TIP: Fotoreport: Hip Hop Kemp 2010 (Hradec Králové, 18. - 21.8.2010)

Aby som bol, ale konkrétny. Zoberme si takú Pohodu. Má všetky možné pozitívne prívlastky znásobené predponou naj. Ľudia pri myšlienke na tento fest plačú od radosti a chodia naň, ani sami nevedia prečo, ale proste musia tam ísť. Do 200 vystupujúcich, podpora všetkých domácich médií, až si organizátori môžu dovoliť vyberať s kým vôbec budú spolupracovať a neskutočný nátlak na naše rozhodovanie zo strany jediných dvoch printov, ktoré sa právom môžu nazývať mienkotvorné (.týždeň a SME). Obrovský festival. Lenže. Choď tam na blind, s tým, že tam nevystupuje žiadna skupina, ktorú poznáš a s presvedčením, že však tam nájdeš niečo, čo ťa zaujme. Neviem ako vy, čo ste boli, ale ja som sa tam tento rok až koncert Orchestra Baobab zo Senegalu, nudil. No teda ešte nesmiem opomenúť show Tomáša Hudáka a Beneho. Všetky skupiny, tak "undergrondové", ako keby ste na taký multi-žánrový fest poslali napríklad Necra. Ak majú ľudia z Pohody radosť, doprajem im. Život je krásnejší, keď má človek radosť, aj keď možno ani nevie z čoho. Ja som však festival Pohoda prehodil zo stĺpčeka neutrálne do stĺpčeka, len vo výnimočných prípadoch (prípadne nikdy viac).

A teraz sa o slovo prihlási HipHopKemp, ktorý má na webe skromne napísané, že vystupujúcich je okolo 400 (teda dvakrát viac ako na najväčšom Slovenskom festivale), že je to mono-žánrový festival, a že na tomto feste ide naozaj len a len o hudbu. Nech sa to zdá ako chce pritiahnuté za vlasy, ale aj v roku 2010 sa to dá a funguje to. Neviem, či to bolo malebnými cestičkami českého vidieku alebo tým, že som sa tejto stredoeurópskej oslavy hiphopu nezúčastnil už asi 4-roky, no každým ubehnutým kilometrom som sa tešil viac a viac.

Stredajší Warm-Up sme viac-menej bojkotovali pre neskorý príchod. Čo ma mrzí lebo som bol strašne zvedavý na show Resta s DJom Fatteom. Okolo hangáru sme kde mali vystupovať sme šli, keď vystupovala Invázia s Krucifixom. Neviem, neviem či to bolo neskúsenosťou našich reprezentantov, ale zvuk bol tak šialene zlý, že možno je aj lepšie, že som Resta prepásol. Neskôr sme si ešte vychytali koniec gulášovej show, ktorej ingredienciami boli Maylay Sparks, Rocc Spotz, K Slugga, Decko, Spleen and DJ Mad Habits a Two Tunges. Zvuk bol o poznanie lepší, no poslední menovaní nejako nezaujali. Išli sme preto radšej naberať energiu na ďalší deň.

Motať sa v horku po areály festivalu, ak ste ubytovaní niekde v murovanej budove, je trochu vyčerpávajúca šialenosť. O to viac, keď je na festivale nedostatok sprievodných atrakcií. V tomto HHK stále jemne pokulháva. No keď sa zahrabete do vinylov v niektorom z poľských stánkov alebo do krabíc stánku HHV.de, ktorý ponúka toto čierne zlato v cenových reláciách jedno až štyri eurá, sú vám celé doprovodné atrakcie ukradnuté. Dokonca aj koncerty Kaidžasa, IdeaFatte alebo Veca a Zverinu. Kaidžasovu show som predsa len z opodiaľ zachytil, no keď som počul pokusy spievať refrén z Nehaj hudbu hrať, bol som rád, že som sa pod live stageom nemusel trápiť.

Povinná prehliadka areálu s celkom neplánovaným finále na koncerte O.S.T.R. a jeho kamošov LDZ Orkiestra priniesla zopár myšlienok. Areál je malý. Maličký v porovnaní napríklad s Grape festom. Ale komu to vadí? Máte tu všetko, čo potrebujete. Obrovský výber jedál, čo je naproti slovenským festivalom neskutočná výhoda a nebojím sa povedať, že aj akýsi štandard na rok 2010. Okrem live stageu ďalšie tri vedľajšie, "shopping center", v ktorom nájdete všetko, čo potrebujete a dokonca akýsi (zablúdený) Axe stage, kde sa mohli vyblázniť všetci tí, ktorí si mysleli, že hip-hop je to, čo im servírujú na diskotékach.

Aby sme sa však dostali aj k tomu najpodstatnejšiemu. Hudbe. Poliaci sú fanatici, to som vedel už dávno. Ale, že už im fakt nie je pomoci som sa utvrdil definitívne až tento rok. O.S.T.R.ovu tvorbu moc nesleduje, priznávam. No po tom, čo spolu s LDZ Orkiestra stvárali na pódiu mi to bolo aj celkom jedno a náramne som sa bavil. Energia, interakcia s obrovským kotlom, ktorý na slovo poslúchal (koncert bol ešte za svetla), pozitívne výrazy v tvárach a najviac baviaci sa O.S.T.R. To všetko bolo jednoducho zážitok.

Nasledoval Sage Francis, ktorý si sám zo seba robil srandu, že jeho DJ je CD player a vôbec mu pritom nevadilo, že sa mu za chrbtom motal tím zvukárov, ktorí pripravovali hudbu pre Freewaya. Pozitívne naladený chlapík, ktorý síce trochu pôsobil, akoby improvizačne vybehol na stage, aby vyplnil nejakú technickú prestávku, no bolo to príjemné.

Freeway s Jake One ešte viac zostrili uhol krivky, ktorá predstavovala gradujúcu dobrú náladu a hudobné zážitky. Poriadny kotol pod stageom bol jasným dôkazom toho, že pokaziť štvrtkový večer sa podarí len veľmi ťažko. Aj keď ako sa neskôr ukázalo všetko sa dá. Po prestávke sa pokračovalo jedinou turntable show na live stagei celého kempu. Woody Madera predviedol bláznivú jazdu turtablizmu a videoprojekcie. Chybičky by ste hľadali len veľmi ťažko. Teda ak ste pár dní pred kempom neboli na DJovi Shadowovi. Mal som totiž miestami pocit, že na videoprojekcií pracovali obaja DJs s rovnakými ľuďmi a tí nejakú extra veľkú fantáziu nemajú. Počas tejto show som si uvedomil nie až tak drobný nedostatok live stageu. Stoly pre DJs boli pichnuté kdesi v úzadí. Kde sú tie časy, keď na kempe dominoval hlavnému pódiu obrovský DJský oltár. Tento rok ste museli pekne škúliť, keď ste sa chceli presvedčiť, či je Wich naozaj taký fešák ako na fotkách. Jedine Woodymu postavili extra stolík na jeho show bližšie k publiku.

Vrcholom štvrtkového večera mal byť Roots Manuva a Banana klan, ktorého niekto vtipne premenoval na Roots Banana a Manuva Klan. Lenže to bolo asi jediné, čo bolo na tejto show vtipné. Často až depresívne a nezáživne znejúca hudba ma čoraz viac nútili sledovať čas, kedy štvrtkový headliner skončí. Tento koncert by som si vedel predstaviť niekde v klube opretý o bar a usrkávajúc pivo. Nie na festivale. Môj názor však príliš nezdieľal baviaci sa kotol, ktorý dodal Roots Manuvovi toľko energie, že údajne dal ešte jednu neplánovanú show v niektorom z hangárov. Príjemné osvieženie koncertu boli spoločné slohy s Chali 2naom, ku ktorému sa dostaneme neskôr. Keď skončilo, pre mňa, trápenie na live stagei namieril som si to na Lyrikovu show. Chyba. Lyrik je skvelý textár, jeho posledné EP 7 štýlov ma neskutočne baví, no to čo predviedol na Kempe bola čistá katastrofa. Začínať takmer každú skladbu na štvrtý pokus, chodiť sa Beneho vypytovať ako začínajú skladby ... toto by som od človeka, čo je na scéne tak dlho nečakal. Ale bolo to dobré aspoň na jednu vec. Ak niekto nechápal rozdiel medzi pojmami štúdiový a koncertný rapper, toto bola jasná demonštrácia prvého pojmu.

Podráždený a unavený som vzdal čakanie na Beneho s Karaokem a išli sme spať. Po štvrtku som si uvedomil jednu vec skrz dramaturgiu live stageu. Je až prehnane silný. Keď vás raz strhne nedokážete sa od tých koncertov odpútať, aj keď vám niektoré z tých mien nič nehovoria. Potom vám utečú veci, ktoré ste mali v pláne. Ako napríklad Shomi, 1210 Symphony alebo ďalší vojaci z Ty Nikdy, Ryes s Kenny Rough. Škoda.

Piatok sme opäť odpálili hrabaním sa v debničkách s vinylmi. Neverili by ste, že keď tú istú debnu prehrabente aj štyrikrát vždy tam nájdenie niečo, čo vám v predošlom hrabaní uniklo. To len na okraj. H16 už takmer klasicky bez Ciga. Ich motivačné skladby ma nejako pod pódiom neudržali a tak som nechal Grimasa, Najsa a Otecka za chrbtom a vybral sa smer areál. Po ceste sa mi podarilo zablúdiť k Axe stageu, kde si páni mohli užiť luxusnú sprchu aka vymydlí ťa knedlíková holka. Nechcem nikoho urážať a byť hnusný, ale keď sa baba rozhodne ísť robiť hostesku a má byť len v plavkách, mohla by sa pred tým sebakriticky pozrieť do zrkadla. Dosť podobne som vyhodnotil aj zápasy v čokoláde, no tam som jednu adeptku na peknú babu našiel. Aj tak som si to radšej namieril k half pipe, kde moderátor komentoval ešte aj odchod na párok a pivo. Je to sympatické, ale zároveň nechápem ako môže mať niekto v takom teple toľko energie. A to boli podľa výkonov a aj line-upu ešte len rozjazdy, žiadna ofiko exhibícia.

Large Pro v programe bol povinnosť ako spraviť si maturitu. Chlapík, ktorý vychovával rap síce nezabil, no predviedol naozaj poctivý rap. Možno keby jeho show nebola za svetla mal by pred sebou ešte väčšie publikum. Moju Reč som nechal napospas verným fans a vyrazil smer Sarnyho a Spankovej prednáške o histórií hiphopu. Skvelá myšlienka, poctivo spracovaná, no absolútne sa nestretla s pochopením. Čakal som aspoň do polky zaplnený hangár a našiel som cca 20 ľudí. Aj to poväčšine známi prednášajúcich. Nabudúce by som to odporučil, čo najväčšiemu počtu ľudí, zíde sa vám to.

Späť na hlavný stage kde už Samy Deluxe plul svoj tvrdý rap do nažhavených fans za podpory naozaj štýlového dedka s gitarou a speváčky, ktorá zo seba sem tam niečo tiež dostala. Príjemný koncert, ktorý nebol ani s DJom ani so živou kapelou. Niečo medzi, ale fungovalo to. Súboj freestylových titánov sa z Česko-Slovenskej bitvy zmenil na exhibíciu 3 Česi a Shomi. Na moje počudovanie ľudí pod pódiom freestyle naozaj bavil. Shomi pôsobil klasicky sebavedomo, no mal som pocit, že Rest ho o kúsok prešťal.

Chali 2na s House of Vibes si so svojou show vyslúžili titul neoficiálnych headlinerov festu. Obrovsky pozitívne pôsobiaci Chali 2na, ktorý aj v backstagei rozdával úsmev za úsmevo, svojím nezameniteľným hlasom, si okolo svojich najdlhších prstov v hre obmotal asi každého návštevníka HipHopKempu. Jedné, čo mi trochu vadilo bol hypeman, nejaký rodinný príslušník, ktorý dostal priestor na vlastnú slohu. Keď zmažem túto škvrnu, tak Chali pre mňa určite naj koncert celého Kempu. Dokonca by som ho neoficiálne pasoval na osobnosť HHK 2010. Motal sa vo VIPke skoro celé tri dni rozdával úsmevy, pozdravy, podpisy. Keď ste sa pri ňom pristavili na kus reči nemal absolútne problém, dokonca si fotil ľudí, kolegov a vlastne všetko, čo sa mu zapáčilo. Nie že by som mal potrebu riešiť puberťácke blbosti, ale keď ho mám porovnať so Samym Deluxe, ktorý údajne pôsobil dosť namysleným až arogantným dojmom, potrebujem práve takéto správanie vyzdvihnúť. Najmä keď ide o velikána, ktorý na vás pôsobí ako starý jazzový harcovník. A vlastne už aj niečo také je. Veď koľko je v hre? Nejakých 17 rokov?

PSH mali podľa mňa trochu nevďačný čas. Po tak muzikálnom koncerte ako mal Chali 2na, je to vystupovanie zrejme trochu ťažšie. Preto som aj akosi po prvý dvoch troch skladbách stratil o nich záujem. Upútali ohne dotvárajúce atmosféru, ale radšej som šiel chillovať a naberať silu na Masta Ace a Edo G. Aj keď som sa na nich tešil skoro najviac, boli pre mňa asi jediným sklamaním. Nieže by dali zlú show, no akosi by to celé sedelo viac do klubu. Trochu nudili, boli nezáživní. Dokonca nezahrali ani Dancin like a W.G.. Litlle young však odznela, čo aj kotol náležite ocenil. Tohto koncertu je škoda, ak by panovala iná nálada, určite by show vypálila inak.

Boot Camp Click mi však dobili energiu az za Aceho a Eda. Nájazdy na publiku v menších formáciách pripomínali vojenskú stratégiu niekde z dôb Napoleona. Energia, šialenstvo a obrovské hity. Tak nejak by sa dala táto show opísať. Tek vyhypovaný do nepríčetna sa neváhal šmariť do kotla, čo samozrejme fans ocenili. Celé to však zrejme trochu oľutoval, keď sa mu naspäť podarilo dostať až s výdatnou pomocou biletára. Keď už stál na vlastných niečo si frflal popod obrovskú bradu, no za chvíľu bol už tento šialenec opäť za mikrofónom. Nejako extra nezaostával ani Rock, ktorý prišiel zabalený jak múmia v mikine, poskakoval po reprákoch a svojím šialeným hlasom pridával celej show nádych záhrobia. Aby sme BCC show uzavreli nesmieme zabudnúť na špunta Buck Shota, ktorý okrem nákladu poctivých rýmov priniesol aj reklamu na ruksak (baťužkaři mali zrejme radosť) a na stagei stihol nabehať toľko, čo Usain Bolt na Olympiáde za celú dobu.

Pôvodné plány ísť pozrieť aj Grime All Star zahnala únava a pred nami zostal už len posledný deň HipHopKempu 2010.

Ten sa pre mňa otvorili BPM. Niekde som čítal, že ich show dosť pokulháva. Zrejme to bol článok niekde zo začiatku ich kariéry. Netvrdím, že ich show ma zabila, no rozhodne sa nedala hodnotiť negatívne. Super spestrením bol Kenny Rough so saxofónom. No a že pri skladbe Chill bol pod live stageom najväčší kotol ich show je snáď aj jasné. Postreh pod čiaru k BPM. Suverénne najkrajšie faninky majú práve oni.

Program som poctivo ignoroval až po Sabac Red. Ďalší trpaslík s poctivým rapom, ktorý dokázal strhnúť celú masu upierajúc oči a uši jeho smerom. A ďalší z vystupujúcich, ktorý si live stage tak trochu pomýlil s telocvičnou a nabehal a naskákal toľko, čo niektorí atléti za rok. Indy, Wich a LA4 predviedli show hodnú ich veľkosti. Dokonca odzneli aj nové skladby. Po ich show som sa ostal do debaty na tému novéj skladby Indy feat James Cole a skladba Hašiš. Neviem, či je to len moja potreba rýpať, ale od dospelého človeka ako je Indy, by som podobné témy na skladby už nečakal.

Live stage vymenil domáce Čechy za Francúzku premiéru. Priznávam, že túto scénu absolútne nesledujem a tak ani len netuším kto boli tí dvaja Francúzi, čo vybehli na stage hneď po IaW, no ukončoval to Sat z Fonky Family. Show v jeho podaní: striktný Francúzky rap, ktorý sa podľa toho, čo sa mi podarilo vyrozumieť z jeho angličtiny, venoval naozaj všetkému. Podstatné je, že sa na to ľudia bavili a ja som sa začal hrabať vo vlastných výčitkách, že Francúzov ignorujem.

Fashawn s Exilom mi preleteli ani neviem ako, a tak jediné čo k tomu môžem napísať je, že to tento 21-ročný raper zvládol na úrovni ostrieľaných pionierov. No a konečne Prago Union. To, že Dezorient expres spôsoobil menšiu revolúciu na Česko-slovenskom hudobnom poli som vedel, ale že ten album strhol dokonca puberťákov, ktorí očividne prišli na HHK len kvôli PSH, IaW, to som ostal prekvapený. Kato mal pod sebou seriózny kotol, ľudia išli slohy s ním a na hrdinovi tých pár minút bolo jasne vidno, že si to poriadne užíva. Show bola vďaka časovej tiesni obrovsky dynamická, pretu ju môžem prirovnať z mixtapeu naživo. Bavilo to, bolo to úplne super. Lepšia bodka za Česko-slovenskými vystupujúcimi na Kempe ani nemohla byť.

Na zozname ostali už „len“ Foreign Beggars, Necro a Reflection Ethernal. Angličania rozpútali také peklo, že podla mňa ostali sami prekvapení, čo sa im to podarilo. Také pankáčské pogo v kotli si snáď ešte neužil žiaden vystupujúci HHK. Samotných FB to bavilo tiež preto nie je prekvapením, že si svoju show užívali plnými dúškami. Ja nie. Prišla na mňa únava, a tak som sa išiel šetriť na headlinerov celého Kempu. Aj preto zbehnem Necra len zbežne. Všetko bolo s prívlastkom fucking, čo ma až začalo baviť. Menej ma už bavilo až prehnané propagovanie nového albumu Die, pri ktorom ma napadlo, že keď ten tlstý kužel furt mele o smrti, čo sa sám neuprace niekde na cintorín. No, ale to už trochu odbáčam. Podľa mňa mu chýbala energia, ktorej mal hypeman Mr. Hyde zas moc.

Konečne Reflection Eternal, teda Talib Kweli a Hi-Tek. Začiatok show bol poznačený nejakými zvukovými nezrovnalosťami. Tie sa našťastie podarilo vyriešiť a show, ktorá mapovala prierez tvorby oboch velikánov ako aj ich spoločného albumu Revolution per minute sa rútila ako dobre rozbehnutý vlak. Naservírované sme dotali skladby z Hi-Tekových Hi-Teknologies 1 až 3, rovnako tak aj z prvého albumu Reflection Eternal. Aj keď som bol z toho celého dosť unesený, najviac ma aj tak presvedčila až Midnight Hour, pri ktorej mi však bolo trochu ľúto, že zo sebou nezobrali aj Estelle. V každom prípade poctivá show na záver, aj s prídavkom ako sa patrí.

Týmto sa skončil program na Live stagei. Nasledovali ďakovačky organizátorom a rozpŕchnutie sa sa tej obrovskej podpódiovej masy. Kto mal chuť sa ďalej baviť určite si to svoje našiel na niektorom z vedľajších stageov.

Úplným záverom len spomeniem, že budúci ročník má byť kolosálny. Uzatvárať sa totiž má prvá dekáda HHK a web máme sledovať už od novembra. No tak uvidíme, čím nás teda Depo crew a Bbarák prekvapia.