Servírujeme predkrm. Má to byť delikatesa s názvom Shomi a jeho krst. Hlavná ingrediencia je vysoký nadpriemer no obloha už pripomína hranolky, ktoré sú servírované 3 dni po vysmažení. Tento úvod do stolovania má skoro v každom súste inú príchuť. Najviac mi chutí keď zacítim nejakú francúzsku ingredienciu. Asi to bude francúzske víno. Je silné, veľmi silné no do tohto predkrmu pridáva rozmanitosť a zaujímavosť. Dostávam sa k sústu, ktoré ma trochu spomaľuje a nad ktorým rozmýšľam viac než nad ostatnými. Žujem a cítim, že šéfkuchárovi chýbala celkom podstatná ingrediencia. Nahradil ju celkom spontánne a chutilo to. Akurát ten originál recept je originál recept. Niekde v strede pokrmu prichádza šéfkuchár z iného tímu a flambuje mi jedlo mexickým mokom. Som celkom spokojný. Predkrm síce nesplnil moje očakávania, no ani ma nesklamal. Verím, že keď sa recept bude pripravovať častejšie, dostane tradíciu, bude ucelenejší a nebude v ňom zbytočne veľa hluchých miest dostane do viac menu.

Na rad prichádza polievka. Už som o nej počul, má celkom dramatický názov. Názory sa na ňu od seba celkom líšili, ale zvyknem dať v prvom rade na svoju skúsenosť. Na prvé ochutnanie bola pompézna. No keď som sa viac sústredil na chute ostalo mi zle. V prvom rade mi nešla do hlavy ingrediencia, ktorá nemala absolútne žiadnu chuť iba zbytočne zavadzala v tanieri. Miestami síce spôsobovala pocit, že máte pred sebou výdatnú hustú zeleninovú polievku, v ktorej je okrem skvelej chuti, aj kopec všetkých tých potrebných minerálov a vitamínov, ktoré jedlom dopĺňate. No v momente ste si uvedomili, že je to len bujón roztopený vo vriacej vode, možno dochutený cesnakom. Neviem tejto polievke by som sa ešte pár rokov vyvaroval, kým páni kuchári prídu na to správne zloženie, aby chutila tak ako si to predstavujú.

Hostiteľ zvolil dobrú taktiku. Po tom čo mi predkrm s polievkou naservíroval okamžite po sebe, na hlavné jedlo nechal moje chuťové bunky trochu pripraviť, vyšalieť. Majú sa servírovať gorilie stejky s ópiovým korením. Zvláštnosťou je, že o estetickú prípravu jedla sa nestará kuchár, ale významný architekt. Nemôžem sa dočkať. Recept je zbrusu nový a tí čo ho mali možnosť ochutnať v jeho rodnej zemi veľmi chválili.

Už je to tu. Neklamali. Jedlo je naaranžované naozaj netradične. Už pohľad na neho ma pripravuje na výlet chutí a gurmánskych zážitkov. Hneď na úvod dostávam upozornenie, že tento chod nie je stráviteľný laickým konzumentom a preto mi je odporučené telefónne číslo 518, na ktorom mi dajú online prvú pomoc. Ďakujem nepotrebujem. Nasleduje hlt za hltom. Zabúdam na základy slušného stolovania. Natrafím na sústo, ktoré ma vystrelí na úplne iné miesto než kde som bol. Prežúvam, mám zatvorené oči. Stojím na námestí a vnímam okolo seba trochu pokrútený obraz tamojšieho nočného života, ktorý je plný hry svetiel. Zrazu som späť pri stole. Hlavný chod je spríjemnený vystúpením kúzelníckych trikov. Takéto šoky zažívam každým kúskom tohto gurmánskeho skvostu. Miestami narážam na ingrediencie, ktoré sú pri ostatných o niečo staršie. Mám pri nich pocit, že idem niekam dole. Výbornou voľbou bol aj ópiový kvet, ktorý som ako ozdobu zhltol ku koncu.

Celé to zapíjam drinkami z karibskej oblasti, ktoré servírujú vyberaní barmani. To bola dobrá voľba pretože tie si vychutnávajú všetci návštevníci reštaurácie. Celkové pocity z tohto gurmánskeho festivalu sú priemerné. Dostal som na jednej strane priemerný predkrm a podpriemernú polievku na strane druhej skvostný hlavný chod. V niektorých prípadoch možno platí, že honosná hostina ak je o jednom chode je honosnejšia než tá, ktorá má na jedálničku všetky chody od predjedla až po kvalitnú kubánsku cigaru.