Spoločne so svojim obchodným partnerom Estevanom „Scandalous“ Oriolom patria do rodiny Soul Assassins, kde sa starajú o nehudobnú – art stránku veci. To znamená od tvorby log, cez covers a booklety až po gear Joker Brand. V nasledujúcom rozhovore sa o tejto velmi špecifickej a originálnej osobnosti dozvieš viac...

Zdravím ťa, som si istý že každý rozhovor, ktorý si doteraz robil začínal vetou „Ako si sa dostal k tetovaniu?“. Mńa tiež táto otázka napadla ako prvá, ale aby som ťa nenudil, spravíme to úplne naopak. Začneme od budúcnosti, OK? Zachytil som informáciu, že Mr.Cartoon bude prvým tatérom, ktorý natočí film. Je to pravda?

Yeah, názov flicku je Ink – The Movie a krátky trailer už môžeš najsť na webe. Zo začiatku sme mali v pláne spraviť to ako dokument vzhľadom na to, že Estevan (Oriol) ma viac ako 15 rokov prenasledoval s kamerou a natáčal pri práci. Máme neskutočné množstvo materiálu a práve vďaka tomu sme sa nakoniec rozhodli spraviť regulérny film. Keby natočíme dokument, tak by vznikla vec určená iba úzkemu okruhu ľudí (tatérom a tatoo fans) a preto padla volba na film. Takto bude mať vec ďaleko širší dosah na ľudí. Robiť film je krásna vec ale je to velmi, velmi pomalý proces. Robíme na tom už nejaký ten piatok a velmi pochybujem, že to dokončíme ešte v tomto roku.Niektoré z tých záberov sme už použili na vytvorenie traileru, aby sme vzbudili okolo projektu trochu pozornosti, čo myslím vzhľadom na tvoju prvú otázku zabralo. Produkciou filmu sme poverili Briana Grazera, ktorý produkoval kúsky ako 8 Mile alebo A Beautiful Mind (Čistá Duša). Bude to velká vec, na to sa môžeš spolahnúť.

Taktiež som počul, že chystáš komiks – knihu?

Yeah, bude to grafická novela v tvrdom obale, regulérna kniha, ktorej dej sa bude odohrávať v dvoch mestách: Tokyu a Los Angeles, ale to je zatial všetko čo ti prezradím.

Keď už spomínaš Tokyo...viem že dosť často navštevuješ Japonsko. Ľudia tam vďaka záležitosti s Yakuzou berú tetovanie smrtelne vážne. Môžeš nastínit aký je rozdiel medzi Japonskou a Americkou tatoo kultúrou?

Japonsko je začiatok, tam to vlastne celé vzniko. Japonci robili premakané kerky dávno predtým ako sa vôbec začal používať elektrický prúd...a to kérovali celé telá od hlavy až k päte. Samozrejme že kerky sú populárne po celom svete, ale základny rozdiel je ten, že čo sa týka kérovania tak Japonci sú ďaleko ďaleko vpredu pred všetkými ostatnými kultúrami. Nemohol si ale nepostrehnúť, že kultúry už sa dnes začínajú prirodzene premiešavať. Už nie je ničím zvláštnym keď vydíš na bielom chalanovi Japonskú kérku a tak isto nájdeš Japoncov, ktorí majú na sebe naše kérky – L.A. Style. Mrkni sa do knihy Frank 151, ktorú som vydal, tam je zosumarizovaná celá táto kultúra.

Dnes je už takmer úplne normálne, že ľudia sa nehajú pokérovať. Predsudky z minulosti, kedy každý kto mal na sebe kérku bol automaticky považovaný za kriminálnika postupne miznú. Postrehol som ale, že tetovanie začína byť populárne už i medzi dievčatami. Vydávam stále viac a viac pokérovaných ladies...

Máš naprostú pravdu. Predsudky miznú a to je len dobre. Pre nás tatérov samozrejme a pre ľudí s estetickým cítením obecne. Jestli sa ma pýtaš či kérujem aj dievčatá, tak...občas áno a občas nie. Myslím si totiž, že niektoré slečny vyzerajú krajšie bez tetovania, sú také...čistejšie, vieš jak to myslím? Niektoré to robia preto aby vyzerali ako ostré typy, ale veľa tých kériek stojí za hovno. Tie holky potom pôsobia ako feťáčky a to sa mi nepáči. Možno je to tým, že nemali dosť peńazí aby si zaplatili poriadnu kvalitnú kérku... Záleži to vždy v prvom rade na tatérovi, ak je to profík, ženskú to môže skrášliť, v tom prípade si može dovoliť i kérku cez celý chrbát a bude vďaka tomu atraktívnejšia. Pokial je to ale nejaký fušér, tak treba uťekať preč...tetovanie má byť na celý život a je velmi dôležité si správne vybrať, komu tú prácu zadáš.

Čo presne teba priviedlo k tetovaniu? Bola to nejaká konkrétna udalosť?

Pozri, maloval som v podstate od narodenia. Celý môj život je vyplńený kreslením a malovaním vo všetkých predstavitelných i nepredstavitelných formách... a tetovanie je vlastne štácia do ktorej som postupne dozrel. Samozrejme to nebolo hneď, tiež som musel čakať kým sa mi otvorili dvere k tomu, aby som to mohol robiť na profi báze. Kéroval som homies za pionierských podmienok s doma zostrojenou amatérskou mašinkou ale vedel som že je tam velký rozdiel a že je tu tá možnosť - ísť si kúpiť profi mašinku a postúpiť tak do ďalšieho levelu. Bola to len otázka času, prirodzený vývoj ktorým si musí prejsť každý dobrý tatér.

Začínal si vo svojom vlastnom tatoo saloone alebo u niekoho iného?

Nie nie, ha haaa, začínal som v kuchyni kámo. Vyšlapal som si mojú vlastnú cestu z kuchyne v byte mojej matky kde som kéroval homies a jak boli moje výtvory stále viac a viac vidieť na ulici a boli po technickej stránke stále lepšie a lepšie, tak som jedného dńa dostal ponuku začať makať v profesionálnom saloone v úplne iných podmienkach. Zakotvil som teda v Spotlight Tatto v Hollywoode čo je vlastne celosvetovo známy tatoo saloon s tradíciou a dlhými rokmi úspešného fungovania za sebou.

Takže ako dlho vlastne tetuješ?

Na profesionálnej báze viac ako 20 rokov. Poďme uviesť veci na správnu mieru, väčšina ľudí mimo Južnej Kalifornie ma pozná vďaka tetovaniu, ale ľudia tu v Los Angeles ma poznajú od mojich 16tich, kedy som už robil airbrush výzdobu lowriderov a bombil ulice s canom. Bol som najmladším ilustrátorom, aký kedy pracoval pre Hustler magazine. V podstate som bol známym a dával interviews ešte skôr ako som vôbec prvý krát vzal do ruky tetovaciu mašinku. Tetovať som začal cca 20 ročný.

Jak si sa dostal k Hustleru?

Spravil som zákazkový mural (airgbrush malba) na limuzínu Larryho Flinta. Skrz moje t-shirt designy, ktoré som už vtedy robil pre odevné spoločnosti mi zadali prácu. Zaujala ich sila, ktorá bola v mojich designoch. Pravdou je že nenajali žiadneho ilustrátora dlhých 15 rokov, mali niekolko starších zavedených umelcov, ktorých využívali stále dokola. Malovať na Flintovu limuzínu bolo....vieš jak, nikdy som nenavštevoval žiadnu umeleckú školu, moj art bol čistá ulica takže to bol vlastne taký malý zázrak, že som zrazu dostal príležitosť robiť pre celosvetovo známy magazín. Nikdy predtým sa nestalo, aby Chicano dostal možnosť pracovať na takom fleku. Starší týpci boli talentovaní, rešpekt pre nich, ale nikdy predtým pre nich nepracoval žiadny lowrider kid z ulice.

Počujem o tom prvý krát, nikdy predtým som o tom nezachytil ani zmienku.

V biznise sa celá vec točí hlavne okolo kériek. Pokial sa nedostaneš na profesionálnu úroveň, nebude sa o tebe vedieť v širšom merítku. Kérky proste majú dosah na každého, Keď nabehnem do nočného klubu, nájdem velmi ťažko niekoho kto bude bude chcieť cover na album, ale bez problému nájdem minimálne 20 ľudí, ktorí budú chcieť kérku. Robil som už predtým covers pre NWA, Eazyho E či Kid Frosta. Takže ako 22 ročný mladík som prišiel do budovy Tower Records a videl som tam moje práce. Stejne ale o mne stále vedelo iba málo ludí. Ale level v ktorom som teraz...až teraz vlastne začínam získavať ohlas v celosvetovom merítku.

Koho napríklad si kéroval...z muzikantov?

Dr. Dre, Beyonce Knowles, Missy Elliot, Kanye West, Mobb Deep, Justin Timberlake, 50 cent, Eminem, Cypress Hill, Big Boi z Outkastu, Slim Thug, Paul Wall, David Banner...vieš je to vlastne zázrak, že som dostal príležitosť kérovať mojich oblúbených raperov. Som ako dieťa, vieš jak, ako to decko, ktoré je velkým fanúšikom hip hopu a zavolajú mu z rádia, že vyhral príležitosť osobne spoznať svoj idol. To je presne pocit, ktorý z toho vždycky mám. Nenabehnem tam a nepýtam autogramy, už dávno som pochopil že sú to úplne normálny ľudia ako ty alebo ja. S rovnakými neistotami, plachosťou, zlými dńami, problémami s holkami, stejné sračky akými si prechádza každý z nás. Nič moc sa vlastne nezmení tým, že sa staneš slávnym, možno tak objem tvojho účtu v banke a to, že začneš vidieť svet v širších súvislostiach vďaka častému cestovaniu.

Spomínal si CD covers, pre koho ďalšieho si ich ešte robil?

No, začal som vlastne robením coverov pre Cypress Hill. Práve preto tetujem dnes ľudí akých tetujem. Tá informácia sa začala šíriť v týchto kruhoch a už to išlo. Založil som odevnú spoločnosť Joker Brand, Cypress mi otvorili dvere k robeniu coverov... Spravil som logo pre Clipse, spravil som logo pre Shady Records, spravil som logo pre Blink 182, spravil som vela log pre Španielske kapely, Európske kapely, Japonské kapely... čo ma posunulo prudko dopredu bolo, keď som sa zoznámil s mojim biznis partnerom Estevanom „Scandalous“ Oriolom, ktorí vtedy robil tour managera pre Cypress Hill a House Of Pain. Predtým než som sa zoznámil s ním moje meno bolo známe hlavne v okruhu ludí okolo lowriders. Mojim krokom ku sláve, velkým zlomom bola práca pre Hustler magazine, spravil som covers pre Kid Frosta, Penthouse Players, Mc Rena ale to všetko bola iba príprava na stretnutie s mojim partnerom. Od toho momentu to nabralo grády. To bolo presne to čo som potreboval... ako umelec si môžeš dovoliť byť lenivý, neponáhlať sa s projektami, ľudia to berú lebo to čo dostanú od teba nie je vec, ktorú im môže ponúknuť kdokoľvek. Umelec už vie ako využiť svoje schopnosti, ako ich predať, ako sa vďaka nim dopracovať k veciam, ktoré v živote chceš... ženské, peniaze, sláva.

Obrovské množstvo ľudí už dnes pozná meno Mr. Cartoon. Čo myslíš, že bolo presne to, čo ťa dostalo na celosvetovú mapu?

Myslím, že definitívnym zlomom bolo, keď som spravil Eminemovi jeho velké kérky. V tom momente som sa dostal do bodu, kedy už som nepotreboval ani žiadne portfólio. Moje portfólio si mohol od toho momentu vidieť každý deň v telke, vieš jak. Po Eminemovi som robil chrbát 50 Centovi. Preklopilo sa to v obrovskú vec s celosvetovým dosahom. Eminem ma predstavil masám, Method Man a Redman tiež určite spravili svoje...

Čo myslíš že odlišuje tvoju prácu od práce ostatných tatérov?

Myslím, že základný rozdiel je, že pre každého jedného zákazníka robím originálne tatoo na zákazku. Nikdy som nevykéroval niečo dva krát. Nemám v saloone žiadne predlohy, jestli ich tam niekedy dám, tak jedine preto aby to vyzeralo ako tatoo štúdio, ha haaa. Aj v prípade, že prídeš a chceš niečo čo si niekde na niekom videl...ja to proste zmením na môj obraz. Dám tomu otisk mojho vlastného štýlu. Špecializujem sa na čiernu a šedú, nerobím vo farbách. Jedna nádoba s čiernou a trochu vody, to je všetko. Nevybočujem z môjho štýlu, som to proste ja, to je to čo robím. Nikdy by som nevykéroval nikomu niečo s čím sa nedokážem stotožniť, čo by som nebol schopný mať aj na sebe. Proste som k tomuto postupom času dospel, to je to čomu sa hovorí štýl.

Takže ideš vlastne väzeňský štýl kérovania?

Nie je to ani tak o väzeňskom štýle, ale hlavne o uliciach L.A. Všetci moji homies majú čierne kerky s tieňovaním do šedej. L.A. ovplyvňuje zbytok sveta. Tak ako New York hip hop ovplyvňuje zbytok sveta, tak naše (L.A.) oblečenie, autá, kultúra ovplyvňujú ostatných ĺudí.

Počúvaš hip hop?

Yeah. Ale tiež počúvam vela klasického soulu, oldies: Dynamic Superiors, Tha Whatnots. Zavisí to ale hlavne na tom, v akej káre sa zrovna veziem.

Aký je rozdiel?

V mojej Impale počúvam iba old school jams. V mojom šestkovom Beemeri postavenom na 22 palcových kolách budeš zase počuť 50 Centa, G-Unit, Petey Pabla a podobný shit.

Tvoji oblúbení latino raperi?

Samozrejme Cypress Hill. Ale v mojom lowrideri možeš takisto počuť Beatnuts alebo Fat Joea.

Keby si možeš vybrať jednu osobu, ktorú by si chcel pokérovať (a nemusí to byť iba muzikant) kto by to bol?

Jednoznačne J-Lo, a myslím, že nemusím vysvetlovať prečo...

Robíš na kope iných vecí, nie len na kerkách, v čom ďalšom máš ešte prsty?

Momentálne tuním starý zmrzlinársky auťák z roku 1963. Je v ňom velká plazma, 20 reprákov, 10 Tvs. Má na sebe už cca dva roky mojej práce s airbrushom, bude to velice unikátna kára. Nedávno som vypustil svoju vlastnú sériu sneakers v spolupráci s Nike. Mám limitovanú sériu skateboardov, Stussy.

Čo sa týka záležitostí jak sú tie Nike, Joker Brand etc. Si známy tým, že nikdy nevykéruješ stejný motív dva krát. Nevadí ti, že tieto veci budú reprodukované v tisíckach kópii?

Toto sa kámo ale vôbec nedá porovnávať. Keby som ručne maloval každú jednú botu alebo triko, tak ich spravím 10 za rok a nestíham robiť nič iné. Tade cesta nevedia. Nikdy nekérujem stejnú vec dva krát, ale tohto pravidla sa dá držať iba pri tetovaní ľudského tela. Pri masových záležitostiach ako sú sneakers, jeans, t-shirts to proste nejde...je to niečo úplne iné ako tattoo. Nemyslíš?

Samozrejme, máš pravdu. Btw kolko ti trvalo vytvoriť tie Air Force One?

Cca rok. Vždy to nejaký čas trvá spraviť vec na zákazku, atypickú, originálnu vec. Plus v Nike sú vždy velmi zaneprázdnený.

Si zberateľ sneakers?

Nie, vôbec. Nevidím žiadny dovod mať 30 párov tenisiek, ktoré nevyužijem. Nepotrebujem sa nimi chváliť. Mám k tomu praktický prístup, proste ich nosím. Toto je asi ďalšia vec, ktorá zo mňa robí old-schoolera.

Máš nejaké oblúbené?

Nike Cortez, Air Force One, Vans Era Classic a Slip On – tie používam najčastejšie.

O.K. Otázka na záver. Kde vidíš sám seba za 10 rokov?

Ha, takže za 10 rokov vidím seba a môjho biznis partnera Scandalousa ako najväčších zamestnávateľov pre umelcov z ulice, celosvetovo, natáčajúc reklamy do telky, filmy, videa a zaroveň robiť viacero rozdielnych značiek štýlového gearu. A hlavne vidím moje vrcholové VIP tatoo studio v ktorom budem robiť iba velké kerky cez celý chrbát alebo celé telo. Žiadne ruky alebo samostatné malé kerky, striktne chrbáty a väčšie veci.

Rešpekt. Verím, že sa ti to všetko podarí. Dík za rozhovor.