Rap by mohol byť krásna hudba. Keby sme vychádzali zo zidealizovanej, nazvime to, definície, mali by sme tu kopec skladieb o veciach, ktoré nás trápia, serú. Kopec skladieb opisujúcich, to čo máme okolo seba, čo žijeme. Áno, znie to trochu depresívne a možno aj nudne, však načo počúvať o tom, čo žijem ja sám. Lenže takmer nič sa nedá spraviť bez osobného vkladu, postrehu a aj keď nevedomky poučenia toho menej znalého (nevnímať prosím v negatívnom význame).

Lenže nežijeme v ideáloch, žijeme v tvrdej a hnusnej realite. Bežný fanúšik na to príde asi ťažko, no ľudia, ktorí vidia aj do pomyselného zákulisia si rýchlo uvedomia, že faloš, vypočítavosť, zákernosť a lži sú tu. A možno viac než by ste čakali a u ľudí, ktorí práve okolo seba hlásajú prvý opak.

Podrobnejšie. Máme rapera. Ten je technicky zdatný. Má aj dobré myšlienky. Občas, ale nikto nie je dokonalý. Dokonca sa rozhodne ísť akousi cestou dobra, lásky, porozumenia. Robiť takýto rap je síce trochu zvláštne, no keď odhodíme predsudky, škatuľky, zaslepenosť prečo nie?

Rapový fanúšik, ktorý počúva ušami a rozmýšľa, ten čo len počúva je fanúšik popový, aj keď počúva rap, očakáva úprimnosť v textoch. Podľa nich dokonca hodnotí samotného rapera ako človeka. Niečo takéto je v prirodzené. Veď text píše raper sám, teda aspoň by mal, a preto sú v ňom jeho myšlienky, presvedčenie a odráža sa v textoch jeho charakter, povaha, zmýšľanie.

Ak by to všetko takto naozaj bolo rap by bol nádhernou hudbou. Lenže. Ak máme na scéne raperov, ktorí hovoria o porozumení a pritom reagujú na akúkoľvek kritiku podráždenejšie než rozmaznaná pubertiačka, nie je niečo v poriadku. Ak sa to stane raz OK. Aj redaktor/kritik sa môže mýliť. Ak je to však sústavné a opakované a raper je podráždený aj pri konštruktívnej kritike, je to celé jeden obrovský fake. Ak niekto niečo hlása a verí tomu, je prirodzené, že sa podľa toho bude aj správať. Ak sa v zákulisí správa o 180 stupňov inak je to klamár a fejker. Nemusíme sa baviť len o hudbe. Preneste si túto situáciu do bežného života, do každodenných situácií. Je prirodzené, že na takého človeka zanevriete a bude vám ukradnutý. Logicky teda. Aj hudba takého rapera by mala byť fanúšikom ukradnutá. Nie, nie som naivný debil a nežijem vo vzdušných zámkoch, teda viem že takýto raper bude počúvaný aj naďalej a bude sa tešiť z priazne fanúšikov.

Ja osobne sa poznám a občasne súkromne komunikujem len s veľmi malou hŕstkou slovenských raperov. Keďže som akýsi hiphopový novinár je to divné, no som za to úprimne rád. Dôvod? Ak by som sústavne mal túto pokrivenú realitu pred očami, veľmi rýchlo by ma prešlo aj to minimum záujmu o slovenský rap čo teraz mám.

Nejdem proti slovenským raperom. Nechcem na nich kydať, zbytočne do nich rýpať, vyvolávať zbytočné spory. Preto ani neukazujem konkrétne prstom. Aj tak by to nič nezmenilo a zaslepený (fanatický) fanúšik by aj tak nedokázal pochopiť o čo ide. Nech si každý spytuje svoje svedomie, či mu to klamstvo naozaj za o stojí. A keď ten človek klame sám seba? Tak to už je naozaj všetko zbytočné.