Na nasledujúcich riadkoch vám aspoň priblížim pár albumov kde vzorec rap + gitary dopadol oveľa lepšie ako nedávny neúspešný pokus Lil Wayna o "rockový album". 

Podľa mňa totiž tento mix môže fungovať a ako nás už pár interpretov presvedčilo aj funguje. Stačí nájsť správnu mieru / chémiu. Veď raperi a metaloví speváci majú v podstate jedno spoločné : agresívny prejav na mikrofóne. O provokatívnych, protestných, či politicky neprijaťeľných textoch nehovoriac. Dravý gitarový sound sadne ku takémuto + energicky rapovanému textu niekedy lepšie ako ''umelý''  hoci našľahaný boom bap beat. Ak ste trochu zvedaví, otvorení a nebojíte sa vykuknúť z tej rapovej škatulky smerom do iných žánrov , určite sa vám to vyplatí.)  Nemyslím tým ale "disko disko tancuj pri mne blízko".)

Upozorňujem že nejde o chronologický prehľad skladieb, v ktorých bola prvýkrat použitá gitara či jej sampel, ani o ódu na Limp Bizkit, kde povedzme si otvorene ten rap nikdy nebol braný vážne, (Fred má samozrejme dobrý flow .) Ide čisto iba o albumy ktoré mňa osobne chytili a zväčšej časti vznikli spojením dovtedy klasických - do umelých beatov pľujúcich raperov a živej kapely. Niektoré  vám  budú iste známe, iné pravdepodobne  nie,  ku všetkým sa však rád vraciam aj po rokoch od ich vydania.)  Občas mám totiž akútnu potrebu očistit uši od všetkých tých laboratórnych clapov, synťákov, podvýživených bicích a nepočuteľnej basy niečim poriadnym.  Vďaka kapele - naživo hraným nástrojom získala hudba na nasledujucich albumoch neskutočnú šťavu, akú zo sampla nedostane ani Dre i keď by ho  dusil dlhšie než na Detox.)  Dosť však pokusov a vtipné prirovnania, ktoré mi aj tak príliš nejdú, poďme na to : 

M.O.P – Mash Out Posse   (2004)

Nejdem tu teraz riešiť motiváciu ktorá viedla M.O.P ku vzniku tohto albumu/ tribute kompilácie. Lil‘ Fame a Billy Danze si vzali do parády svoje staršie skladby, nahrali ich na novo s kapelou  a z jej pomocou stvorili i zopár nových trackov. Očakával som od tohto spojenia metalové peklo ale album má  skôr voľnejšie tempo a najtvrdšiu vec – Raise Hell zaobstaral  riff  ''zľahka inšpirovaný'' trashmetalovou legendou Slayer

pre porovnanie originál skladby  s  mpc beatom z roku 1997

myslím že niet pochýb o tom ktorá verzia dostála svojmu názvu viac.

M.O.P. nezabudli ani na klasiku rap rockových skliadieb a oprášili  (hoci v nie príliš zmenenej podobe) No sleep till brooklyn od Beastie Boys, (originál klip mi trhá bránicu  dodnes:)

Nebudem tu písať o každej jednej skladbe, už len spomeniem dvojicu Robbin Hoodz –  rock verzia ich hitu Ante Up!  V tejto podobe myslím rozpúta oveľa väčšie mäso na koncertoch

a úvodný track Ground Zero

Kto má rád M.O.P štýl myslím že týmto albumom ich bude mať ešte radšej 

Poďme ďalej :

Cypress Hill – Bones    (2000)

Druhý disk z 2 CD albumu : Skull and Bones. Prvý disk je zložený  z klasických - Muggsových produkcií, venujme sa preto druhému, ktorý môžme nazvať kôli obsahu a stopáži skôr bonus EP. Cypress boli v tom čase  už predsa  hviezdy a  tak nenahrávali s nejakou neznámou garážovou kapelou. Na niektorých skladbách im vypomohli  gitarista i basák z Fear Factory - Dino Cazares a Christian Wolbers. a bubeník Brad Wilk z Rage Against The Machine Veľkým dielom  sa podieľal  štvrtý člen chlapcov z  vŕšku - perkusionista Eric Bobo, hrajúci na gitaru aj bassu a Sen Dogovi spoluhráči z jeho bočného projektu, kapely SX-10, (o  nich bude reč nižšie)Z tohto albumu vzišiel hit : You can‘t get the best of me, s dokonale sadnúcim klipom

a  rock verzia ich hitu z prvého Skull disku tohto 2CD Rap superstar – príznačne nazvaná Rock superstar

Ja osobne mám najradšej  skladbu Dust, s krutými skrečmi od  Muggs-a, i  podmaz celkovo je z tých "metalovejších".)

Nebudem zachádzať do detailov, myslím že väčšina z vás  už tento album aj tak dávno počula a  ak nie, to podstatné čo vás mohlo nalákať som spomenul .) A hlavne máme tu od samozvaných Soul Assasins ešte jednu vec a to výber :

V.A. – Cypress Thrill    (2004)

Kompilácia skladieb z bočných projektov členov Cypress Hill, niektoré skladby nahrané s kapelou plus pár klasických rap produkcií  vo vyváženom pomere. Skrátka keď máte pri počúvaní tých gitár už dosť (ako správny rap fan.) tak príde klasický hiphop beat z mpc. B Real sa objaví iba na  feate a  seká to hneď v druhom tracku : Guillotine Tactics

Ďaľší členovia C.Hillu : Sen Dog a Eric Bobo majú prsty skoro v každej skladbe. Sen Dog zo svojou qvazimetalovou kapelou SX-10, ktorá ma na konte zatiaľ iba jeden album Mad Dog American (počul som ho, dosť slabý tie 3 najlepšie tracky sú na tejto vyberovke) ako napr Heart of a Rebel

či "trochu iný party track" s featom od Kottonmouth Kings : Tequila

Eric sa predstaví vo viacerích trackoch na perkusie/bicie z toho v jednej jeho čisto inštrumentálnej exhibícii nazvanej jednoducho Bobo.) Tretím najčastejším menom v trackliste je: Mellow Man Ace. Okrem toho, že je to Sen Dogov mladší brat, bol podľa bookletu aj 5tym členom Cypressu. Odišiel však dva roky po ich založení,)  Vydal cca. 5 sólových albumov. Jeho  veci  nie sú zlé ale zastupujú tu "klasický" rap a nemajú energiu ako ostatné živo nahrané skladby. Aby som nezabudol:  v skladbe Rhyme in Chamber sa zastavil na slohu Everlast

Mna osobne táto výberovka potešila, a ak nie si ortodoxný fanúšik C.Hillu,  čiže typ - po albume "IV" už nevydali nič dobré, myslím že sadne i tebe. 

Záverom : Ak poznáte album  hodiaci sa do tejto kategórie a spomeniete ho v komentári rád si rozšírim obzory, (obsluchy ?.)  Deduška Ice-T a jeho Body Count prosím neuvádzajte , myslím že túto kapelu pozná každý, kto sa o mix rapu a gitár nezačal zaujímať až po Hugo Toxxxovom úlete Metalák  

alebo po mojom nedávnom tipe na album El Bahattee  - Amen.