne uvedomelých nahrávok, kladúc tak definitívne základy štýlu conscious hip hop (uvedomelý), ktorý siaha až do čias nahrávky The Message od Grandmaster Flash & The Furious Five. Za akýchsi nasledovníkov conscious štýlu v dnešnej dobe možno považovať mená ako Talib Kweli, Mos Def, Common, Little Brother, Hieroglyphics, The Roots, Jurassic 5 ale aj Nas. V tomto období sa najvýznamnejšie vydavateľstvo v doterajšej histórii Def Jam založené dvojicou Rick Rubin a Russell Simmons (brat Run-a z Run-DMC) stalo prvým nezávislým svojho druhu, k takémuto sebavedomému kroku prispeli i úspechy ich vtedajších mladých hviezd LL Cool J (Ladies Love Cool James) a jeho prelomová vec I Need A Beat a Beastie Boys s EP Rock Hard (1984). Kompletná new yorská légia z čias zlatej éry však predstavuje omnoho väčší počet mien čítajúc i EPMD, Main Source, Pete Rock & CL Smooth, 3rd Bass, Brand Nubian, Das EFX, House of Pain a ďalších.

Run-DMC - It´s Tricky
Juice Crew - The Symphony
Eric B. & Rakim - Paid In Full
KRS-One - Outta Here
Gang Starr - Jazz Thing
De La Soul - Me Myself & I
A Tribe Called Quest feat. Leaders of the New School - Scenario
LL Cool J - I Need Love
Beastie Boys - (You Gotta) Fight for Your Right (To Party)

Hip hop sa v tejto dobe rozšíril i do viacerých nových sub-žánrov a štýlov, čo súviselo s jeho rastúcou obľubou. Spolupráca Run-DMC s rockovou kapelou Aerosmith v skladbe Walk This Way bola len jednou z mnoha ukážok fúzie rapu a rocku v old school časoch. Polovica 80-tych rokov bola i svedkom úspechu prvej majoru upísanej čiernej ženskej kapely Salt-N-Pepa, ktorá v rebríčkoch bodovala najmä singlom The Show Stopper (1985), ktorý bol odpoveďou na The Show od Doug E. Fresh & Slick Rick. Vďaka postavám ako Doug E. Fresh, Biz Markie alebo Fat Boys dochádza i k výraznejšiemu rozvoju beatboxu.

Run-DMC & Aerosmith - Walk This Way
Salt-N-Pepa - Push It

West Coast sa prebúdza
Kým East Coast bol jednoznačne dominujúcim pobrežím, v tej dobe sa už rap preberal k životu i v ostatných častiach Ameriky, dôkazom čoho je i singel 6n' Da Mornin' (1986) od Ice-T, ktorý je často pokladaný za pioniera gangsta rapu. West Coast zohral predovšetkým rolu v priblížení sa rapu k mainstreamu. Komerčnému úspechu sa mohli tešiť Tone Loc, Young MC, Sir Mix-A-Lot a MC Hammer, súhrnne označovaní ako pop-rap, ktorí rap chápali v prvom rade ako zábavu a akési hlbšie myšlienky afrocentrizmu alebo zlého postavenia černochov by u nich človek našiel len ťažko. Zdanie, že West Coast je len o zábave však veľmi rýchlo vyvrátili N.W.A, MC Eiht, Ice Cube, alebo Ice-T, ktorí v ich textoch upozorňovali na vojny gangov (napr. Bloods vs. Crips), policajnú brutalitu, drogy a chudobu. Nemôžem nespomenúť i vytrvalých bojovníkov za legalizáciu marihuany Cypress Hill a ich prelomové prvotiny Cypress Hill (1991) a Black Sunday (1993), ktoré ich vyniesli na trón latinského rapu. V tomto čase sa už začína budiť i West Coast underground a jeho hviezdy The Pharcyde alebo Souls Of Mischief, to je však už kapitola na inokedy ...

Tone Loc - Wild Thing
Young MC - Bust a Move
Sir Mix-a-Lot - Baby Got Back
MC Hammer - U Can't Touch This
Ice-T - Original Gangster
N.W.A - Straight Outta Compton
MC Eiht - Streiht Up Menace
Ice Cube - It Was a Good Day

Smerovanie na Juh
Vlajku Juhu v tomto období niesla najmä heavy-bass scéna v Miami vychádzajúca z electro hopu a ďalších lokálnych tanečných štýlov, ukážkou bol najmä Luther Campbell aka Luke Skyywalker a "nechutná" 2 Live Crew, ktorá sa albumom As Nasty As They Wanna Be (1989) zaslúžila o viaceré škandály, bol zakázaný v štáte Florida a samotní členovia čelili mnohým obvineniam pre obscénnosti. Táto odroda southern rapu sa však nikdy nedočkala výraznejšieho rešpektu zo strany fanúšikov. Na to tu boli iné mená ako Geto Boys (Scarface, Willie D a Bushwick Bill), ktorí si vďaka ich sociálne uvedomelým a ultra-násilným textom vyžiadali pozornosť celej scény. Prerazili najmä singlom Mind Playin' Tricks on Me (1991), ktorým podľa mnohých dostali south na mapu. Miami teda na čele vystriedalo mesto Houston, k čomu okrem Geto Boys prispeli i UGK (Underground Kingz v zložení Pimp C a Bun B) a 8 Ball & MJG (pôvodom z Memphisu) s ich prelomovými albumami Too Hard to Swallow v respektíve Comin' Out Hard. Houston bol i domovom pre vtedajšie najvýznamnejšie južanské vydavateľstvo Rap-A-Lot Records vedené Scarface-om.

Popri Miami-bass scéne a southern hardcore sa postupne presadzovali i ďalšie prúdy ako spirituality na čele s Arrested Development (zásadný debut Years, 5 Months & 2 Days in the Life Of...) alebo neskôr kolektív Dungeon Family (Organized Noise, OutKast, Earthtone III, Goodie Mob, The Lumberjacks a ďalší ).

2 Live Crew - Me So Horny
Geto Boys - Mind Playin' Tricks on Me
UGK - It's Supposed to Bubble
8 Ball & MJG - Players Night Out
Arrested Development - People Everyday

Poďme ale späť do New Yorku z konca 80-tych rokov, v roku 1987 Public Enemy vydali svoj debut Yo! Bum Rush the Show, ktorému o rok neskôr kontrovali Boogie Down Productions, pionieri v miešaní rapu a raggae, členom ktorých bol aj KRS-One s ich druhým albumom By All Means Necessary. Ten sa oproti ich prvotine Criminal Minded tématicky sa venujúcej sexu a zločinu líšil radikálnym prechodom k štýlu conscious, čo spôsobila najmä smrť ich člena DJ-a Scott La Rock pri prestrelke, v ktorej bol účastníkom aj tretí člen BDP, D-Nice. Obe kapely, Public Enemy i Boogie Down Productions teda naštartovali novú vlnu politického rapu.

Boogie Down Productions- You Must Learn

V rokoch 1988 a 1989 umelci zo zásadného zoskupenia Native Tongues Posse (Jungle Brothers, Kool DJ Red Alert, De La Soul, Prince Paul, A Tribe Called Quest, Queen Latifah, Black Sheep a ďalší) postupne vydávali svoje conscious debuty s prevahou jazzových samplov a rozličnými nepredvídateľnými politickými textami pokrývajúc celú škálu tém ovplyvnených afrocentrizmom a posolstvom Zulu Nation, organizácie, ktorú založil Afrika Bambaataa a ktorá okrem osvety hip hopovej kultúry zahŕňala i rozličné náboženské aktivity či boj za rovnosť ľudských práv ...

Jungle Brothers - Straight Out The Jungle

Rok 1988 sa však nesie predovšetkým v znamení druhého albumu Public Enemy, It Takes A Nation Of Millions To Hold Us Back, ktorý je všeobecne považovaný za jeden z najlepších v histórii, ako ináč, vďaka jeho uvedomelým textom a celkovému netradičnému zvuku na tú dobu. S podobne kladným ohlasom sa stretli v roku 1991 i Naughty By Nature s ich rovnomenným debutom, i mladšej generácii bude však známa najmä hymna Hip Hop Hooray z ich druhého albumu 19 Naughty III (1993).

Public Enemy - Bring The Noise
Naughty by Nature - Hip Hop Hooray

Čierna hrdosť, afrocentrizmus a politika
V tomto období bol hip hop svedkom veľkého množstva umelcov oslavujúcich hrdosť na príslušnosť k čiernej rase, jednotu a sebauvedomenie sa. K takým môžeme popri Public Enemy zaradiť i Kool Moe Dee, X-Clan, alebo Boogie Down Productions, ktorí v textoch vyjadrovali svoju nespokojnosť so sociálnym i politickým postavením čiernej vrstvy obyvateľstva v USA. Toto obdobie sa vyznačuje i nárastom umelcov hlásiacich sa k islamskému náboženstvu a organizácii The Nation of Gods and Earths (označovaná i ako Five Percent Nation alebo Five Percenters), tá však bola radikálnymi moslimami často označovaná za heretickú, a to i vďaka prepojeniu na organizáciu Nation of Islam (ich členom bol i Muhammad Ali, ktorý si toto meno zvolil namiesto občianskeho Cassius Marcellus Clay práve po vstupe do Nation of Islam). Medzi spomínaných umelcov sa zaraďujú mená ako Rakim, Big Daddy Kane, Poor Righteous Teachers alebo Brand Nubian odkazujúci vo svojich textoch na doktrínu Supreme Alphabet a Supreme Mathematics.

V skratke sa jedná o učenie vytvorené niekdajším členom a zakladateľom Nation of Gods and Earths, Clarence 13X, opierajúce sa o využívanie písmen rímskej abecedy a arabských číslic na vyjadrenie hlbšieho významu. Mimochodom, toto učenie našlo odozvu i v textoch Nasa, Busta Rhymesa, AZ, Wu-Tang Clan, aj to je teda nepochybne príčinou niekedy priam nemožného prekladu ich skladieb, alebo prinajmenšom niektorých pasáži.
Napríklad, písmeno A znamenalo Allah, B slovo Be (byť) alebo Born (narodený), písmeno E zas vyjadrovalo rovnosť ako Equality. Čo sa čísel týka, tak napr. číslo 1 predstavovalo vedomosti (knowledge), číslo 2 múdrosť (wisdom), a číslo 3 pochopenie (understanding), teda súčet 1 (vedomosti) + 2 (múdrosť) sa rovná 3 (pochopenie).

Kool Moe Dee, KRS-One & Chuck D - Rise N' Shine
X-Clan - Funkin' Lesson

Hip hop na konci 80-tych rokov sa začal chápať i ako hnutie odsudzujúce násilie vo vnútri čiernej komunity, takéto myšlienky interpretovali najmä KRS-One a zoskupenie Stop The Violence Movement (Boogie Down Productions, Stetsasonic, Kool Moe Dee, MC Lyte, Doug E. Fresh, Just-Ice, Heavy D, Public Enemy) s ich hymnou Self Destruction.

Stop The Violence Movement - Self Destruction

Nárast popularity female mc´s
Ešte v polovici 80-tych rokov hrali ženy v rámci rapu zanedbateľnú rolu, totiž i tých pár aktívnych female mc´s dostávalo málo priestoru predviesť ich umenie. Tento stav sa výraznejšie zmenil po vydaní Roxanne's Revenge od Roxanne Shante a The Show Stopper od Salt-N-Pepa. Tieto nahrávky ukázali, že aj ženy dokázali zaujať v rámci vtedajšieho mužmi ovládaného trhu. Na tento prelom vzápätí nadväzovali výrazné postavy female emceeingu ako MC Lyte, Queen Latifah a Monie Love, ktoré popri vydávaní albumov začali dostávať i normálne hracie časy v rádiách.

Roxanne Shante - Roxanne's Revenge
MC Lyte - Ruff Neck
Queen Latifah - Dance For Me
Monie Love - It's a Shame (My Sister)

Myslím, že návrh skončiť pri ženských sa hodí nielen na školských výletoch, ale aj v tejto chvíli. Záverom mi predsa len nedá dodať, že (naj)vyššie zmienený opis zlatého veku je najčastejším výkladom, ale nie jediným, takže človek sa často stretne i s tvrdeniami, podľa ktorých zlatý vek vyvrcholil dielami ako Wu-Tang Clan - Enter the Wu-Tang: The 36 Chambers (1993), Lords Of The Underground - Here Come The Lords (1993), Black Moon - Enta Da Stage (1993), Souls Of Mischief - 93 'Til Infinity (1993), Nas - Illmatic (1994), Common Sense - Resurrection (1994) alebo Jeru The Damaja - The Sun Rises In the East (1994). Absolútna zhoda teda panuje len v tom, že zlatý vek je už minulosťou, a tak nám neostáva nič iné, než sa k nemu s úctou vracať, poprípade voliť dnešné kapely, ktoré nezabúdajú, prečo tu kultúra zvaná hip hop existuje ...

RESPECT, WHERE IT ALL BEGAN ...

Zdroj: wikipedia.org, youtube.com