Program bol aj tento rok bohatý, možno ešte lákavejší ako pred rokom. Minimálne pre mňa. Všetko sa to začalo v piatok o 17.30, kedy festival po hudobnej stránke otvorila česká skupina Švihadlo, nasledovaná ďalšou "českou" partiou United Flavour, ktorí predviedli spoločnú show s Moem a Opakom. Práve na ich show som mal plánovaný príchod, no vyšlo mi to zas raz tak, že som prišiel až po 22.00 a Moe mi len medzi dverami zhrnul, že sa to nedá porovnať s klubovými akciami, čím mal na mysli májový koncert s rovnakou dramaturgiou, ale na druhej strane to dopadlo lepšie ako Pohoda. Samozrejme čo sa celkovej atmosféry týka.

Prvým koncertom, ktorý som na Uprisingu 2009, po neuveritelných problémoch s akreditáciou, zhliadol, bol Fantan Mojah & House Of Riddim. Skvelý koncert. Účinkujúci ma hneď pri príchode priklincovali neďaleko stageu a pekných pár minút som sa im venoval. Presne toto som od festivalu čakal, show, message, performance, skvelý hlas speváka, strhujúcu atmosféru v hladisku. Začínalo sa to dobre.

K záveru ich show som sa presunul k baru, kde som sa zakecal s Lumirom, G-Bodom a Danosťom, aby sme tak prečkali neuveritelne dlhú pauzu medzi jedným a druhým koncertom, čo sa, ako som neskôr zistil, stávalo medzi každým vystúpením. Následovná malá exkurzia po areáli vo mne vyvolala pocit, že by mohol byť aj väčší, jedlo lacnejšie (keby si odo mňa vypýtali ešte pred eurom 90sk za cigánsku, poslal by som ich do riti, dnes som to za 3€ bez výhrad zaplatil...) a že ludí nie je najviac, čo sa mi ale pri pohlade pod stage decentne upravilo a môj osobný tip je celkovo 5000-6000 ludí. Súdiac podla parkoviska oboch dní, nevelkého množstva stanov, ale i rád pri baroch a bufetoch to je možno aj vela. Neviem, niektoré médiá uvádzajú dokonca číslo 13.000 návštevníkov.

Aby som sa vrátil k programu... Keďže areál zahŕňal aj dancehall stage, musel som ho povinne navštíviť, no viac ako tanec ma samozrejme zaujímali koncerty a preto som sa po pár minútach vytratil k hlavnému stageu, kde už zarezával Mad Professor a jeho banda. Keďže je tento pán v rokoch známy ako dubový producent, tempo trochu spomalilo, prišlo viac-menej na inštrumentálne skladby a mne neostáva nič iné, len zhodnotiť, že to bol zážitok.

Týmto sa oficiálny program na main stagei v tento deň končil a ja som sa po dákej tej hodinke vytratil domov. Nie, na Zlatých som nestanoval ako niektorí moji známi z Bratislavy, mám radšej teplú postel ako stan, hehe. Najmä v sobotu ráno som to ocenil, keď som sa zobudil na krutú búrku a so škodoradostným úsmevom som opäť zaspal.

To už bola sobota. Prišlo citelné ochladenie a tak som Mango Molas dobrovolne vypustil s tým, že mi stačí prísť večer. Zmeškal som tak aj La3no Cubano, či Veca so Zverinom, ani jedno ma však nemrzí. Prichádzam na čas, teda práve pred koncertom Deadly Hunta & Upper Cut Band. Po zistení škôd v stanoch Cabaj crew (pozdrav pre čuráka, čo vykrádal stany) a uvedomení si, že je fakt zima, sa nechávam zahrievať práve touto show.

Deadly je síce skrček, ale hlas má deadly tiež. Po ňom nasleduje legenda žánru ska The Skatalites, ktorých si naozaj cením a tak dúfam, že sa na mňa nehnevajú za to, že som si išiel na chvílu zdriemnúť do auta. Divné že? Vraciam sa práve na Irie Révoltés, čo bol koncert ako má byť. Neviem ako by som vám to priblížil. Napadá ma, ak by sme spojili najlepšie časti Saian Supa Crew a Seeed, vyšlo by nám toto. Politika, ale i dobrá nálada, rap i spev, kapela zohratá a profesionálna. Dal by som to ešte raz. Minimálne preto, že to asi nielen ja, ale i tých ostatných x tisíc ludí určite považovalo za vrchol soboty, možno aj celého festivalu.

Roots Manuva meškal, plus tá pauzisko medzi tým, že by som nezjedol jedno, ale tisíc KitKat.. Z toho vychádza iba pokles nálady, ktorú tak dobre nakopla predcházajúca kapela. Nehovoriac o tom, že Manuva bol ako kvalitný, tak aj nezáživný. So svojím hypemanom a dvoma DJmi (jeden z nch hral miestami na flautu) strielali jeden banger za druhým, ale nebolo to ono. Ani "Witness" nebavil tak, ako som čakal, ani "Buff Nuff". Po ňom len čeknúť dancehall, soundcheck poslednej kapely Franziska a hajde dom.

Tak čo ten Uprising? Super. Tri dni koncertov (vrátane Macy Gray) som už dlho neabsolvoval, vyvážil som si aspoň trochu pocit viny z absencie na Hip Hop Kempe a najmä, tento festival ma bavil a ak sa bude dať, prídem aj o rok. Snáď bude aj počasie lepšie a snáď opäť postretám ludí, ktorých som dlho nevidel a hlavne ich tam ani nečakal. Čaute.

PS: Fotky si môžte pozreť v iných článkoch, pekne podelené na oba dni.