El Bahattee bol prvý, kto na Balkáne na prelome rokov 99/00 spojil rap s hardcore gitarami a s rockom. Aby ste si však nemysleli, že ide iba o ďalšieho tuctového rapera do počtu, čo si to ,,brnká na gitare,, v krátkosti o jeho začiatkoch.

Známejším sa stal v roku 1997 keď prišiel jeho prvý veľký hit, skladba -981-. Vyšla na kompilácii /mixtape/ WorkshopCLASS Volume #11 a zjavila sa neskôr na jeho debute (2001), ako i na best of výbere Tram 11 (2003). A ani sa nedivím – Tram 11 na featuringu, clivé sláky a trúbka v podmaze zahrejú každé rapové srdce i po toľkých rokoch.

El Bahattee tejto chorvátskej legende  na oplátku prispel v roku 1999 na ich debutový album (v skladbách Pismo 1', Pismo 2 a Crna Kronika).  Pre úplnosť ešte spomeniem jeho účasť na oboch dieloch výberu Blackout Project, ktoré predstavili väčšinu  aktívnych a perspektívnych MCs. 

Už v začiatkoch si však šiel nekompromisne svojou cestou. Pripojil sa ku protestu viacerích umelcov proti zrušeniu Rádia 101. Toto nezávislé rádio vysielalo alternatívnu hudbu ako i v tom čase jedinú rapovú reláciu v celom Chorvátsku, či na celom Balkáne a malo dosť velký počet poslucháčov. Vtedajšej vládnucej strane vrátane prezidenta Tudjmana samozrejme táto nezávislosť prekážala, protest umelcov nepomohol a tak po neúspešnom pokuse rádio s pôvodným programom zrušiť, dosadil aspoň  svojich ľudí, ktorí už vysielali politicky prijateľný program.

Na jeseň roku 2000 ho konečne oslovili ľudia z Dallas Records. Bahattee podpísal zmluvu a o rok neskôr vydal u nich neuveriteľný debut: Svaki Pas Ima Svoj Dan – Každý pes má svoj ​​deň. Vyšiel v deň jeho 23. narodenín: 23. 3. 2001. Prvý, rovnomenný singel sa stretol s veľmi pozitívnymi reakciami zo strany fanúšikov i médií a kritici nešetrili slovami chvály. (Ja sa pripájam, okrem ostrej lyriky ma totiž oslovili všetky tie s citom samplované sláky, gitary a celková atmosféra, ktoré ma vrátili do dôb Hajktových produkcií pre NS).

Vzhľadom k tomu, ako dobre sa album predával (niečo cez 40-tisíc kusov), išlo o jeden z najúspešnejších debutov v Chorvátsku vôbec. Album bol 2 x nominovaný na Porin Music Award, pričom jednu nomináciu – za najlepší club/urban album – vyhral.  

Nasledovalo letné turné so zvyškom Blackout Projektu a v roku 2002 sa Bahattee vrátil s druhým albumom. Nahrávanie sa začalo v jeho obývačke už počas jesene 2001, ale bolo dokončené na jar 2002 v nahrávacom štúdiu „25“.

Vzniklo majstrovské dielo – Amen s ešte kritickejšími sociálnymi textami, opierajúcimi sa o nový, ťažký gitarový zvuk. Táto zmena v Bahatteeho produkciách vyvolala radikálne rozdielne reakcie, ako to býva vždy, keď interpret zmení štýl /zvuk.

Tu sa núka porovnanie so slovenskými interpretmi a s ich prístupom k úspechu. Keď sa ich situácia zlepší, majú vo zvyku sa ju snažiť udržať za akúkoľvek (trendy) cenu. Ako to už dal Čisty: „... a tak raper spieva, spevák už si texty nepíše...“

Bahattee miesto „radio friendly“ hitov a plytkých textov ešte viac pritvrdil. Veľa fanúšikov, očakávajúcich klasické hiphopové produkcie z debutu, prechod ku tvrdým gitarám nerozdýchalo, lyrikou a úprimným prístupom si však získal mnohých nových. Inak by nepredal opäť okolo 40 tisíc kusov.)   

Single Drogiraj Se a Na Balkanski Način obsadili prvé miesta v rebríčkoch, zatiaľ čo video ku skladbe Jebanje majke sa stretlo s nepochopením a odsúdením zo strany verejnosti a nakoniec bolo zakázané štátnou televíziou (HRT). Napriek tomu bol album opäť pozitívne prijatý kritikou a dokonca vyhral cenu Crni Macák za najlepší album, tentoraz už nie club/urban, ale v štýle alternatívny rock. Vzhľadom k takýmto úspechom a sľubne rozbehnutej kariére o to viac prekvapila nasledujúca udalosť:  
V priebehu roka 2004 totiž Bahattee oznamuje pauzu od sveta hudby na protest voči tomu, že sa v Chorvátsku začala do hudobného priemyslu miešať politika a interpreti podporujúci politické strany dostávali čoraz viac mediálneho priestoru, i keď kvalitou nesiahali tým „apolitickým“ ani po päty v najkách. 

Tomu vravím charakter, ktorý márne hľadám u slovenských interpretov. Môžete namietnuť, že prečo porovnávam dve rozdielne krajiny, ale systém, ktorý ich obe riadi, je priblžne rovnako prehnitý a je len škoda, že u nás na to nikto nepoukazuje. Ako keby na Slovensku bolo všetko v najlepšom poriadku. Predaje sú totiž dôležitejšie ako zásady a  posolstvo hudby. Tlačí sa mi na jazyk: Aký národ, taká hudba, to už však odbočujem skôr do blogosféry. Naspäť k téme.

Niekedy v roku 2006 sa síce začali šíriť chýry, že Bahattee je späť a pracuje na novom materiáli, do dnešného dňa však nebolo nič potvrdené a hudobný svet stále čaká na jeho ďalší album.

Ako pri mojom prvom album tipe i teraz sa prihováram za originál, okrem  röntgenovej snímky lebky na coveri, textov a vtipných kostričiek v booklete nájdete na originálnom CD aj krátke video z nahrávania. Keď som videl, v akých podmienkach sa album nahrával, a ako skromne a prirodzene El B. celý čas pôsobil (skrátka chlapík od vedľa zo vchodu, ktorého máte chuť zavolať na pivo :), o to viac musím krútiť hlavou nad tými našimi „pajácmi vo veľkom štýle, čo majú v každom klipe tie isté bílé brýle“.

Za El Zombeateeho odporúčam skladby: Na Balkanski način, Čovjek pod naponom, titulnú Amen a obe inštrumentálky Sion a 767.

Zoznam skladieb:
Jebanje majke 
Na Balkanski Način 
Pendrek
Sion (instrumental)
Drogiraj Se 
Čovjek pod naponom 
Ako ubijem ljubav draga 
Samoubojstvo
Amen
767 (instrumental)
Ja sam taj 
Opasno frustriran

PS: ďakujem 3awtovi za tip a informácie, Danke B. za učesanie textu, ale i Lukovi, ktorý pre mňa vyhrabal posledný kus Amen-u v dallas shop sklade.)