Cherchez la femme alebo za všetkým hľadaj ženu. Známe to spojenie používané v rozličných situáciách, v našom prípade baviac sa o koreňoch čiernej hudby by sme to však mohli mierne pozmeniť a povedať, za všetkým hľadaj Afriku. Tento kontinent totiž neskrýva len symbol priepasti medzi severom a juhom, ale aj miesto, kde to celé pramení... Po nedávnej premiére seriálu Späť ku dňom sa mi pozdával Lumirov nápad predsa sa len ešte raz vrátiť o krok späť a nadviazať na ostatné štýly, ktoré každý svojim spôsobom ovplyvnili začiatky rapovej hudby. A veru, jeden by to nečakal, kam sa zas skrz rap dostaneme ...

Afrika je teda tým miestom, kde skupina žánrov čítajúca i Jazz, R´n´B, Soul alebo Electro či už priamo alebo nepriamo korení. Prastaré hudobné tradície afrických kmeňov nezlomil ani šok spôsobený násilným presunom miliónov Afričanov, otrokov, na územie Ameriky a po vyše 300 rokoch zotročovania v "krajine slobody" sa zo zvukov prastarej Afriky vyvinul nový zvuk čiernej Ameriky.

Rap, rytmické používanie rozprávaných alebo polo-spievaných textov taktiež korení v kmeňových spevoch rozšírených najmä pri práci na plantážach. Okrem spríjemňovania práce hral však tento polo-rap polo-spev dôležitejšiu úlohu i ako symbol hrdosti a akéhosi vzdoru čiernej komunity voči podmienkam, ktoré im boli nanútené. Bližšiemu popisu jednotlivých slovných hier predchádzajúcich dnešnému rapu som sa už venoval dávnejšie, tí šikovnejší z vás si to nájdu, takže sa k tomu nebudem nejako obšírne vracať.

Tento improvizovaný hudobný prejav sa výraznejšie zdokonalil vďaka jazzovým osobnostiam 20.storočia ako Cab Calloway, Slim Gaillard, ale i vďaka pouličnej poézii The Last Poets v tých rokoch sedemdesiatych. Hudobne sa staré africké ľudové piesne a rytmy bubnov časom vyvinuli do podoby, ktorú dnes poznáme pod označením blues a urban jazz, ktoré do 50-tych rokov preslávili čiernu hudbu Ameriky po celom svete. Skrz všade prítomný vplyv gospelu, rytmov 50-tych rokov, blues a rozličných technických inovácii ako elektrická gitara a elektrický orgán, nám prelom 50-tych a 60-tych rokov poskytol svedectvo o výraznom rozvoji ďalšieho významného žánru, a síce soulu, ktorý je najčastejšie definovaný ako kombinácia gospelu a R´n´B (Rhythm and blues). Soul sa od R´n´B líši najmä zvýšeným dôrazom na samotný prejav speváka, a i obsahovo sú mu bližšie náboženské témy. Do konca šiestej dekády 20.storočia to boli predovšetkým mená ako legendárny, toľkokrát i v dnešných rapových skladbách spomínaný James Brown alebo Sly Stone a ďalší, ktorí sa zaslúžili nielen o jeho nezmazateľné miesto v srdciach skutočných hudobných fajnšmekrov, ale postupne (ne)priamo prispeli k vzniku ďalšieho odtieňa zvaného street funk. Funk, v dnešnej dobe veľmi rozšírené slovo, označuje hudobný štýl s typickými tučnými bassovými linkami, výraznými rytmami gitary alebo trubky, doslova skandovanými vokálmi, výraznými bicími, to všetko s citeľným nádychom Afriky a vysokým stupňom "tanečnosti" a jazzového vplyvu.

Cab Calloway - Back to Charleston Blues
The Last Poets
James Brown - I Feel Good
Sly & The Family Stone - Everyday People

Pre mnohých je soul najvznešenejšou formou sebavyjadrenia v rámci čiernej hudby, ale pri jeho posluchu si môžete zvoliť, či budete len bafkať v kresle alebo aj tancovať. To je, i keď trošku nadnesene povedané, hlavný rozdiel oproti funku, ktorý vám na výber nedá a jednoducho musíte tancovať. Dokonalým dôkazom je funkový ošiaľ v 70-tych rokoch spôsobený kapelami ako The J.B.s, Brass Construction, The Fatback Band, The Jimmy Castor Bunch, Parliament, ktorých zvuk doslova zaváňal neposednosťou.

George Clinton & Parliament Funkadelic (live)
The Fatback Band - (Are You Ready) Do The Bus Stop

Funk bol teda tým, čo prinášalo týždenne tucty nových vynikajúcich releasov, budúcnosť vyzerala skvele. Nanešťastie, jeho rastúca popularita nepriamo súvisela i so vznikom ďalšieho nového štýlu zvaného disco a školy dance music s menami ako The Ritchie Family alebo Donna Summer. Disco a dance music vo všeobecnosti , dá sa povedať, predstavovali (mierne) degradovanú verziu funku, a to nahrádzaním živích bicích a energických hlbokých hlasov brutálnymi mašinami vytvorenými bicími a dosadzovaním sladkých hláskov.

The Ritchie Family - The best disco in town
Donna Summer - Love To Love You Baby

Každá akcia má však reakciu, ani v tomto prípade tomu nebolo ináč a tento vzostup disco dal za vznik silnej undergroundovej funk scéne a obzvlášť v New Yorku medzi mladou černošskou generáciou sa dezilúzie z vtedajšieho stavu komerčnej scény premietli v masívny návrat k funkovým klasikám zo začiatku 70-tych rokov. A nikde inde nebol tento odpor výraznejší než v samotnom srdci čierneho New Yorku, Bronxe. V parkoch a community centrách sa začali šíriť party so zámerom uspokojiť dychtivosť mladej generácie po starých dobrých funkových melódiach. Decká vyžívajúce sa v týchto parties a milujúce "drum breaks" sa čoskoro začali označovať ako b-boys a s tým samozrejme
súvisí i vznik divokého akrobatického tanečného štýlu breakdance (breaking). Top trieda vtedajších Dj-ov ako Kool Herc, Afrika Bambaataa alebo Grandmaster Flash začali s mixovaním dvoch identických nahrávok s cieľom ľubovoľne meniť rytmus a predlžovať spomínané drum breaks. Okrem experimentovania s technickou stránkou Dj-ingu ako scratching alebo cutting, Dj´s z Bronxu podnikali experimenty s novým šialeným elektronickým zvukom prichádzajúcim z Európy.

Skladba Trans-Europe Express nemeckej skupiny Kraftwerk sa stala doslova b-boy hymnou, práve vďaka pútavej kombinácii počítačových drum breakov a syntetizátora, a pochopiteľne predstavovala i hudobný prejav, ktorí začali napodobňovať mnohí mladí hudobníci z New Yorku. Zatiaľ čo spomínané zvuky otriasali každým jedným parketom v Bronxe, vonku v uliciach sa rodil ďalší element hip hopovej kultúry.

Kraftwerk - Trans-Europa Express

Stará čierna tradícia používania rýmovaného slangu s cieľom slovne pokoriť, uraziť alebo zosmiešniť súpera (často i priateľa) sa prudko rozvinula a rozšírila v priebehu 70-tych rokov a pre mnohých mladých sa stala doslova novým spôsobom vyjadrovania. Už zmienená rytmická kombinácia polo-spevu polo-rozprávania si čoskoro podmanila i kluby, z ktorých každý správny musel obsahovať kombináciu mc, čo najhlasnejší sound system a Dj prehrávajúci inštrumentálky najznámejších tanečných hitov tej doby.

Do konca roku 1978 sa z Bronxu stal doslova tanečný kotol, kde sa všetko premiešavalo dokopy: scratchovanie Dj-ov, lámavé pohyby b-boys a samozrejme rapovanie. V pozadí toho všetkého boli ulice a kluby New Yorku z konca 70-tych rokov svedkami mládežníckej posadlosti video hrami, rozvojom graffiti a vznikom nového slovníka "homeboyov", to všetko bolo jasným znakom, že sa blíži čosi veľké, čosi, čo nevzniká každý týždeň... Ľudská kreativita získala ďalší geniálny dôkaz o vlastnej existencii, dopomohla jej k tomu zanedbaná generácia deciek z Bronxu a okolia tvoriaca životný štýl, hudbu a kultúru, ktorá čoskoro pohltila celý svet.

Pri takomto scenári bolo len otázkou času, kedy sa nový fenomén zvaný rap usadí i na oficiálnych hudobných nahrávkach. Tomu sa hudobný svet nevyhol a, ako som už minule spomínal, prišli nahrávky od kapiel The Fatback Band alebo prelomová skladba Rapper´s delight od SugarHill Gang, ktorí pre 1. oficiálnu rapovú nahrávku v histórii použili sampel basovej linky z vari posledného megahitu disco éry Good Times od funkovej kapely Chic. Takže vcelku príjemná symbolika, keď sa takýmto nezmazateľným spôsobom prelínali odchádzajúca disco éra a nástup éry novej ... Dôkazom je i fakt, že Rapper´s delight sa okamžite stal najpredávanejším 12" singlom s predajnosťou okolo 60 tisíc kópii denne po celej Amerike tesne po vydaní. A konečne tu bolo čosi spontánne, čo nahradilo suchý zvuk v štýle Boney M a spol. Pozornosť verejnosti sa taktiež obrátila z reflektormi presvetlených disco klubov do vlhkých podzemných priestorov, kde hrala hlavnú rolu už spomínaná svätá trojica: DJ a jeho skills, hlučný sound system a mc na micu.

Sugarhill Gang - Rapper's Delight
Chic - Good Times

Vplyv na existujúcu hudobnú scénu bol priam elektrizujúci, a napriek faktu, že nové releasy ako Younger Generation - We Rap More Mellow, Kurtis Blow - Christmas Rapping, Jocko - Rhythm Talk alebo The Funky 4 + 1 - That's The Joint účinkovali na tanečné parkety ako hurikán, média sa stále snažili presvedčiť verejnosť, že rap je len obyčajná novinka, senzácia na jednu noc, ktorá nebude mať dlhé trvanie. Nemýlili sa ?

Major labels v tomto čase stratili kontakt s ulicou a to znamenalo i stratu kontroly nad najpredávanejšími nosičmi tej doby. Túto úlohu za nich ochotne prebrali menší kolegovia Sugarhill, Enjoy, Tuff City a Profile. Rok 1981 bol svedkom nového vinylového dôkazu Dj-ských schopností Grandmaster Flasha s názvom Adventures On The Wheels Of Steel, kde si svojim scratchmi a cutmi prerazil cestu skladbami ako Chic - Good Times, Blondie - Rapture, Queen - Another One Bites The Dust alebo Spoonie Gee - Monster Jam, aby tak vytvoril jednu z najenergickejších tanečných nahrávok do dnešných dní.

Grandmaster Flash
Blondie - Rapture
Queen - Another One Bites The Dust

Medzičasom, ďalší z dozornej rady Skutoční s.r.o., Afrika Bambaataa povzbudený úspechom kolegov nadviazal spoluprácu s bielym producentom Arthurom Bakerom a ďalším belochom, zakladateľom novo vzniknutého vydavateľstva Tommy Boy, Tomom Silvermanom, aby spoločne vytvorili rapovú verziu skladby Jazzy Sensation od Gwen Guthrie. Ale až druhý singel z roku 1982, Planet Rock, bol zlomovým a priniesol Bambaatovi spoločne s jeho kapelou The SoulSonic Force nesmrteľnosť. Použitím rytmu zo spomínanej skladby Trans-Europa Express od Kraftwerk dal Bambaataa nielen novú hymnu pre b-boys, ale i dôkaz, že i mašiny na bicie a syntetizátory vedia vykúzliť party atmosféru, len musia byť v rukách správnych ľudí. Narodil sa teda štýl zvaný electro funk.

Afrika Bambaataa & The Soulsonic Force - Planet Rock

Ostatné funkové nahrávky ako D-Train - You're The One For Me alebo Peech Boys - Don't Make Me Wait pomohli vytvoriť hudobnú klímu prinášajúcu každý mesiac nové dimenzie tanečnej čiernej hudby, a práve tieto okolnosti v kombinácii s typickým funky zvukom D-Train a neustálym progresom rapovania vyústili v ďalšiu legendárnu rapovú nahrávku z roku 1982, The Message od Grandmaster Flash & The Furious Five. Tá si pri opise mestskej chudoby nijako neobmedzovala a trafila presne citlivé miesto spoločne s generáciou deciek na oboch brehoch Atlantiku vyrastajúcou v upadajúcich ekonomikách Reaganovej Ameriky a Thatcherovej Británie. Tisíce ďalších konvertovali na stále sa rozvíjajúci rap a ďalšie hudobné parkety sa ozývali hlasom mladej čiernej Ameriky.

Grandmaster Flash & The Furious Five - The Message

Roky 1982-3 boli vyplnené prvotnými electro / rap nahrávkami a rýchly vzostup niektorých z nich len potvrdzuje silu tohto novozniknutého hudobného štýlu. Tommy Boy vydali Bambaatovo hľadanie dokonalého beatu Looking For The Perfect Beat alebo video hrami inšpirované pecky Space Cowboy a Pac-Jam šialenej Jonzun Crew. Nespali ani ostatné vydavateľstvá, Enjoy vyslali do sveta The Fearless Four - Rockin' It alebo Disco Four - Country Rock and Rap, label Quality vydal Felix and Jarvis - Flamethrower Rap, label Jive podpichol poslucháčov s Whodini - Magic's Wand a legendárny Sugarhill records zasa so skladbou Yes We Can-Can od The Treacherous Three.

Afrika Bambaataa & The Soulsonic Force - Looking For The Perfect Beat
Jonzun Crew - Pac Jam
Whodini - Magic's Wand

Rok 1982 bol taktiež svedkom predaja milióna nosičov z albumu Drop The Bomb od washingtonských Trouble Funk (Sugarhill records), ktorí predstavujú prvú go-go kapelu a ktorí vytvorili svoju vlastnú verziu electro-funk-rapu s pridaním veľmi výrazných bicích, ktorých zvuk je dodnes spájaný s americkou metropolou.

Trouble Funk - Hey Fellas

Ameriku v tomto momente už naplno zachvátila electro/rap epidémia, a vďaka skladbám z mäkších žánrov siahajúcich po hip hop beatoch ako napr. Shannon - Let The Music Play začali electro a rap oslovovať čoraz väčší počet ľudí. Do roku 1983 si bol takmer každý, kto žil v západnom svete, sledoval televíziu, počúval hudbu alebo čítal noviny, dobre vedomý vzniku novej kultúry v New Yorku.

Shannon - Let The Music Play

Breakdance, rap, Dj-ing a graffiti sa stali všeobecne uznávanou súčasťou kultúry mladých. Predsa sa však mnohí stavali chrbtom k tomuto novému fenoménu. V Británii boli taktiež svedkami prvej generácie mc´s, ale "staré soulové zriadenie" im nechcelo len tak prepustiť priestor a neustále fňukali, že electro nie je soul a rap je nudný, tváriac sa, že na takéto tvrdenia majú legitímny nárok ako samozvolení arbitri dobrého vkusu v rámci čiernej hudby. Ale mladá generácia ich nepočúvala, postupne prechádzala od Lionela Richieho k nahrávkam Grandmaster Flasha a zvolila si sama: tvoriac značnú časť zákazníkov doslova vyhnala soulovú scénu hľadajúc ten dokonalý beat s rovnakým nasadením ako ľudstvo bájnu Atlantídu. Následky tejto prehratej nie bitky, ale vojny pociťuje soul dodnes.

V roku 1983 vyšli i dva, ako Maslo rád hovorí, megahity v podobe protidrogovo ladenej White Lines (Don't Don't Do It) od Grandmaster Flash a Melle Mel a druhého úderu do palice Hip Hop Be Bop (Don't Stop) od Man Parrish, ktorý sa ako snáď nik iný zaslúžil o to, že pojem electro dostal novú alternatívu - hip hop. V tom istom roku Run DMC vydali It's Like That / Sucker MCs a rap zamieril ďalším novým, minimalistickým smerom.

Grandmaster Flash & Melle Mel - White Lines (Don't Do It)
Man Parrish - Hip Hop Be Bop (Don't Stop)

Ako sa postupne profiloval nekompromisný zvuk electro štýlu, popri skladbách ako Rockit od jazzmana Herbie Hancocka, za ktorú získal v ´83 Grammy, mizli i zvyšné bariéry a predsudky voči tomuto novému zvuku a opäť sa len potvrdil vplyv hip hopu na celú hudobnú scénu. Od roku 1984 sa rap vybral rôznymi smermi, niektoré boli úspešnejšie, iné menej, každopádne prichádzal i zlom, kedy sa začali zapájať i ostatné mestá po celej Amerike ako napríklad Los Angeles a jej reprezentanti Egyptian Lover a Uncle Jamm's Army tvoriaci vlastný electro štýl.

Herbie Hancock - Rock It
Egyptian Lover - Freak-A-Holic

V New Yorku ako Mekke hip hopovej kultúry a klasického old school rapu sa šampiónmi stali Run DMC a chytajúci sa label Def Jam, ktorého používanie heavy metalových gitár otvorilo ďalšie dimenzie pre rap i electro funk.

Run DMC - Rock Box

Okrem zaužívaných egoistických námetov na rapovanie sa vynorili i umelci venujúci pozornosť využitiu rapu na vzdelávanie a zvyšovanie politickej uvedomelosti mladých: Brother D with Collective Effort, Captain Rapp, The Kold Krew a vtedajšie výrazné hity ako How We Gonna Make The Black Nation Rise ?, Bad Times (I Can't Stand It) alebo Don't Let 'Em Drop The Bomb.

V '84, vydavateľstvo Tommy Boy vydalo Keith Leblanc - Malcolm X - No Sell Out spôsobujúc revolúciu pri tvorbe bicích, v tom istom roku dvojica Dj´s Double Dee and Steinski dokončila singel Play That Beat, Mr. D.J., neskôr ho zmixovali členovia Bambaatovej crew Soulsonic Force, G.L.O.B.E. a Whiz Kid, ktorí tým zas učinili revolúciu v dovtedajšom spôsobe mixovania nahrávok.

Ako sami vidíte, v tomto čase sa už môžeme baviť o plne rozbehnutom vlaku, pochopiteľne, nie všetko bolo ružové a aj hudba vtedajšej doby mala svoje výkyvy, ale z dlhodobého hľadiska smerovala určite správne. Zakaždým, keď sa objavilo obdobie akejsi pauzy, tak nasledovali ďalšie skvelé releasy ako tomu bolo v prípade UTFO - Roxanne, Roxanne, Doug E. Fresh - The Show, Full Force - Alice, I Want You Just For Me alebo Kurtis Blow - lf I Ruled The World, pri ktorej si mnohí spomeniete na Nasovu novšiu verziu svetového vládnutia spoločne s Lauryn Hill. Tieto skladby zakaždým posunuli scénu o krok vpred a udržiavali jej vysokú kreativitu, ktorá bola jednou z jej najsilnejších stránok.

UTFO - Roxanne, Roxanne
Doug E. Fresh & The Get Fresh Crew - The Show
Kurtis Blow - lf I Ruled The World

V tomto čase bola scéna plne rozvinutá i na druhom brehu Atlantiku, v Británii, s menami Dizzy Heights, The Family Quest, Hardrock Soul Movement alebo DSM a mnohými ďalšími, electro a hip hop sa stali skutočným medzinárodným fenoménom. Oba prešli nepochybne dlhú cestu od prvých spontánnych dní v Bronxe a ich úspech snáď najlepšie zhrnul Afrika Bambaataa v Renegades Of Funk: No matter how hard you try, you can't stop us now...

Afrika Bambaataa & The Soulsonic Force - Renegades Of Funk