Nikdy som sa v písaní reportov niako extra nevyžíval ale aj tak mi nikdy nerobilo problém si sadnúť a niečo napísať. Teraz sa síce musím priznať, že ma čaká nelahká úloha. Predsa len sme začínali vo štvrtok, končili v nedelu a barsčo požili. Line-up si ani nepamätám, budem si pomáhať plagátom a fotkami, ku ktorým som sa konečne dostal. A navyše som nútený to pojať trochu bulvárne, predsa len má to svoje opodstatnenie, veď nižšie to bude jasné každému. Príjemnú zábavu.

Začnem klasicky - cestou tam. Tú sme naplánovali na štvrtok, teda o deň skôr. Údajne kvôli tomu, aby sme sa nemuseli v piatok unavení naháňať. Mne je jedno, teším sa, že vypadnem. Stretneme sa o štvrtej dve autá, z čoho je nakoniec o piatej, potom o štvrť na sedem a auto jedno s posádkou Lumir, Kekeli aka Modrý Kokotisko, Veronika a ja. Predlžuje sa to až na 20:15, kedy konečne prichádza zaneprázdnený Lumir a vyrážame. Cestou do Rožňavy sa nestalo nič, čo by stálo za pobavenie. Skôr za nasratie, keď zhruba od polovičky nebolo motorestu, kde by sa dalo najesť. Prichádzame teda do Rožňavy o polnoci unavení, maximálne hladní a nevediac kde máme penzión. Záhadu nám skoro vylúštil 5 kilový pupmár na Slovnaftke, no aj tak sme boli donútení volať Tiborovi (organizátorovi), aby prišiel pre nás k Liedlu (ach tolko reklamy...). Po tom, ako nás konečne dostal akýmsi zázrakom aj so svojím pomocníkom Vladom do penziónu Fan-Fan sa začalo to, čo sme čakali - vodka. Po politizovaní o vzťahoch hip-hopu a rocku, ich fanúšikoch, či umelcoch sa už trošku drbnutí o druhej ráno derieme ubytovať, teda zložiť veci a šup šup do non-stop baru, odkial si spomínam len, že Finlandia po chvílke došla a tak sme šli spať, teda spať...

V piatok ráno nás čakali telefonáty. Chalanov celkom stresujúce, aby všetko večer bolo tak, ako má, mňa celkom príjemné, samozrejme tiež preto, aby bolo všetko tak, ako má. Na obed sa vyberáme na raňajky, nečakane vyprážané. Som snáď debil, keď som si predstavoval skôr omeletu? Po chvílke doráža Ondro a Smer (brácho ty si dal dobrú guličku) a ja sa musím ísť trošku vyrelaxovať. Následne sa Ondro ubytuje vo svojej myšacej nore za kúpelňou a pomaly a konečne so značným opozdením vyrážame do areálu. (Ondro: So Smerom sme prišli o deň neskôr, cesta bola šmaková, vychytávali sme všeliake kamióny a tak. Ale každopádne veľké ĎAKUJEM Smerovi za kvalitný odvoz. Po obede sme sa sním rozlúčili s tým, že sa vidíme večer, ale môj prvý kontakt sním odvtedy bol včera na icq:). No a moja izbietka bola super, stači si predstaviť hobitiu noru a musí vám to byť jasné. Snáď ešte podoktnem, že sa do nej vchádzalo cez hajzel. Ešte že je Lumir ohľaduplný a zavrel mi dvierka kým som spal a on išiel srac). Sme zvedaví jak sviňa. O piatej má hrať Viktor Hazard, volal, že mu chýba ihla, počasie tiež nevyzerá príjemne... Dorážame na stage. Vypadá trochu malý, ale šak stačí. Trase sa, platne skáču, prúser. (Ondro: Asi všetci sme prvýkrát videli ergonomické riešenie umiestnenia stola na gramce: doska zavesená na lanách ako hojdačka. Bohužial nevyhovujúce.) Zvukári dvaja, obaja maďari, po slovensky ani ceknúť, krása. Čo ja som sa s nimi narozčuloval... Nevadí, bazmeg, podkladať gramofóny sáčkovým mliekom... (Ondro: A celý čas ako naschvál púšťať svoj maďarský technorap.) Slušnú dobu po piatej, kedy už zopár ludí pod stageom nervózne čaká a teší sa na Viktora, doráža Viktor a kumpáni. Ihla príde o čosi neskôr, Vlado kvalitne nasratý, že meškáme. Samozrejme nejde mix. Hurá, dorazil Jazzy, ten si ho snáď opraví. Bolo velmi zaujímavé sledovať debatu, kedy hovoril Jazzo po slovensky a zvukári po maďarsky, z čoho nakonec vzniklo zlé zapojenie mixu. Hráme. Viktorovi ide karta na stejdži, nám za ním. Dorážajú ďalší a ďalši vystupujúci, hladisko sa plní. Všetko je fajn. Myslím, že už ani nepršalo. Všetci sú milí, zoznámil som sa asi so sto luďmi a nepamätám si ani jedného. Nastal čas pre domácich, Stanicu Projekt. Povinnosti som si splnil, pár spotených fotiek som porobil a hor sa naspäť k Becherovke. DWS hrali, dobre hrali, ale na môj vkus dlho hrali a jednotvárne hrali (áno Kekeli...), čo ma však prekvapilo, ludia žili. Zabávali sa vydržalo im to až do konca. Navyše to chvílami vyzeralo, že ich tam je hojný počet. Šegi si už pomaly prezlieka kostým, Bacil dopíja svoju dvojdecovú vodku, Drvivá Menšina sa pripravuje. Nástup mali skvelý. Dal som sa však zatiahnuť na Tublatanku a krásneho a sexi nestarnúceho Maťka Ďurindu v naozaj úžasných zvoncoch. Musím povedať, že ich koncert bol naozaj dojímavý a na chvílu nás chytila neodolatelná túžba sa s ními odfotiť, čo nás však velmi rýchlo prešlo po hláške: "Teraz si dáme pesničku z roku ´88, Môj Starý Dobrý Kabát pre všetkých, čo nepodlahli hip-hopu a iným shitom". Holt, posral si si to, fotky nebudú. (Ondro: Ano po tejto vete si rockoví fajnšmekri Gastan, Ondro, Grimaso a Viki toto vysnívané fotenie odpustili). Drvivá dohrávala. Zatial, čo na pódium skáče Jazzy s Vecom uvádzajúc sa hláškami: "Na vedlajšom pódiu konči Maťo Ďurinda a myslím to aj obrazne..." je nám jasné, že povestne vtipné a kvalitné vystúpenie Veca a Jazzyho bude aj dnes tým správnym korením. Samozrejme do chvíle, kým Kappu nenapadlo kúpiť si pištol na guličky a nestrielať po každom v backstagei. (Ondro: Najväčší RESPEKT pre Kappu za vynález víkendu!! Už teraz si šetrím na snajperku.) Samozrejme, neostal sám a za chvílu už mali pištole všetci. Kappa sa nenechal zahambiť a jebol si laserový zameriavač. Každý si odniesol svoje, Jazzy za gramcami ako inak, tiež. Show AMO, opäť energia, vtip, hity. Na záver hosťovačky. "Tak Jak Na To" sa podarila aj bez prizerajúceho a popíjajúceho Mikyho vzadu a Bacilovho dojebaného majku, ten samozrejme nešiel ani keď hral svoju show. Holt, viac nešlo spraviť nič. Miky Mora vie svoje, keď bol "nútený" stiahnuť nohavice a zvukárom zamávať medzinárodným gestom, holým zadkom. To už sme v Čisteho show s Hajtkovičom. Ako headliner nesklamal. "Hanba Ti" a iné hity ludí bavili. Čo už sa nedá povedať o freestyle session Čisty, Moe a Opak, ktorá sa zvrhla po koncerte za Jazzyho hrania, pod jeho zadkom. Ludia proste odišli, no tí čo ostali, sa smiali jak kokoti. A keď si chalani uvedomili, že rapujú Jazzymu do riti, iná téma ani nebola. Jazzy sa skvelo chytil a po skrečovaní "To čo si povedal?" mu Čisty vtipne kontroval. Moe s Opakom šli tiež party. Po takmer 20 minútach sa freestyle rozpadol, nezachránil ho ani Separ a všetci sa oddrbali na drinky. S Grimasom sme to videli na klobásu, Dice to videl na anti-maďarskú prednášku, čo sa mu stalo takmer osudným, DM to videli na cestu domov a Wrana to videl na nudné hranie pre seba, z čoho sme ho zachránili o tretej a šli sme do piče, teda do baru. (Ondro: Non-stop barík sa veľmi osvedčil, len čo je pravda. A keď som sa už išiel uchýliť do svojej Frodo izby, strčil cez dvere hlavu Lumir a spustil: "Áno, Ondrík, niekto tu mal poobede veľké reči, ale boli to iba reči, že áno".Týmto sa moja vidina spánku rozplynula a išlo sa do vedlajšej cimrice rolovať:-))

Sobota bola určite zaujímavejša. Po opäť výdatných raňajkách som sa odobral odychovať a chalani do areálu. (Ondro: Zatiaľ čo Kekeli pobehoval po areáli a riešil veci, sme my s Lumirom išli kúpiť guličkové guny a výdatnú zbierku nábojov. Potom nasledoval tréning streľby na ostatných účastníkov festivalu, čo sa nám večer veľmi osvedčilo.) Prišiel som za nimi taxíkom, ktorý Veronika zohnala už asi po mojom miliontom pokuse. Hneď po príchode ma zabil Steap tým, že sa zobudil v hipisáckom stane a na otázku, čo tam robí, dostal odpoveď: "Veď ty si nám dal v noci dve kilá, že či tu možeš spať." Po Škrupovom príchode sa na stejdži začala párty. My sme zatial jedli a riešili blbosti. Lol, tá punkáčka, čo vyliala na Lumira polku piva bola dobrá stoka. Zetem pomaly vystriedali Škrupa do "Touch The Sky". Vyzerali celkom fajn. Nasledovala 5-6 členná Kauza s nevýrazným výkonom. Absolutka vypitá, po rukách modriny od pištoliek, ktoré by samozrejme nikto nemal, lebo všetci s pištolami odišli ale Lumir s Ondrom to museli začať. Heslo dali schopnú show, lúbila sa mi. Gebod na sampleri síce nefachčil tak jak sám chcel, ale šlo to. A ludia poznali, ludia žili aj keď ich bolo menej ako deň pred tým. Rendezska-SK s novým album dali podobne dobrú show. Škrupo, už moc netriezvy si išiel Sketovu slohu. Pekne... Druhá Strana nebola, lebo Moloch je v Anglicku, ale Miky Mo to kludne zvládol len s Grimasom. (Ondro: Dla mňa najlepšia show na feste, Miki šiel jak stroj, Grimaso púšťal tučne inštrumenty, ľudia žili jak sviňa. Po ich show sme s Mikim, ktorý mal brokovnicu šli na niekoľko missions pod stage odkiaľ sme strielali do nôh nechápajúcim ludom. Sranda ohromná) Abysi prišli v (možno zbytočne) rozšírenej zostave. Najlepši DJ na Slovensku, Lucco sa musel krotiť. Stôl, teda tá krčmová napodobenina stola nahrádzajúca pôvodnú dosku zavesenú na lanách, bol nestabilný a to velmi. Moja Reč prezentovali nové veci, tak ako H16 nový album. To už ani neviem, čo sa dialo. Neustále som bol inde (tá baba, čo ukazovala bradavky ako dopadla?), len som si zrazu uvedomil, že hrá Yanko set a na poznámku: "Konečne hrá niekto dobre, Yanko má výber." sa chytil Grimaso: "Yanko má piču, Grimaso má výber." V krátkosti už len spomeniem, ako sa Škrupo najebal: velmi... S Blažom sme mali postarané o zábavu. Ten Škrupov nákup plnej igelitky v stánku s párkami je legendárny. Zábavu nám na chvílu pokazil Ondro, ktorý stratil telefón a museli sme ho tam hladať dlho a dlho a dlho... Samozrejme sa každého nezabudol stokrát spýtať, či ho nevidel, taxikára detto. (Ondro: Tak telefón ma sere, ale tak čo narobíme. Zdravím ma men Škrupina a Blažina, chalani sorry za tu igelitku hodenú do lesa:-))) Keď mi Lumir o štvrtej volal, kde som sa stratil, došlo mi, že je na čase sa na mobil vysrať, brať taxík a cez Dlhú Lúku ísť do Rožňavy do baru. Taxikár bol haluzák, zobral nás dozadu štyroch a to ťahal už 24-ku. V bare sme sa zoznámili s bratislavskou kapelou Rumburax (čaute zmrdi) z vedlajšieho stejdžu a neskor pri kaprovaní vonku zistil spevák o šiestej ráno, že stratil mobil za 20 tisíc. Čo nás mrzelo, Ondra najmä, ktorý už pomaly veril, že ich kradnú škriatkovia. Boli sme unavení a tak namiesto hladania sme sa mu len ponúkli (po zopár narážkach) nech nás prehladá. Nechcel, tak dobrú noc.

Nedela bola najzaujímavejšia. O pol desiatej (áno po 3 a 1/2 hodine spánku) sa zobudím na to, že niekto búcha klúčom o dvere. Kuknem z okna tam kolečko asi osmich typkov v čiernom a Marian Greksa v líderskom bežovom sa dožadujú otvorenia dverí a prehladania cimrice. Na otázku či im nejebe a či im to neni trápne odpovedajú správne tvrdo: Nie! Mám v piči, idem otvoriť, púšťam tú velkú vodu na apartmán, sadám si na poschodí na postel a leštím gun. Ale čo sa nestalo.... Zobudil sa Lumir, ktorého nezaujímalo nič okrem toho, že sa musí vyspať. Greksa - negreksa, rockeri - nerockeri, 1 alebo šiesti "Chodte otialto, prosím vás, do piče". Nedajú sa odbyť a vyhrážajú sa policajtami na čo sa chytám a nedám im tam nič urobiť pokial ich nezavolajú, na čo sa evidentne dosrali. Samozrejme si Lumir neodpustil poznámku: "Gashtan, do piče, to čo si sem pustil?" "Brácho sorry ale keď sa zobudím na to, že sa mi Greksa tlačí do izby, pustím ho alebo ho pošlem do piče." "Mal si ho poslať do piče." Greksove upozornenia o slušnom slovníku ostali ignorované a na otázku kde je ten tretí chalan sa zrazu z myšacej nory vyhrnie Ondro v slipoch, pretierajúc si oči, akože nič. "Čaute chalani, čo vy tu?" (Ondro: V nedeľu ráno som sa zobudil v dolnej predsieni našej izby pod stolom, legendárne som sa ešte asi s dvoma promile vytrepal hore rozjebanými schodmi a šiel spať no mojej kutice. O nejaký čas som sa zobudil na to, že vedľa niekto niečo rozpráva o mobile. Naivne som vybehol s mini cimrice s tým, že niekto objavil moj telefon. Zbadal som Greksu v odstrihnutých rifliach ktoré mu siahali nad kolená a vyzeral jak Otec Furas. Ešte decentne nadrbaný som nechápal o čom točia, to už za mňa vysvetlil Gastan ale v hlave mi zarezonovalo hlavne povestné Lumirovské: Vypadnite odtiaľto a neotravujte slušných ľudí o 10 ráno s pičovinami!) Pochopili, že nepochodia, že Kekeliho frajerka to nebola tiež, že nemá kleptomanské chúťky a šli preč. Ondro sa ešte najebaný vybere domov s Grimasom, Mikym a jeho polovičkou a my sa najeme a vyrážame. Kekeli neverí vlastným ušiam, keď mu cestou prerozprávame rannú návštevu, naše obrovské dobrodružstvo. (Ondro: Tak isto velké DIK Monike, Mikimu a Grimovi za odvoz ale taktiež sa super cestu, pri ktorej sme sa s Grimasom na zadnom sedadle skoro dogrcali od smiechu. Dodám len v príčine toho smiechu figuruje Miki, jeho brokovnica a ľudia na zastávke, na bicykli, v aute...) Cesta bola príjemná, pokuty malé, Tabu pobavilo... Môže si niekto napchať do penisu ceruzku v nádeji, že mu bude lepšie stáť?

Fotky z druhého dňa ostali zaseknuté niekde u Škrupa, snáď budú. A keď ne, už tu dáke aj tak máme.