Ja sa na vás vôbec nehnevám, vážne. Je to podobné, ako keď sa nemôžete hnevať na malé dieťa, ktoré spravilo niečo v rozpore so svetom dospelých. Keď raz človek nepozná alebo neovláda základné pravidlá, tak myslím, že je lepšie sa aspoň pokúsiť mu v tom pomôcť než ho hneď zavrhnúť. Aj kvôli tomu vznikol seriál Späť ku dňom, aby si aspoň pár z vás uvedomilo spomínané základné pravidlá, tentokrát hry zvanej rap, a začalo si vážiť viac svoj vlastný hudobný vkus a neskákalo slepo po každej nahrávke len kvôli tomu, že má na sebe nálepku 2006 a celá partia prikyvuje, že je to kruté. Ale, aby bolo jasné, ja som bol taký istý, vlastne všetci sme boli, asi aj preto sa nehnevám a radšej si opakujem múdre slová by Don Cartagena "time to educate the youth, ´cos if we won´t, then who will ?". Minule sa naša výprava v čase zastavila pri zlatej ére, ktorá bola ukončená nárastom popularity G-funku, a o ňom bude práve dnešná prednáška...
G-funk (Gangsta-funk alebo Ghetto-funk) sa vyvinul z West Coast gangsta rapu na začiatku 90-tych rokov. G-funk, ktorý k takémuto označeniu dospel kvôli používaniu motívov funkovej hudby spojenému so spomaľovaním tempa, sa vyznačuje používaním mnohovrstevných a melodických syntetizátorov, pomalých grooves, výraznej basy, častých ženských ale i mužských vokálov v pozadí, rozsiahlym používaním P-funk samplov (označovaný i ako pure funk spojený s osobou George Clintona a jeho band Parliament-Funkadelic) a najmä typickým výrazným striedaním frekvencie kláves od vysokých až po najnižšie tóny, stačí si teda predstaviť zhudobnenú sinusoidu... Navyše, ďalšie poznávacie znamenie v tej dobe bola odlišnosť od East Coast hviezd ako EPMD alebo Bomb Squad používajúcich kombináciu mnohých samplov v skladbe, zatiaľ čo G-funk sa zväčša uspokojil s 1-2 samplami...
Tento štýl bol typický svojim pôžitkárskym prístupom pri tvorbe textov, tie často zahŕňali témy čítajúce klasickú trojku násilie, sex, drogy, navyše slovný prejav sa často označuje pojmom "lazy drawl", teda akási pomalá zaspatá reč, ktorá vymenila lyrickú náročnosť za jasnosť a rytmickosť. G-funk sa stal hlavným subžánrom rapu na obdobie takmer štyroch rokov, teda od vydania debutu The Chronic od Dr. Dre v 1992 až po kolaps los-angeleského labelu Death Row Records v roku 1996.
Počiatky:
Dodnes nie je definitívne ukončená debata, koho by sme mali
považovať za "otca G-funku". Väčšina výkladov sa však zhoduje, že
sa týmto titulom môžu pochváliť Dr. Dre a jeho
nevlastný brat Warren G, ktorý spoločne s
Nate Doggom a Snoop Doggom (tí sú
pre zmenu bratranci) tvorí výraznú crew West Coast scény
213. Dr. Dre začal písať kapitolu
G-funk ešte za čias jeho domovskej crew N.W.A, a
to singlom Alwayz Into Something z ich posledného
regulérneho albumu Efil4zaggin (1991). Jeho prvým
skutočným G-funk singlom sa však stal až Deep
Cover, ktorý predstavoval titulnú skladbu k rovnomennému
soundtracku, ktorý navyše predstavil svetu i meno Snoop
Dogg.
N.W.A - Alwayz
Into Something
Dr. Dre feat.
Snoop Dogg - Deep Cover
Debata o tom, kto je "otec G-funku", nie je definitívne ukončená kvôli tvrdeniam niektorých ľudí, podľa ktorých Dr. Dre ukradol koncepciu G-funku od Cold 187um (aka Big Hutch), teda lídra skupiny Above The Law v časoch, kedy boli obe N.W.A i Above The Law upísané pod Ruthless Records na začiatku 90-tych rokov. Členovia Above The Law tvrdia, že napriek faktu, že ich album Black Mafia Life bol vydaný neskôr než The Chronic od Dr. Dre, bol tento album v štádiu nahrávania ešte v čase, keď bol Dre pod Ruthless a tým pádom mal možnosť vypočuť si ich štýl a imitovať ho na svojom debute. Je pravdou, že niektoré skladby z albumu Black Mafia Life obsahujú rovnaké sample ako ich kolegyne z The Chronic, napr. pre skladbu Pimp Clinic sa použili rovnaké sample ako pre singel Let Me Ride z The Chronic. Above The Law teda pokračujú v tvrdení, že práve oni sú skutočnými architektmi štýlu G-funk.
Above The Law
feat. 2Pac & Money-B - Call It What You Want
Dr. Dre - Let Me
Ride
Ďalšia verzia zas rozoberá vzťah medzi G-funkom a Mobb music, čo je taktiež odroda West Coast rapu z konca 80-tych a začiatku 90-tych rokov spojená s oblasťou San Francisco Bay Area, ktorú reprezentujú najmä mená ako E-40, B-Legit, Suga-T, D-Shot, Too $hort, Mac Dre alebo Luniz.(pamätáš Sarny, keď som zahlásil, že Nas je z Bay Area :-) ). Mobb music, v súčasnosti nahradzovaná rýchlejším hyphy rap, sa nikdy nedočkala tak výrazného komerčného úspechu ako G-funk, napriek tomu sú si po hudobnej i lyrickej stránke viac než podobné.
E-40 feat.
B-Legit, Suga-T & The Click, D-Shot -
Captain-Save-a-Ho
Too $hort - Life Is...Too
Short
Luniz - I Got 5 On
It
Hudobný vplyv:
Po vydaní The Chronic začali mnohí producenti z
West ale i East Coast napodobňovať tento novovzniknutý štýl.
Warren G a DJ Quik patria k tým,
ktorým sa táto imitácia skutočne podarila a tak sa zaradili k prvej
lige G-funk éry. Dreho parťák z Death
Row, Daz Dillinger, produkoval z drvivej
väčšiny 2x platinový debut Dogg Food jeho vlastnej
crew Tha Dogg Pound (aka D.P.G. =
Dogg Pound Gangstaz), ktorú tvoril spoločne s
Kuruptom (aka Young Gotti).
Easy Mo Bee, ktorý produkoval i skladby na
2Pacovom Me Against the World, sa
vyjadril, že sa snažil vniesť zvuky inšpirované G-funkom i na debut
Ready To Die od The Notorious
B.I.G. (aka Big Poppa, Frank
White alebo Biggie Smalls).
Warren G feat.
Nate Dogg - Regulate
DJ Quik - Safe +
Sound
Tha Dogg Pound -
Let's Play House
Kritika a reakcia East Coastu:
Ešte pred úspechom The Chronic, výrazné postavy
zlatej éry ako Public Enemy alebo zoskupenie
Native Tongues Posse preferovali sociálne
uvedomelé témy opisujúce chudobu, rasizmus, a celkovo postavenie
čiernej vrstvy. Oproti tomu G-funk venoval pozornosť materiálnej
stránke života, gangsta štýlu (už spomínané sex, drogy, násilie),
ktorý svetu predstavili N.W.A (Niggaz With
Attitude) na konci 80-tych rokov. Tento fakt viedol ku
kritike od niektorých "hip hop puritánov", ktorí obviňovali G-funk
umelcov z osprosťovania rapu.
Naopak, priazeň zástancov "čistého rapu" (musím používať
úvodzovky, keďže sú to všetko pojmy, ktoré si každý môže a mnoho
ľudí si aj vysvetľuje ináč) si získali skladby ako trebárs
Commonova I Used to Love H.E.R.
(v tej dobe ešte známy ako Common Sense), jedna z
najoriginálnejších skladieb v histórii rapu, kde tento zástupca
Chi-City symbolicky opisuje rúcajúcu sa lásku k dievčine, ktorou je
symbolicky myslený rap (Now I see her in commercials, she's
universal / Always smoking' blunts and getting drunk / Telling me
sad stories, now she only fucks with the funk / She was really the
realest, before she got into showbiz), pričom je jasne cítiť
akési rozčarovanie z vtedajšieho stavu scény, za čo viní West
Coast. Práve v tejto skladbe tkvie príčina nasledovného beefu medzi
Commonom a Ice Cubeom a v
podstate sa len potvrdila narastajúca rivalita medzi West a East
Coast.
Spomínané rozčarovanie z vtedajšieho mainstreamu, teda najmä G-funku, priklonilo mnohých hudobných kritikov na stranu East Coast, kde nielenže vrcholila zlatá doba absolútne zásadnými releasmi ako Black Moon - Enta Da Stage, Wu-Tang Clan - Enter The Wu-Tang (36 Chambers) (1993), alebo debutmi Ready to Die a Illmatic (1994) od The Notorious B.I.G. a Nasa, ale sa postupne blížila i tzv. East Coast renesancia, o ktorú sa zaslúžili releasy ako Only Built 4 Cuban Linx od Raekwona, The Infamous od vrahov z Queensbridqe Mobb Deep, Doe or Die od Nasovho fellu AZ (1995) alebo Jay-Zho debut Reasonable Doubt (1996). Všetky nasledovné klipy pravidelne povinne pred spaním i po raňajkách ...
Common Sense - I
Used to Love H.E.R.
Black Moon - How
Many MC's...
Wu-Tang Clan - Da Mystery
Of Chessboxin'
Notorious B.I.G. -
Juicy
Nas - It Ain't Hard To
Tell
Raekwon feat.
Ghostface Killah, Masta Killa - Glaciers of Ice
Mobb Deep - Shook Ones
Pt.2
AZ - Sugar
Hill
Jay Z - Dead
Presidents
Napriek spomínanej kritike a rastúcemu nátlaku zo strany cenzúry (napr. známa americká politička, bojovníčka za ľudské práva a odporkyňa rapu C. Delores Tucker) boli debuty The Chronic od Dr. Dre a Doggystyle od Snoop Dogga prijaté i mnohými hudobnými kritikmi veľmi kladne a logicky nasledoval i nemalý komerčný úspech, napr. z albumu Doggystyle sa predalo len za prvý týždeň 803 tisíc kópii, celkovo je to k dnešnému dňu takmer 6 miliónov. K úspechu týchto debutov prispeli i single Nuthin' But a 'G' Thang (The Chronic) alebo Gin and Juice (Doggystyle), ktoré sú dodnes považované za najväčšie hymny G-funk éry. Tá mala vplyv i na 2Pacovu tvorbu vrátane jeho najznámejších albumov Me Against the World a All Eyez on Me, kde je typickou ukážkou tohto vplyvu skladba Can't C Me, ktorú produkoval Dr. Dre a na featuringu sa objavila funková legenda, už spomínaný George Clinton.
Dr. Dre feat.
Snoop Dogg - Nuthin' But a 'G' Thang
Snoop Dogg- Gin And
Juice
Snoop Dogg- Gin And
Juice (plná necenzurovaná verzia)
2 Pac feat. Dr. Dre -
California Love
Koniec G-funk éry:
Rok 1996, ktorý priniesol o.i. odchod Dr. Dre z
Death Row Records, smrť 2Paca a
zatknutie Suge Knighta pre vydieranie, znamenal
konečnú zastávku na trase G-funk éra. Tento stav sa ešte
Dr. Dre pokúšal zmeniť vydaniami ako Dr.
Dre Presents...The Aftermath (mimochodom prvý release na
jeho vtedy novo založenom labely Aftermath
Entertainment po odchode z Death Row)
alebo Nas, Foxy Brown, AZ, and Nature Present The Firm: The
Album (1996), ktorý z časti produkoval a tiež vyšiel pod
Aftermath. Žiaľ, albumy napriek platinovej
predajnosti nezožali výraznejší úspech medzi kritikmi ani
fanúšikmi. V tomto momente sa teda môžeme baviť o definitívnom
konci G-funk éry. Tá, hoci je už minulosťou, za sebou zanechala
okrem mnohých vynikajúcich releasov i dodnes citeľný vplyv v
nahrávkach niektorých postáv West Coastu, za najlepší príklad je
považovaný Dreho comeback 2001
(1999), ktorý bol vydaný takmer 3 roky po skončení G-funk éry.
Group Therapy (Nas, RBX,
KRS-One a B-Real) - East Coast / West Coast
Killas
(Táto skladba je považovaná za výrazný krok k ukončeniu West-East
rivality)
Nas, AZ & Foxy
Brown (The Firm) - Firm Biz
Dr.Dre feat. Snoop Dogg -
Still D.R.E.
Yup, štvrtý diel Späť ku dňom máme za sebou, takže pre najbližšie dni vytiahni starú flanelku, vylešti disky na káre, zavolaj hoes z nejbru, a najmä pamätaj, že keď ma nabudúce nazveš zadebnencom, ktorý sa zasekol kdesi v 90-tych rokoch, beriem to ako kompliment ... Prečo ? Pozri sa hore ...
... it's a tad bit late
Elo and Back in Da Days had to regulate ...
Zdroj: wikipedia.org, youtube.com ...





























1993 vs 2013
Viktor Hazard, Čistychov i Štvanec sa objavili v dokumente
Pridaj komentár
Ak chceš pridať komentár, musíš sa najprv prihlásiť