Keď spomínam zákulisné veci, logicky musí väčšinu čitateľov napadnúť kauza H16 vs. Miky Mora, áno aj to je téma, ktorej sa nepotrebujem vyhnúť a chcem k nej po rokoch napísať svoj osobný názor. Lejbel som rozbehol s víziou pomôcť umelcom, pomôcť scéne a spraviť životaschopnú možnosť pre vydávanie rapu na Slovensku. S odstupom času môžem skonštatovať, že sa to z časti podarilo, z časti ma vnútorne sklamal prístup umelcov a ich tendencia hrabať si vo vlastnom piesočku. V prvom rade som si nikdy nepredstavoval, že by sa rozhádali ľudia na jednom lejbli. Toto je vec, ktorá ma neskutočne mrzela a mrzí dodnes, osobne ju pokladám za začiatok pomyselného "úpadku" scény.

V momente, keď sa vyhrotilo napätie medzi H16 a Miky Morom, resp Druhou Stranou, resp. "petržalskou stokou", mal som obrovskú dilemu, ako postupovať a čo spraviť. Z počiatku som rozmýšľal nad zvolaním akéhosi okrúhleho stola, kde by si to dotyční umelci vysvetlili a celý tento nezmyselný spor urovnali. Čím viac som však nad niečím takýmto premýšľal, tým viac som po konzultáciách s niektorými ľuďmi prichádzal k presvedčeniu, že to nič nevyrieši, každá strana má na to svoj pohľad na vec a keďže prišlo už aj k fyzickej potýčke, zrejme je cesta na urovnanie nadobro zatarasená. Nakoniec som si povedal, že by to vlastne mohlo byť to najhoršie, čo by som mohol spraviť a rozhodol som sa nechať to radšej v rovine sporu dvoch strán, do ktorého sa miešať nebudem. Zaujal som teda pozíciu akéhosi mŕtveho chrobáka, ktorý sa o tom s ani jednou stranou nerozprával, nevyjadroval. Samozrejme, nemal som problém sa o tom baviť, ale povedal som si, že ja tú tému jednoducho načínať nebudem, že pokiaľ sa dotyční budú chcieť o tom so mnou rozprávať, začnú oni, nebudem to ja. A tak aj bolo, vlastne som sa o tom s oboma stranami rozprával až po vyše roku, keď už emócie vychladli, keď to načali (samozrejme nie spolu ale samostatne). Neviem, či to bolo správne riešenie, vždy ma to vnútorne mrzelo, tiež som mal na začiatku predstavu o lejbli ako rodine, tak ako sa to zatiaľ darí robiť Gramo Rokkaz či Bigg Boss, ale na druhú stranu som si uvedomoval aj istú zodpovednosť. Boli sme najväčší lejbel, a chcel som dávať priestor aj tým, ktorí možno pre niektorých umelcov neboli zaujímaví, ale rovnako mali svoje postavenie na scéne a svojich fanúšikov. Toto je všetko, čo chcem napísať k tomuto sporu. Dodnes nie som na nikoho strane, je to ich vec, ich sračky, ale som presvedčený, že to vzniklo ako nedorozumenie, ktoré by sa nemuselo stať, keby chalani spolu otvorenejšie komunikovali a vysvetlili si veci už v zárodku a nehádzali na seba špinu poza chrbát. V každom prípade, táto kauza bola pre mňa prvou kvapkou, pri ktorej som sa začal zapodievať úvahami, či robiť lejbel HIP-HOP.sk má vôbec zmysel.

Predtým, ako stručne rozpíšem dôvody, prečo som nevydal niektoré iné tituly, je dôležité uvedomiť si aj ďalšie fakty. Slovenské rapové albumy majú veľmi špecifickú predajnosť. Najväčší predaj dosahujú prvý mesiac od vydania, neskôr sa predávajú už len veľmi sporadicky. Hiphopový fanúšik je špecifický, o novom titule veľmi dobre vie a nechodí do obchodu, ako nestranný poslucháč, prehrabávať regál a hľadať, čo si kúpi. Veľmi dobre vie, a treba to povedať na rovinu, práve z nášho webu, že dotyčný umelec alebo skupina vydal albumu a ide si ho účelovo kúpiť do obchodu. Tento fakt veľa obchodníkov podceňuje a objedná si nedostatočný počet CD, čo má za následok bludný kruh. Fanúšik frfle, že nevie zohnať danú novinku, že ju nikde nemajú a umelec frfle, že je zlá distribúcia. Obchodník sa síce spamätá a daný titul si objedná, kým mu však príde, zastaví sa u neho v obchode ďalších 20 ľudí, ktorí zistia, že daný disk nemá a kým mu tento nosič príde na sklad, už mu tam nikto nepríde, lebo všetci sa klasickou cestou z úst do úst dozvedia, že v danom obchode to nepredávajú. Možno som to troška zhyperbolizoval, ale kus pravdy v tomto tvrdení určite je. Teraz prichádzame k zaujímavým štatistikám, 50% predaja slovenského rapu robí Bratislava, ostných 50% je nerovnomerne rozložených po ostatku našej vlasti a nedá sa presnejšie definovať, kde sa predá ostatok. Toto je podľa mňa jeden veľmi dôležitý fakt, pretože ak chce mať niekto solídny predaj (ak sa to tak v súčasnosti ešte dá vôbec nazývať), musí mať silnú základňu fanúšikov práve v BA, tá je totiž polovicou úspechu, či sa to niekomu páči alebo nepáči.

Dobre poďme sa teda pozrieť na albumy, ktoré nevyšli pod lejblom HIP-HOP.sk, stručne k ním napíšem dôvody, prečo nevyšli práve u nás.

Čistychov "Né produkt!" - v čase keď vydával Čistychov svoje prvé sólo pod Nejbrom, lejbel HIP-HOP.sk bol viac v rovine úvah, než reálnych skutkov, v podstate až chalani z Neighbor Beats ma naplno inšpirovali robiť to.

Drivá Menšina "Menej je niekedy viac" - chalani mali dohodnutý deal s MSP Records skôr, ako som oficiálne rozbehol lejbel, takže to neprichádzalo do úvahy, v podstate lejbel začal naplno fungovať až pár mesiacov po vyjdení ich debutu.

Vec "Dobré Ráno" - obdobne ako Čistychov a DM, toto je stále predsa len dávnejšia história, jeho album vyšiel pod Escape/EMI a tak to zrejme malo byť:).

Zverina "Svetlo v tme" - v podstate ani neviem, zrejme som vtedy ešte nemal ambíciu robiť to vo veľkom a videl som iné mená na scéne, ktoré si to v mojich očiach zaslúžili viac, vtedy som tuším riešil AMO s Universal Music. (doplnené 29.9.2009 - touto vetou som nemyslel, že Zverina ma niekedy oslovil na vydanie albumu, ak to tak niekto pochopil, ospravedlňujem sa:))

Moja Reč "S/M Show" - v tom čase mi, rovnako ako väčšine Bratislavčanov, prekážalo prehnané množstvo anglických fráz v ich textoch, takže som nad tým vôbec nepremýšlal.

I.Co "International Collabo" - predstavy o medzinárodnej distribúcii, ktoré si dával Čistychov ako jednu z podmienok, boli nereálne, časom to určite pochopili aj oni, nakoľko neviem o tom, že by ju niekto reálne splnil.

Rendezska-SK "Čas vyložiť karty" - nemal som záujem, chalanov mám ako ľudí rád, ale vydávať album skupine, ktorá roky stagnuje, a nemá dostatočný počet fanúšikov ani v rodnom meste, ma vôbec nelákalo.

2H+ "Premium" - vlastne ani neviem, zrejme som mal plný kalendár, takže som chalanom nedokázal pomôcť.

Grimaso "Kto dá viac" - Grimaso a jeho Xmple manažér ma oslovili, ja som však mal naplánované iné tituly, takže som im sprostredkoval stretnutie s EMI, ktorého som sa zúčastnil aj ja, prihovoril sa a dohodli si priamy deal. Mohol som sa kľudne prizviesť, ale nemal som záujem starať sa o PR k ďalšiemu titulu, považoval som to za kontraproduktívne.

AMO "Family Biznis" - chalani mali podpísanú zmluvu s Universal Music a rozhodli sa ju dodržať a pokračovať v nej.

Danosť "Oddanosť" - s Danosťom sa poznám veľmi veľa rokov aj keď to málokto z vás zrejme vie. Sme z rovnakého sídliska, trávili sme, a stále trávime, spolu veľa času, ale vtedy ho registrovalo minimum ľudí a vedel som, že nemá dostatočný potenciál v predajnosti, aby ten titul bol pre mňa rentabilný. Chcel som mu neskôr vydať album, keď si spraví s týmto EP meno, bohužiaľ je troška pribrzdený a nestihol to. V každom prípade mu držím palce pod Gramo Rokkaz, takýchto ľudí potrebuje scéna viac.

Dna "Love - peňáze/láska" - v čase, keď Dna pripravoval svoj sólo debut, neboli naše vzťahy práve najlepšie a ja som nechcel ísť s ním do biznisu. Neskôr sa všetko utriaslo, veci sme si vysvetlili a dnes ľutujem, že som do toho nešiel, pre mňa je momentálne symbolom toho, čo chcem počuť zo slovenského rapu.

Sketa "Odbery" - bezpredmetné, Sketov lejbel, Sketov release.>

Bacil "Poézia ulice" - napriek tomu, že sa s Bacilom poznáme viac než desať rokov a dlho sme boli susedia, nemal som o tento release záujem, nakoľko som neočakával predajnosť, ktorá by robila jeho album rentabilným.

Moja Reč "Dualshock" - o chalanov som mal záujem, deal som im niekoľkokrát ponúkal, tentoraz však nebol záujem z ich strany. Chceli si to spraviť samostatne, nechceli sa stať členmi lejblu, kde vydáva "petržalská stoka".

Čistychov "Posledný doberman" - S Čistym sme mali niekoľko debát, vedel čo mu môžem dať a čo si dovoliť nemôžem. Nakoniec uprednostnil deal s Escape / EMI, kde síce vytĺkol budget na master, štúdio a klip, aby si mohol dovoliť spraviť album podľa svojich predstáv, ale dostal podstatne horšie percentá z predaja.

Vec "Funkčný veterán" - Vecko pokračoval v deale s Escape, čo je sublejbel EMI, nemal som dôvod ani chuť sa do toho miešať.

Moloch Vlavo "Mikrofón je ručná zbraň" - Nakoľko sa Moloch v minulosti zachoval ku mne nekorektne a dokázal mi dva mesiace nezdvýhať telefón, kedže mi dlžil peniaze, vedel som, že obdobná situácia sa môže kedykoľvek zopakovať a nemal som o ďalšiu spoluprácu s ním záujem.

Zlá Strava "Verejný odkaz" - vôbec som o tom albume netušil do momentu, kým neposlali chalani k nám na web info, že im onedlho vyjde album pod vlastným lejblom.

Dramatikz "Výsledok doby" - nemal som záujem, nakoľko na jar 2009 som už mal dohodnutý album s G-Bodom, chalanom som posunul zopár kontaktov, ostatné si doriešili oni. Už som si zvykol, že robím konzultanta pre mejdžre s ktorými nespolupracujeme, rovnako tomu bolo aj v tomto prípade. Vrámci telefonátu so Sony Music som spomenul všetky klady aj zápory, ďalej to už bolo mimo mňa.

Kontrafakt / Rytmus - kapitola samá o sebe, ktorú ani nemá zmysel rozoberať. Chalani sú niekde inde, takže im ponúkať deal nebolo už vôbec namieste, bolo mi jasné, že si to radšej spravia samostatne, pri ich predajoch je to najvýhodnejší model a ja som im aj tak nemohol ponúknuť lepšie podmienky, než tie, čo dostali pri distribučnom deale s EMI.

Toľko k jednotilým titulom, teraz chcem dopovedať to, prečo som sa rozhodol definitívne skončiť s lejblom. Myslím, že som dostatočne vysvetlil, že pre mňa nikdy neboli prioritou peniaze a zisk, som asi zrejme divný zjav v dnešnom svete, ale v prvom rade som chcel pomôcť ľuďom, čo si to podľa mňa zaslúžili. Práve preto bol pre mňa najväčším faktorom, prečo som prestal s lejblom, v mojich očiach nevďačnosť umelcov, čo mi samozrejme odoberalo motiváciu. Dodnes ma presviedčajú, že pre nich sú zmluvy len zdrapom papiera a posledné po čom som túžil, bolo ísť s nimi do konfliktu a ťahať sa po súdoch. Nebudem to rozoberať do detailov, dnes je to už aj tak jedno, skôr spomeniem to, čo ma mrzelo a mrzí najviac. Keď niekomu vydávate album, má zmluvu s HIP-HOP.sk a on sa neustále všade hlási k mejdžru, s ktorým napriamo ani nemá poriadny kontakt, na eláne a motivácii to človeku nepridá. Mohol by som to otočiť, viete si predstaviť, že by sa Eminem hlásil k Universal Music a nie k Aftermath, troška absurdná predstava, ale u nás sa stalo športom, pretekať sa v tom, kto má akože deal s mejdžrom. Pritom akýkoľvek problém bol, či už s distribúciou, promom alebo čímkoľvek, nikdy títo páni umelci nekomunikovali s EMI, ale práve so mnou. Ja som bol ten, čo musel počúvať sťažnosti, nespokojnosť a čo ja viem čo všetko, ale keď prišlo zo strany umelcov kedykoľvek a kdekoľvek k téme lejblu, už to nebolo HIP-HOP.sk ale práve EMI, ktoré ich akože vydávalo. Zvrátené, absurdné, choré, smutné... V predchádzajúcich častiach som podrobne vysvetlil, koľko som prerobil resp. "zarobil" na jednotlivých tituloch, koľko času som im venoval, a za to všetko umelci v každom rozhovore spomínali, že vydávajú album pod EMI, čo som vnímal ako maximálny nevďak. Nikdy som nechcel, aby všade rozprávali, že im pomáha a vydáva ich Lumir z HIP-HOP.sk, ale keď už k tejto téme niekde príde, patrí sa na prvom mieste spomenúť HIP-HOP.sk a keď tak na druhom EMI, myslím, že je to oprávnené. Tých rôznych nedorozumení bolo za tie roky samozrejme veľa, väčšina z nich sa vyriešila, postupne sme na ne zabudli, neskôr sme sa na niektorých zasmiali, ale všetko to boli záležitosti, ktoré mi odoberali energiu a motiváciu pokračovať, jednoducho nedá sa do nekonečna venovať kopec času činnosti, ktorá prestane človeka napĺňať a venuje jej priveľa súkromného času, ktorý môže využiť rozumnejšie a hlavne pre seba, nie pre druhých, ktorí mu ešte nepriamo zazlievajú, že im ten čas dáva a pomáha im.

S odstupom času som si aj uvedomil, že lejbel a web začínajú byť nezlučitelné. Nikdy som síce nikoho neovplyvňoval, ako má napísať recenziu na titul od HIP-HOP.sk, na veľa ľudí však mohli články pôsobiť zaujato, už len preto, že daný titul vydával práve náš lejbel. S tým je našťastie tiež koniec.

Zo mňa s koncom lejblu spadol jeden neskutočne veľký balvan a som rád, hoci som to mal spraviť už dávno, že som k rozhodnutiu skončiť s lejblom konečne dospel. Naozaj ma už prešla chuť robiť samaritána, ktorý len pomáha, iní na tom zarábajú, keď už nie na nosičoch, tak na koncertoch určite, a mne za to všetko zostal len kýbel sračiek. Nie ďakujem, stačilo.

Všetko zlé je na niečo dobré, prežijú len najsilnejší, scéna sa vyčistí a to je práve to, čo v súčasnosti potrebuje. Nie opak, ktorý zase robí ten, čo si tak aj hovorí, vyťahovať akési "detské pseudotalenty" formou súťaže. To je to, čo scéna práve teraz vôbec nepotrebuje. Neidú kšefty, treba marketing, čo na tom, či je vhodný alebo nevhodný, hlavne že pomôže práve jemu, je jedno, že sa von dostane len ďalší priemer. Ak by to priemer nebol, mal by už dávno svoje postavenie na scéne, tak ako si ho vyšlapali iní.

Týmto uzatváram lejbel, myslím, že všetko dôležité som už povedal. V seriáli som chcel pokračovať témou o promotérskej činnosti HIP-HOP.sk, avšak nestane sa tak. Totižto tieto veci išli z veľkej časti mimo mňa, venovali sa im Kekeli a Maco, práve od Kekeliho som chcel, aby napísal k tejto téme viac. Nakoľko však medzi časom úplne ukončil pôsobenie v HIP-HOP.sk a Maco tak spravil už pred vyše rokom, ja sa necítim natoľko fundovaný, aby som o tom písal, nechám to plávať a prípadne spomeniem niektoré zákulisné chuťovečky vrámci ďalších článkov tohto seriálu, ktoré sa už budú venovať aktuálejším témam a nie "histórii". Som presvedčený, že sa mi aj naďalej podarí prinášať zaujímavé čítanie, buďte s nami.