Tak ako väčšine ľudí mi imponujú veľké veci, záležitosti s tradíciou, menom, kvalitou. Aj takto by sa dal charakterizovať najväčší hiphop a reggae festival v Európe Splash!. Vždy kvalitné veľké mená, kilo účinkujúcich, návštevnosť jak sviňa a tak ďalej a stále odznova sa dá častovať tento festival do neba vynášajúcimi prívlastkami, vetami ba až odstavcami.

Do minulého týždňa keď sa niekto o Splashi rozprával, mi pravdupovediac, behali zimomriavky po chrbte, predstavoval som si ten pocit byť súčasťou niečoho tak veľkého, niečoho čím sa drbem už nejaký ten rôčik, samozrejme "len" ako divák/návštevník. Jak nadržaná štrnástka keď sa debata zvrtne na Robbieho, ale je to tak. A tak keď sa naskytla príležitosť dať to tak som neváhal ani sekundu. Bohužiaľ teraz keď už sedím doma, celé to mám odbité a spätne si to premietam mám pocit, že v tomto prípade meno predbehlo realitu. Alebo som mal proste len smolu cez line up či počasie. Tak či onak dáme si menšie deníčkové zápisky čo sa vlastne udialo.

Piatok 4.8.2006
Odchod z Ba sme naplánovali na nejakú 9tu ráno, ale keďže sa dobre poznáme dal som si len budíka na 8.45, umyl sa, dobalil, nachaloval, dal kávu, kukol TV. To už bilo dačo okolo 10tej. Dovalí sa odvoz, ľudia v ňom ma hneď otočia, že môj malinky ruksačik je moc veľký a nevojde sa do kufra. Otváram kufor zisťujem, že je to bohužiaľ tak. A tak sa vzdávam stanu, aj tak už boli 2 zbalené, ruksak pasujem na zadné sedadlo, od Gashtana si vypočujem referát o tom, že som modelka čo má milión veci. Ticho sa usmievam a myslím si svoje.

Odchod z parkoviska do pekárne. Doteraz nechápem prečo sme nemohli nakúpiť v Bille. Konečne smer Chemnitz. Samozrejme zastávka pre benzín, diaľničné známky. Cesta išla v pohodke, McDonald v Čechách skrýva množstvo priam špeciálnych ľudí, na ktorých sa skvele baví. Počas cesty padlo zopár highlightov, nejaké to zlé odbočenie. Po pár hodinkách prichádzame k nemeckým hraniciam, fascinovaný prícestnými šmelinárskymi stánkami v ktorých sa dalo vychytať všetko od záhradných trpaslíkov. Príchod do Chemnitzu, kde zisťujeme, že navigátorská dvojka Gula aka Quik a Valec aka Gashtan musia zistiť kam to vlastne ísť. Orientujeme sa podľa odfotenej MHD mapky a človek by sa až čudoval ako dobre pomáha.

Príchod do areálu spokojnosť na dušiach, úsmev na tvárach. Prvé kroky vedú k akreditácií, kde nám úsmevy značne zmrzli, ale nakoniec po asi 3 hodinových naťahovačkách celkom spokojní preparkovávame auto, staviame stany, otvárame prvé pivo. (Gashtan: Tu by som opäť načal náš oblúbený dopĺňací report práve akreditáciou, kde nám vôbec nepomohol ryšavý pracovník za počítačom a tak sme pristúpili na plán B, teda nechať si zavolať týpka, ktorý o nás vie. Samozrejme ryšavý nemec neveril, že ten tajpek je zo Splash! crew a tiež ho nahadzuje do počítača. Pochopil a pýta sa druhého, ten nás adresuje na tretieho, ktorý sa mu skúša dovolať a nakoniec za ním ide aby sa vrátil iba s lámanou anglickou vetou, že sa máme vrátiť za hodinu. To sme splnili a ďalšiu hodinu s ním čakali až nakoniec nás dal dokopy s týpkom piatym a spolu s ním sa nad nami zľutovali a tie vipky nám, slovenským žebrákom, o ktorých nikto nič nevedel, dali. Photopassy samozrejme nie a nad carpassom sa síce prežehnávali ale ten nám vďakabohu dali. Nasledovalo hľadanie nášho kempu a dostávame sa do takého sklzu, že stíhame jediné posledné vystúpenie a zrovna to patrilo k naozaj úžasným zážitkom.)

Tu to pre mňa prichádzajú prvé sklamania a rozhorčenia. Časovo sme to vychytali až na posledných Seeed, teda headlinerov večera. Keith Murray, Slum Village, Young Bloodz toto všetko sme presrali, čo ma excelentne vytočilo, ale držal som sa statočne a nič som na sebe nedal poznať. (G: Len ma skoro od nervov zabil pri stavaní stanu, keď sme sa ubytovávali pri našich z RoofTop crew!)

Konečne stojím pod hlavným stegeom kukám jaka masa ľudí je všade naokolo. Opona na pódiu sa dvíha, hudobníci na svojich miestach, vokalisti tak isto a nástup 3x MC skvele načasovaný. Teda Seeed rozbiehajú show. Ide o nemeckú dancehallovú skupinisko. Show bola premakaná, poctivá energická proste človek sa musel baviť aj keď nechcel. Ten team čo predvádzal show obsahoval aj 3x kvalitné tanečníčky, čo príjemne osviežovalo. Toto trio malo aj čisto vlastný part počas vystúpenia, kedy len tancovali. Ďalej sme mali možnosť vidieť remixovú časť a tak podobne. Po tom všetkom v piatok to bola parádna odmena na dobrú noc. (G: Dobrú noc? Hej, bola skvelá. Lepšie narodeniny som si ani nevedel predstaviť. Pekná cesta do Nemecka na skvelý fest, Seeed mi zahrali, že som si skoro vytancoval dušu, piju-pijú, wir sind Seeed! A nasledovná party... O absolutku sme sa bratsky podelili s Ryžom a Romanom. A to by som nebol ja keby som si nepopálil prst na Seksovej namakanej plynovej lampe tak, že zvyšok noci som strávil s rukou v minerálke, potažmo v piesku, pretože vo VIP stane mi ju niekto z ruky vyrazil. Napadá ma ešte jedna vec, ale asi by som nemal rozoberať ako Daor a kumpáni našli tri prepravky Desperados haha.)

Sobota 5.8.2006
Vyliezam zo stanu, čekujem oblohu, tlak mi stúpa, že by som zrazil ten policajný vrtuľník čo krúžil nad nami. Riešime nejakú hygienu, raňajky, ja spachtoško sa dozvedám čo sa udialo v noci. Využívame čas na preskúmanie areálu, ktorý je megalomanský. Dali sme klasický slovenský syndróm bez peňez rovno na stánky okolo, ktorých sme krúžili dosť dlho na to aby som si pripadal jak v nejako nákupnom centre. Tajpci s tričkami až po členky (to tuším každoročne predlžujú, minulý rok boli tričká vraj len po kolená), New Era stánok, stánok so Splash suvenírmi atď. Vychytávame aj nejaké tenty, nejaké tiež nevieme nájsť (hlúposť vs klam?!). Samozrejme nevynechávame Write4Gold (alebo v mojej reči WrajtFordGold). Trochu smutní, že nemáme domovskú účasť si užívame svetové finále (Európske bolo v piatok, samozrejme sme ho prepásli). Takto sa to celé vlieklo až sme sa dostali k prvému pre nás/mňa zaujímavému koncertu Saian Supa Crew.

Rozoberať ich čo sú zač a tak nemá zmysel. Kvalitná Francúzska skupina, no tento krát to veru nejako nepotvrdili. Výber trekov mi prišiel ako to najslabšie čo majú na albumoch, chýbalo tomu to čaro, energia. Ale aby to zas nevyznelo, že kaprovali za mikrofónmi to zas ne, tanečky, poskakovačky a šeliake šaškoviny boli, ale voľačo tomu chýbalo. Samozrejme bol beatbox, ktorý mi prišiel tak trochu ako rozcvička pred vystúpením so zachrípnutým hlasom. Keď už sa s tým sral vyše 20 minút mohol skúsiť aj viac hitov ako len Jacksona, Eric Pritz a tušim Pharrella. Nejaký extrémny dojem na mňa naživo veru nespravili. (Gashtan: Hej, SSC trochu doplatili na to, že vystupovali len okolo dakej šiestej, čiže za svetla. Snažili sa, ale viac-menej márne. Navyše, ako vraví Seks, výber vecí nebol zrovna najšťastnejší. Zo skvelého albumu KLR nebolo napríklad počuť takmer nič a z povestného beatboxu bola Sly the Mic Buddah one man show. Škoda, velká škoda. Ale Azad pred nimi bol mocný. Samozrejme nasratý a jeho boxeristi na podiu boli tiež nasratý ale dal jak hovado.)

Odchod smer stany, pretože sa celý line-up nejako poposúval, omeškal. Kaprovačky, fľašky, posedávanie v aute za uchvatne skurveného upršaneného festivalového počasia. Sem tam som pootvoril okno na aute aby sme nepresrali Juelz Santana, ale čuduj sa svete ani mu, ani prd o tom, že nedojde. Až nakoniec sa to dostalo k hlavnej príčine môjho výletu ala chcem zápal pľúc tak idem moknúť do Chemnitzu, Gentleman. Tu mi bolo všetko jedno tento rok som ho dva krát prepásol a tak som sa rýchlejším tempom, vraj homosexuálnym behom, dostavil úplne pod pódium.

Džiááá žijem si svoj sen. Skáčem, tancujem, potím sa, drgám do tej fešnej blondínky za mnou, leziem Nemcom na nerv, spievam. Gentleman naživo a ja si to vychutnávam naživo. Džiááá. Zažívam nirvánu. Koncert na vysokej úrovni, živá kapela, vokalistky tak dobré, že si na konci show dala každá nejaký ten svoj sólový kúsok, gitarové sólo, všetko bolo. Prídavok v podobe dvoch trekov a jeden z nich Leave Us Alone, a teraz pozor, s D-Flameom. Taký splašený som v živote nebol. (Gashtan: Gentleman zajebal aj spolu s The Far East Band, ale Seeed u mňa neprekonali. "Superior", "Caan Hold Us Down".... vs. "Ding", "Riddim No. 1"... jednoznačne vyhrávajú Seeed. A vás, ktorých zaujíma Juelz Santana, žial, absolútne netuším či vôbec bol. Po SSC išiel Curse s naozaj decentným polhodinovým meškaním, ktorého sme počuli v aute a zrazu začal na naše čudovanie Gentleman rovno na čas. Je to záhada. Mal byť medzi nimi...)

Ostávam sa potiť v tej mase okolo mňa pretože nasleduje hviezda celého Splashu Fat Joe. Boli prestoje a tak som sa zamyslel čo to ten Tlsťoch je pre mňa osobne. Zisťujem, že až na hosťovačku v I´m from N.Y. ho nejako nemusím. Začína sa niečo diať.

Za gramcami černochí v maskáčovom triku, za majkami 3x černochí s k1x tričkami. Kto to je čo to je nemám páru až počas ich koncertu zisťujem, že jeden z nich je hráčom NBA. Boli okej až na nejaké tie vychytávky, že boli z NY a hrali south, ale inač okej. Tak nejako sme ich kategorizovali ako Tlsťochovu predkapelu. (Gashtan: Prosím pekne Fat Joeova nasratá predkapela z mathafackin Queensu, ktorá bola nenormálne nasratá na celý svet aj s Djom a jediné čo robili bolo vykrikovanie nadávok, svojich spotených mien a "dirty souuuth" a zdvojovanie platní. Išlo ma šlahnúť. Mal som sto chutí ísť do stanu a nakoniec som aj odišiel, keď som zistil že Fat Joe robí v podstate to isté.)

No a teraz už samotný Fat Joe. Okrem neho samozrejme milión hypemanov. Koncert bol fakt "dojímavý". Tsťoško sa síce snažil rapovať, ale nikdy sa mu nejako nepodarilo dotiahnuť ani jeden rým dokonca, vodičku a uteráčiky mu nosili priam so sekundovou presnosťou a zrejme kvôli bezpečnosti mal okolo seba asi 5tich ľudí čo sa na neho toľko podobali, že ľudia vo vzdialenejších radách museli kvalitne škúliť aby vedeli kto je kto. Drsné pohľady a najtlstejšia reťaz na krku boli samozrejmosťou. Ukázať sa zastavil aj samotný Primo, ktorý dostal od Joea cirka 100 shotoutov. Keď z reprákov znel, vraj hit, Lean Back dav šalel. Aj ja, ale preto, že som permanentne dostával od tipa predo mnou ramenom do čela, keď počas refrénu predvádzal tanečky ala bolí ma koleno. Na konci show sme si vypočuli nejaké tie dissins na adresu G-Unit a pobrali sme sa svojou cestou. Ešte pridám, že mi ten koncert pripadal dosť krátky. (Gashtan: Ako som si tak šiel do stanu, pridal som sa vzadu v dave k Romanovi, Jurovi a Ryžovi a áno koncert bol krátky. Začal s omeškaním a skončil o 10 minút skôr. Pravdupovediac, bolo mi to jedno, lebo zdvojovanie dosiek spolu s ďalšími tajpakami nemusím. Chápem, že na rapovom koncerte ide najmä o show, ale ja tam hladám aspoň dačo. Zdvojovať? OK, refrén, ale všetko? Samotná selekcia bola kvalitná, prešiel od D.I.T.C. až po dnešok. Neobišiel Big Puna, Ashanti, samozrejme "Lean Back" - skvelé, fakt a následne "Lean Back Lil Jon RMX" opäť skvelé, ale opäť celý trek, "Crack! Crack! Crack!" Čo ma naozaj sklamalo, bola absencia reggaetonu na záver.)

Pôvodný plán bol ďať ešte Prima, ale keďže šťalo (vyšši stupeň lejaku) tak sme to dali smer prechodné bydliská a tiež preto, že nás zastihla epidémia kyseliny (Gashtan: A navyše sme Premiera videli akurát na main stagei, tak čo hehe).

Otváram stan, zisťujem, že spacák, karimatka, moja namakaná plynová lampa si dávali časovky v kraulovy a tak odchádzam spať do auta. Tu si ešte vychutnávam prednášku o mrnčaní a nemrnčaní dievčat, stretávam Ryžiaka a konečne zaspávam. (Gashtan: No ja som to videl pestrejšie, keď sa Quik po ceste do stanov od nás odpojil a šiel s writermi na výpravu, z ktorej sa síce vrátil skôr ale chalani mali neskôr opäť dáke prepravky, nemci kasu a sbskár skoro výlet v jazere. V aute sa pomaly míňal chlast, u mňa konkrétne až do kým ma nezastihla potreba vyprázdniť sa ústami a hneď na to spať, čo som sa snažil, ale po pravidelných Beatinych intervaloch z auta typu "Gashtaaaaaaaaaaaan, spíííííííííííííííš?" sa mi moc nedarilo, ale nakonec hej.)

Nedeľa 6.8.2006
Vstávam a čuduj sa svet furt prší. Varím si párky s fazuľou, z čoho ma už aj napína. Už nám je všetko jedno vychytávame opäť stánky, dosť bezcieľne, kukáme opäť stany kde drtí Vincent Friez. Line - Up pre mňa nezaujímavý. Furt sa motkáme, mokneme, pozeráme hotové diela z W4G (tu by sa ešte patrilo spomenúť, že world champions of W4G in 2006 is New Zeland), Gashtan kupuje mixkazetu ODBho za neuveriteľných 2 Euro, ktorý som mu deň pred tým ukázal.

Tak nejako sa celý deň nevieme dočkať 22hej kedy malo byť na programe Splash meets classic, teda filharmónia Roberta Schumanna z Chemnitzu spolu s nemeckými klasikmi ako Azad, Samy Deluxe, Toni L a Torch atď. Ale súdené nám to hold nebolo. Okolo pol 9 nám praskajú nervy, vylievame jazerá zo stanov, balíme a dávame zbohom. (Gashtan: Jebal to pes v takom daždi! Čekli sme ešte chvílu Cezu, ja z toi-toi búdky krásne Boobu a neskôr sme sa vybrali na Joy Denalane aka nemecká Tina (niak tak...). Táto dáma mala skvelý hlas a úžasnú kapelu, ale bohužial, začalo tak liať a ja som mal na sebe posledné (!) suché veci. Skúsili sme backstage, kde okrem Azada a Cursea nebolo nič, teda ani strecha kam sa dalo schovať. Voľba bola jasná, buď skočiť dačo zjesť a čakať do desiatej na orchester alebo baliť. Balili sme aj keď ma to ozaj mrzelo, lebo na skúške bol ten orchester fajn. Nedá mi ešte nespomenúť vojnu so smeťami, ktorú som samozrejme pre lepšie zbrane proti Seksovi vyhral. Chudátenko mal len plechovky od piva, zatiaľ čo ja šľapku a rifle jedného Nemca. S: Ešte si pozabudol na tu kofolu s ktorou si ma NERAFIL!!!)

Zhrnutie? Nuž zo stovky účinkujúcich som videl asi 4 koncerty z čoho ma dva vytočili jeden som si užil a druhý vychutnal. Počasie bolo "pravé festivalové". Toto celé by som ešte pre dýchal, ale čo ma najviac sklamalo tento festival pre mňa osobne nemá dušu ani vlastné čaro. Samozrejme boli tu veľké mená, množstvo ľudí rovnakého "zamerania", najrôznejšie aktivity, ale furt to nebolo to pravé orechové. Ak by som to mal porovnať s HiphopKempom, aj keď je Splash v mnohých ohľadoch dokonalejší, nechytá sa. Samozrejme aj cez všetky tieto negatíva, by som to odporučil vyskúšať a zažiť možno aj presne o rok kedy sa bude Splash jubilejne odohrávať 10 krát. (Gashtan: Splash! je skvelá vec, veľká. Človek sa tam nemôže nudiť. Je tu, ale veľa "ale". Napríklad z asi 102 stánkov boli len 2 s vinylmi a zvyšných 100 s handrami, okolo ktorých sme takmer uzavreli asi 4 sporenia, 2 poistky a vyplnili 18 dotazníkov. Holt, komerciu tam je cítiť. Zabrdol by som trochu aj do line-upu. Chýbalo mi tam trochu viac, ako by som to, šírky. Dnes, keď je britská scéna na vrchole, z nej tam nebolo nič. Okej, možno to je v Nemecku inak, ale mne to tam chýbalo. Reggaetonový riddim som okrem nášho autorádia tiež nepočul nikde a tak by sa dalo pokračovať do nemoty. Výsledne to bol aj tak super zájazd a ďakujem všetkým zainteresuvaným. Opaltilo sa. Až na počasie.)

No a celkom na záver k tomu čo vás zrejme najviac zaujímalo k fotkám. Ako už niekde tam hore Gashtan spomínal vďaka všeličomu sme nevyfasovali Photopassy, ktoré nám boli sľúbené, čo malo za následok vzburu a protesty fotografa Gulu aka Quika. Takže fotoreport sa tak nejako nekoná, zabite ma, ale ako náhradu vyfasujete, verím, že čo najskorej, nejaké tie videá. Howk! (Gashtan: Ozaj sa nám nechcelo jebať s foťákmi v dave a z backstageu nebolo vidieť nič, navyše opäť to počasie... Video snáď bude. Na záver pozdrav pre 60 kilového hrdzavého nemca s grillom v hube: Bol si nádherný, ksichtil si sa ozaj vychytane. Jeah. Piju-pijú. Splash people keep on fire!!)

PS: Čekuj pár ilu-strašných fotografií (S: Ktoré naozaj museli byť!).