Stálo ma to trochu nervov, aby som vo štvrtok dorazil domov do Bratislavy pekne na čas a postíhal všetko, čo som mal. Vedel som, že stihnúť začiatok koncertu plánovaného na ôsmu (myslím to bolo) je nereálne, keďže som ešte len o štvrť na 9 putoval do Ružinova k nášmu šéfredaktorovi po lístky. Na deviatu by sa to dalo stihnúť, prišli sme o pár minút neskôr.

Nevadí. Po počiatočných zmätkoch, kedy bolo klasické parkovisko zatvorené a museli sme obchádzať celú Inchebu a hladať miesto pod mostom, plus premúdrelý SBSkár, sa dostávame dnu a od neďalekých báb počujem slová o tom, že predskokan už skončil. Vravím si vďakabohu. Na Roba Opatovského nie som absolútne zvedavý, nielen dnes večer, ale nikdy.

Nemám rád VIP.. teda, ako sa to vezme. VIP je vo svojej podstate fajn, ale VIP na slovenský spôsob je skôr "si VIP? tak trp". Ak si odmyslím zlý zvuk, ktorý jednoducho v Inchebe býva už pravidlom a fakt, že VIPka je zboku, teda zvuk ešte horší, aj tak mi ostáva banda ožratých ludí, pomaly v strednom veku, ktorí cez najlepšie pasáže rúbu vlastné chorále, dobre že nejebú na stoličkách a nekazia dojem prísediacim. Aj pre jedno aj pre druhé k záveru vychádza najlepšie sa vzdialiť a užívať si Macy Gray z lepšieho a kludnejšieho miesta.

Ale ku koncertu. Macy Gray si dáva načas. Po desiatkach minút meškania prichádza na stage jej kapela, mimochodom skvelá, a dve vokalistky s nadváhou. Sexi oblečky, velké úsmevy, šikovné pohyby a skvelý spev. Také zlaté baby, ako sa hovorí. Macy prichádza v ležerných šatách a už pri prvých slovách je každému jasné, že prišla královna tohto nevelkého stageu. Strieda známejšie skladby s novšími, primerane hecuje ludí, hovorí trápne výmysli o Bratislave, komunikuje s kapelou i vokalistkami. Show je zaujímavá. Fanúšik black music si prichádza na svoje. Odznie klasickejšie R&B, soul, zablúdi do jazzu a nezabúda ani na gospelové prvky, o ktoré ozaj nie je núdza.

Atmosféra celého koncertu bola skôr komornejšia, hodiaca sa do väčšieho klubu než do Incheby. Samozrejme, keby sme taký v Bratislave mali, že? Skvelo to vystihuje video, ktoré som našiel na YouTube, konkrétne k hitu "Sweet Baby". Ludia sa chytali, patrične ocenili choreografiu, dokonca aj odzemky v podaní vokalistiek, čo som ja moc nepochopil. Nemám tvorbu MG napočúvanú do extrémnej miery, tak neviem, či to bola súčasť jej repertoára alebo si skutočne mysleli, že sú u Sovietov. Táto časť sa prelínala so skladbou "Everybody", ktorá mola ozaj vtipný úvod.

V každom prípade, bublinky a nové šaty znamenali zmenu tempa a samotný záver patril najväčšiemu hitu "I Try", ktorý Macy odspievala opäť prezlečená a z polovice akapela. Krásne. Lúbilo sa mi to. Macy Gray má bohovský hlas, nezaváhala ani na sekundu, kapela hrala na jedničku, len ten zvuk a tie väzby. Ak budete mať možnosť, určite sa choďte na ňu pozrieť.

PS: Fotka v headline pochádza z krátkeho fotoreporu na SME.sk, ktorý si určite pozrite.