Začínal si v Rhyme Syndicate po boku Ice-T. Neplánujete nejakú spoluprácu po rokoch? Určite by to bolo zaujímavé...

Rhyme Syndicate som opustil, pretože som cítil potrebu začať robiť svoju vlastnú vec. Ako som povedal už velakrát, Ice-T ma uviedol do hry. Keby som ho nestretol, možno by som dnes nerobil to čo robím.

Ice-T je dnes už aj úspešným hercom. Nerozmýšlal si aj ty skúsiť to vo filme?

Neláka ma to. Musíš si za tým ísť, uháňať to...vieš jak...keby za mnou prišiel Scorsese a požiadal ma aby som zahral v jeho filme, tak budem v jeho filme. Ale nebudem to proste uháňať, neni to môj job, herectvo nie je moja vášeň. Jak vravím, keby napríklad Clint Eastwood alebo iný krutý režisér, ktorého cením pretože milujem filmy, keby ma oslovil s tou ponukou tak do toho idem. Ale myslím, že je velmi vela ludí, ktorí sú v tom lepší ako ja. Ale možno som i ja dobrý herec, nikdy nevieš...

Nedávno ste skončili turné s LaCokaNostra. Bude aj ďalšia doska od tohto projektu?

Určite spravíme aj niečo ďalšie, ale momentálne makám na svojej novej doske, Ill Bill vydáva album s DJ Muggsom, Slaine niečo nahráva, Danny rozbieha svoju novú značku gearu...na LaCoke sme makali posledné tri roky a rok z toho strávili na turné, určite urobíme ďalšiu muziku...nezáleží kedy. Tipujem že koncom tohto roka / začiatkom budúceho začneme makať na nových veciach.

V dobách House of Painu ste mali vyložene chuligánsky image. Boli ste hooligans?

Ou, to nie...nemáme v amerike takýto futbal. Hooligans v amerike sú proste mladí pankáči, ktorí sa ožerú a vyvolávajú roztržky. Ak toto berieš za chuligánstvo, tak potom myslím, že sme boli hooligans. Alebo skôr gangstri, kriminálnici. Proste mladí chalani čo sa občas dostali do problémov, ale hlavne sa bavili... je v tom írska krv, takisto vela mexickej krvy v L.A. ... Cypress crew...House of Pain...írsku krv sme reprezentovali ja a Danny, to nás dalo do kopy a vďaka tomu sme našli svoju identitu. Sme americký íri, chápeš?

Tebe ale v žilách koluje aj nemecká krv, nie?

Áno, je to tak...íri a nemci sa usadzovali v amerike v tých istých štvrtiach...keby si pozrel môj rodokmeň tak sú tam i nemecké koreňe...moje priezvisko – Schrody je nemecké...ale som viac írom. Myslím, že matka môjho otca mala v sebe trochu nemeckej krvy...nie...inak...otec mojej matky bol polovičný nemec a matka bola zo štvrtiny nemka. Ale obaja mali v sebe írsku krv. Moja matka hovorila rodilou írštinou. Takže 75 percent írsko, 25 percent nemecko v mojej rodine...

Poznáš nejakých nemeckých raperov?

Či nejakých poznám? Určite áno, ale ťažko si takto narýchlo spomeniem na nejaké konkrétne meno...vieš jak...dnes som v tomto meste a zatra budem v ďalšom...

Vieš spočítať kolko krát si už naživo dával Jump Around?

Fúúúha...ťažko povedať. Tipujem že sú to tisícky. Tisíce krát...

Baví ťa ten song ešte? Dokážeš si ho stále užiť?

Samozrejme že ho mám rád. Pretože ho hrám iba vtedy, keď ho chcem hrať. Záleží podla toho aká nálada panuje v klube, keď vidím že je správna chvíla ho zahrať, aby ľudia šaleli, tak ho zahrám... Je to šialena pecka a ludia na ňu skáču jak blázni...mám rád ten song a hlavne ten song ešte stále živí moju rodinu, takže....

V roku ´96 sa House Of Pain rozpadli. Bolo to kvôli tomu, že si sa dal na islám?

Nie, bola súhra náhod. Prišiel proste čas. Užili sme si kopec srandy, niektorí z nás sa dostali do problémov s drogami a ja som odchádzal hladať nové veci v mojom živote...v muzike. Dostali sme sa do bodu, kedy som nebol šťastný a to je všetko. Chcel som sa baviť a už to nešlo. Cítil som, že v tomto už pokračovať nechcem. A vidíš...po desiatich rokoch sme začali robiť LaCokaNostru s tými istými chalanmi a milujem to...bol to proste určitý bod...bolo to niečo čo sa muselo stať. Všetko čo sa stane sa má stať. Keď sme skončili, spravil som Whitey Ford Sings The Blues a tá doska bola úspešnejšia než ktorákolvek z dosiek House Of Pain. Keby sa to nestalo, pánbohvie čo by som robil dnes.

S albumom Whitey Ford Sings The Blues prišla radikálna zmena štýlu. Ako k tomu došlo?

Došlo k tomu tak ako som už vravel...cítil som, že potrebujem robiť iné veci, byť kreatívny a v momente keď som opustil House Of Pain, mal som zrazu úplnu slobodu vyskúšať iné veci. Keď robíš vec ako je House of Pain, občas sa z toho stane niečo čo sa dá nazvať „značkou“. A keď si kupuješ značku...víš jak...keď si kupujem Coca-Colu, tak proste očakávam že vždy bude chutiť rovnako. A toto isté chcú ludia od ich oblúbených kapiel. Proste očakávajú že dostanú vždy to isté a to nie je zrovna to, prečo ja robím to čo robím. Takže v momente, keď som opustil House Of Pain, chcel som proste spraviť vec, na ktorú som mal chuť. A spraviť ju tak, ako som to chcel ja, nie jak sa odo mňa očakávalo. Keď som na tom makal, zástupcovia môjho record labelu mi povedali, že som šialenec, každý mi hovoríl, že som šialený. Pritom krátko predtým než vyšiel môj album, vydal svoju dosku Wyclef, boli to takmer tie isté postupy ale bolo to hodené do karibského štýlu, do jeho koreňov....a tak vravím...hovoríte mi, že som šialený a pritom tento maník práve predal 10 miliónov nosičov. A keď sa mi s novou doskou zadarilo, bol som šťastný. Robím to proste pre hudbu, hudba mi povie ako to má znieť. Začnem robiť song, ale on už sa dokončí sám. Samé ťa to navedie tým správnym smerom. A ak to vo výsledku nie je dobré, tak to proste nie je dobré...

Vedel si hrať na gytare už predtým alebo si sa to naučil až kvôli tomuto albumu?

Nahral som vela malých loopov na nahrávky House Of Painu...niektoré boli samplované a niektoré, kde sa nedal vybaviť clearing, tak som ich proste prehral nanovo. Takže na gitare som hral, ale proste som nepísal celé songy. Začal som tu dosku robiť ako rapovú dosku, na začiatku to všetko boli rapové songy...potom som si jedného dňa v štúdiu len tak pre zábavu spieval jeden z mojich songov a začul to zvukár a pýta sa ma: „prečo to nenahrávaš?“ a ja na to: „prečo nie, poďme to nahrať...“. A od tohto bodu sa to celé vyvinulo...

Niekolko rokov na to si sa dostal do beefu s Eminemom, o čo išlo?

Ten problém neexistuje...vyslali sme vtedy proti sebe niekolko songov ale prajem mu, aby sa mu darilo. Držať sa beefu je stupidné. Fuck you, fuck you, fuck you a dosť. Stačilo. Osobne si myslím, že Eminem je jeden z najlepších raperov v histórii a nikdy som netvrdil nič iné. Problém medzi mnou a ním bol čiste osobného charakteru. Mali sme proste medzi sebou malý spor, ale ten už je dávno vyriešený. to je všetko...

Jak vidíš celú tu záležitosť s Gurum (R.I.P.) Mali ste nejaké spoločné tracky a on už nie je medzi nami. A samozrejme ma zaujíma aj čo si myslíš o Solarovi...

Je to strašné, dosť zlé bolo už len to, že onemocnel....ale fakt, že nikoho k nemu nepustili...ja som sa pokúšal k nemu dostať, skúšal som mu volať...ale táto osoba (Solar)...ani nechcem vyslovovať jeho meno...tak táto osoba je stelesnený diabol...nepustil k nemu (Guruovi) ani jeho rodinu a priatelov ! Chápeš, tiež som bol vážne chorý, tiež som bol v nemocnici, ale nedokážem si predstaviť, že by ma prišli pozrieť najlepší priatelia, rodina...a niekto by ich nepustil k mojem posteli. A to nevravím o situácii, keď človek umiera! Veď to je energia, ktorú dostane, keď príde niekto kto ho má rád a povie: „No tak, kámo, my ťa tu potrebujeme“. Je strašné, že sa stalo čo sa stalo. Nechcel by som byť teraz v Solarovej koži...teraz už som to meno povedal...nechcel by som byť ním...pretože teraz je z neho OJ (OJ Simpson)...už si ani neškrtne. Viem o luďoch, ktorí mu chcú škaredo ublížiť. Pretože to čo spravil, ublížilo vela luďom. Guruho rodina, deti, priatelia... Je to smutná situácia, Guru bol môj dobrý priatel a spravili sme spolu vela dobrej muziky...

Existuje možnosť reunionu House Of Pain ?

Približne raz do roka robíme spoločnú show, pravidelne napríklad pri oslavách dňa Sv. Patrika (patrón írov). Bavili sme sa o nových nahrávkach, ale pozri, bez akéhokolvek disrešpektu, pre mňa je La Coka Nostra ešte lepšia ako House of Pain. House of Pain bol to čo bol, bola to dobrá vec, odviedli sme dobrú prácu ale pre mňa La Coka Nostra je jak House of Pain na steroidoch! Je tam aj Ill Bill, Slaine, veľa zvierat na mikrofónoch. Ukočírovať tolkých ludí na mikrofónoch je ťažká úloha, je to výzva. Je to jak...nechaj ma naskočiť naspäť do mojej hry...je to RAP! A práve preto som do toho išiel. Bola to pre mňa výzva. Robenie obyčajného hip-hopu už pre mňa nie je výzvou, víš jak, urobím jeden song tu, druhý song tam, ukradnem taký beat, ukradnem hentaký beat. Toto je viac o výzve. A po takej dobe do toho naskočiť...Lethal spravil nejaké beaty a už to šlo...celé sa to zbehlo úplne prirodzene, zrazu sme boli všetci spoločne na jednom mieste a začali robiť hudbu. Nebolo to plánované...

Nechystáš prechod od country k metalovej gitare?

Pravdepodobne nie. Nikdy to nebol môj prirodzený štýl, občas som to s tým trochu pomiešal, ale robiť celú nahrávku v tomto štýle? Jak vravím, zatial k tomu nedošlo...nevravím, že nikdy k tomu dojsť nemože, ale nie som proste moc namotaný do tejto hard hard heavy music. Niektoré songy z tohto štýlu mám rád, ale hlavne mám rád melódie, mám rád keď je to precítené, keď ti to dokáže vytlačiť malú slzu z oka.

Hip-hop sa drasticky zmenil v priebehu posledných desiatich rokov. Jak to vnímaš ty?

Nič o tom neviem kámo, nesledujem to. Cením čo robí Jay Electronica, to keď počujem, tak dúfam, že to je budúcnosť. Ostatné je cool, nech to je čo to je, je mi jedno jestli spraví Lil Wayne rockovú dosku, nemám s tým problém. Ale čo nerád vidím, keď niekto niečo také robí a ide to do zužujúceho sa uhlu. Chápeš? Nerozširuje tú vec, ale zužuje to. Ja som spravil ten druh nahrávky pretože som proste chcel počuť ako to bude znieť. Niekto na to pozrie a pomyslí si: „ooo, toto je geniálny nápad, urobím to aj ja a predám milióny dosiek“. Tento prístup nemám rád. Je mi jedno čo robíš, pokial je to kreatívne, zmiešaj čo len chceš, zmixuj koks...s vyjebaným junglom...čokolvek, ak to bude fungovať, tak to bude fungovať, ak nie, tak proste nie. Musíš proste robiť hudbu, robiť hudbu tak aby bola cool a iná od toho čo tu už je. Nemá cenu riešiť pojmy ako glam raper alebo pop raper. Nemá to význam. Hip-hop je dnes proste mainstream. Máš poprock, poprap, je to úplne jedno... vo finále je to len prostriedok, ako zarobiť nejaké peniaze. Kúpim si ja takú nahrávku? Pravdepodobne nie. Nemôžem ale vedieť, čo bude počúvať moja dcéra keď bude mať 15...Nikdy by si ma napríklad nepresvedčil, že auto-tune pomôže predať tolko nahráviek...

Čo Ill Billa a Muggsova spoločná doske Kill Devil Hills?

Áno, som tam. Na jednom alebo na dvoch trackoch. Ill Billová nová doska je nehoráznosť ! Je pekelne dobrá. Muggs dal na jedničku aj Ill Bill dal na jedničku. Bude to najlepšia Ill Billová doska čo doteraz vydal.

Dík za rozhovor. Nejaký odkaz na záver?

What up, toto je Everlast a.k.a. Whitey Mighty Ford...La Coka Nostra, vieš o čo ide... sme práve v českej republike...milujem to tu a čoskoro sa sem zase vrátim. La Coka 2011. Sleduj to!

.