Preto sa často oplatí za dobrým koncertom jednoducho vycestovať za hranice. Poznám viacerých ludí, ktorí chodia do Viedne takmer pravidelne, niektorí ešte ďalej. Praha tiež nie je výnimka a tak sme sa aj my, dva týždne po Robovi Swiftovi v spomínanej Viedni, vybrali do hlavného mesta ČR na Ying Yang Twins. Trochu ma mrzelo, že víkend medzi tým nám nevyšiel a celé to mohlo vyzerať ako Viedeň - Budapešť - Praha, no myslím, že do Budapešti sa na koncert predsa len ešte niekedy dostanem.
V Prahe sa opäť organizovala zaujímavá party s účasťou zahraničných hviezd a nemám problém priznať, že im to závidím. V momente, ako nám prišlo prvé info o tom, že k nim zavítajú atlantskí reprezentanti labelu TVT Ying Yang Twins, sme sa zmobilizovali a v daný deň zodpovedne vyrazili. Azda ani jeden člen našej posádky nečakal dobrú show, či koncert na úrovni. Koniec koncov, tých amerických "koncertov" sme už každý videli požehnane, no v kútiku duše, minimálne mne, sa krčila malá nádej, podložená Dekanom a jeho slovami o tom, že YYT sú proste showmeni a nemôžu sklamať. Rovno vravím, že mal pravdu.
Ale pekne poporiadku. Koncert sa konal v podzemných garážach. Nevolá sa tak iba ten priestor, ale skutočne ide o podzemné garáže, ktoré bežne poznáme z nákupných centier. Len si predstavte, že sa na víkend odstavia, pomalujú graffitmi, dovezú sa toi toiky, postaví malý stage, zapoja svetlá, rozostavia sa pár ozaj mŕtvych barov a voala, máme priestor pre koncert Ying Yang Twins.
Line up, ktorý im predchádzal pre nás nebol absolútne zaujímavý, pretože kvôli mne nie moc známym českým DJm som tam nešiel a kvôli Tagerovi so Suverenom už vôbec nie, navyše len pár mesiacov po Flo-Ridaovi v Brne. Tager sám "vtipne" prehlásil, že bude hrať naschvál zle, aby mi spravil radosť, no pravdou je, že po kaprovačke českých DJs práve Tagerove joints rozhýbali klub, teda dočasných obyvatelov garáže.
Suverenove počiatočné hypemanské zaváhanie silno pripomínajúce Brno neskôr spolu pretavili do niekolko trackov trvajúcej show, kde Tagerovho hypemana Suverena dopĺňal hypeman ďalší, ktorého tvár mi však známa nebola. Nebudem k tomu viacej hovoriť, lebo mi zas budú chodiť nezmyselné SMSky a budú sa nahrávať ďalšie a ďalšie "diss tracky". Jednoducho, kto videl, vie čo sa dialo, kto mal navyše vztýčený prostredník a bučal smerom k pódiu, ten duplom.
Po kratšej pauze prišiel zlatý klinec. Ying Yang Twins v plnej paráde. Kaine, D-Roc a start/stop DJ, ktorý sa za notebookom tlačil spolu s Tagerom otvárajúcim si ďalší super truper drahý šampus, predviedli ukážkovú show / party bez jediného hluchého miesta, zaváhania, či chvílky nudy. Samozrejme, ich repertoár je široký, majú čo ponúknuť a ich hity sú viac ako známe aj domácemu publiku. To sú dôvody, prečo každý v garáži so záujmom sledoval ozaj vtipnú a energiou nabitú show týchto dvoch pomätencov. Áno, zo začiatku bol trochu problém zvyknúť si na ich playback, ale potom to šlo.
Typický južanský feeling, najmä z Kaineovej strany a pohoda zo strany stále vysmiateho D-Roca, boli sviatkom rapového fanúšika. Hlavne Kaine na mňa osobne zapôsobil svojou autenticitou a neuveritelným hlasom, no treba povedať, že obaja sa viac ako bavili (i keď vyzerali nafetovane, ale kto už v dnešnej dobe ne.. bohužial) a na koncerte sa to určite odrazilo. Show plná najväčších hitov, vrátane tých, na ktoré sme v tlačenici aktuálnych club jointov už aj zabudli, trvala okolo 45 minút a zaznelo ozaj všetko.
"Salt Shaker", "Wait" alebo "Shake" samozrejme so sprievodnými kreáciami zanechali určite silný dojem u každého návštevníka a fanúšika crunku a snap music. Odchádzali sme domov spokojní, z koncertu YYT určite. Tí si u nás, zbytočných stredoeurópskych wannabe žurnalistov, potvrdili svoj status a hlavne obhájili meno, pretože taký ying yang som na pódiu nevidel už roky. Obzvlášť nie dnes, keď sa na takéto veci sere.
Live:
Sodoma Gomora prvýkrát na Slovensku
Rock The Bells (Los Angeles, 7. - 8.9.2013)
Pridaj komentár
Ak chceš pridať komentár, musíš sa najprv prihlásiť