V roku 2002 sa slovenský režisér a pedagóg Pavol Korec rozhodol nakrútiť šesťdielny dokumentárny cyklus s názvom Propeler. Ten mal za ciel sledovať živé a existujúce subkultúry toho obdobia a medzi Xstraight, či skinheadmi sa priestoru dostalo aj hip-hoperom, vrátane writerov. Každej skupine sa tvorcovia filmu venovali zvlášť a poctivo, "Strávili sme s nimi množstvo času, viedli dlhé nekonečné rozhovory a zaznamenávali život v týchto spoločenstvách bez akýchkoľvek predsudkov a hodnotiacich súdov", hovoria sami na stránkach RTVS.

Medzi účinkujúcimi hip-hopermi sa objavili viaceré výrazné mená. Niektoré z nich už dnes tápajú v zabudnutí, niektoré pokračovali vo svojej ceste za úspechom a našli sa aj takí, ktorí sa vyšvihli aj bez toho, aby sme to v tom čase predpokladali. A práve to nám ukazuje aktuálny film Propeler s podtitulom Hľadanie strateného času. Autori dokumentu sa vrátili medzi účinkujúcich desať rokov po nakrúcaní pôvodnej série a zmapovali, čo všetko sa v životoch mladých a drzých hip-hoperov a writerov zmenilo.

Celý film začína riddimom Opakovej "Musíme naučiť deti" a veru trefnejší odkaz by sa do tohto dokumentu asi ťažko hladal. Každý z chalanov dospel, možno pomenil postoje a názory, ale o tom sa už presvedčte sami vo videu. K dispozícii máte Masku, Viktora Hazarda, Čistychova, Štvanca, ale aj Mária Biháryho, ktorý stojí za festivalom Hip Hop Žije a usilovne pomáha aj chalanom z H16. Všetci títo ludia sa pred rokmi stretávali v Bratislave na tzv. Pilieri a aj o ňom sa dozviete práve z tohto dokumentu, i z pôvodnej série.

Hip-hopová časť začína na byte v Petržalke s Hazardom, Opim a jointom v okne a následne sa dostávame práve za Hazardom, Máriom Bihárym a Maskom, aby nám za sprievodu Štvancovho freestylu porozprávali, čo sa zmenilo a ako je to s Euroveou a Pilierom. Nechýbajú početné dobové zábery pod most Lafranconi, či malá zastávka za Štvancom a jeho zaujímavými názormi. Neskôr sa v dokumente objavuje aj Čistychov a hovorí o tom, že sa radšej vyspí ako by sa mal v jeho veku zakrádať po depe. Hajtkovič pre zmenu prichádza s teóriu, že sa mu páči aj tanečná hudba a snaží sa preraziť v rádiu, nikdy nepracoval a vždy robil všetko pre to, aby robiť ani nemusel. 

Súvisiace: