Naposledy som vysvetlil princíp fungovania hudobného biznisu u nás. Opísal som, ako funguje distribuácia na našom malom trhu, opísal som ako fungujú vyúčtovania, spomenul som, že najväčší problém robí remitenda (vratky) nepredaných kusov. Považoval som za potrebné vysvetliť to, uvedomil som si, že bez toho by bolo veľa vecí ťažko pochopiteľných pre neznalého človeka. Ak si predchádzajúci diel tohto seriálu prehliadol, určite si ho najprv prečítaj.

TIP: Čo bolo a čo bude: 3. časť - začiatok spolupráce lejbelu HIP-HOP.sk s EMI a ako funguje hudobný "biznis" u nás

Dnes chcem písať o konrétnejších veciach, nepríslucha mi však zverejňovať podrobnosti o jednotlivých zmluvách detailných nákladoch a pod., na to skutočne nemám mandát. Práve toto mi robí v písaní najväčší problém, ja osobne nemám žiadny dôvod tieto veci tajiť, ale zmluvy sú zmluvy a isté veci sa považujú za obchodné tajomstvo. Rád by som tiež spomenul konkrétne čísla predaja, ale nemôžem. Mejdžre tieto veci u nás, údajne z konkurenčných dôvodov, nechcú zverejňovať. Áno, aj ja si myslím, že je to dosť veľká hlúposť, priam paradox, keďže v zahraničí je úplne bežné hovoriť o číslach predaja. Ale práve tento postoj mejdžrov jasne ukazuje, že hudobný biznis je u nás "smiešny", predaje sú nízke, nielen pri hiphope. Na slovensku je len zopár skupín (teraz nehovorím len o rape), ktorých predaj sa počíta na desaťtisíce. Veľa popových interpretov, ktorých do nás z každej strany tlačia média a označujú ich slovom "celebrity", majú predaje v tisícoch, nie zriedka len v stovkách kusov. Je mi ľúto, musíte si vystačiť s informáciami o zlatých a platinových platniach, to je jediná "mierka" predaja, o ktorej sa u nás oficiálne hovorí. Za zlatú platňu sa považuje predaj nad 3.000 kusov, platinová je pri predaji nad 6.000ks. Neostáva mi nič iné, ako sa prispôsobiť týmto mieram, nakoľko, aj napriek mojej snahe, som súhlas na zverejnenie presných čísel nedostal.

Lejbel som nikdy nebral ako biznis, mojim cieľom bolo dať priestor a šancu umelcom, o ktorých som si myslel, že si to zaslúžia a že môžu predať približne toľko, aby sa daný release vôbec zaplatil. Podľa čoho som vyberal jednotlivé tituly som už kedysi vysvetľoval v jednom zo starších editorialov, možno sa k tomu ešte vrátim v niektorom z ďalších dielov tohto seriálu a po čase niekoľko vecí upresním. Prenesme sa teraz o pár rokov späť a prejdime konečne k tomu, čo vás bude určite zaujímať.

Písal sa máj 2006, H16 finišovali master albumu "Kvalitný materiál" na základe predbežnej dohody s Universal Music, z ktorej nakoniec nič nebolo, kôli mizernej komunikácii s riaditeľom. Narýchlo som teda hľadal novú alternatívu, v SonyBMG nejavili záujem a tak som dohodol podmienky spolupráce s EMI, ktoré sa mi zdali reálne a rentabilné, master zakrátko išiel do výroby a album skutočne v júni 2006 vyšiel. Nebol to práve najlepší termín, vydania tesne pred letom nie sú práve najšťastnejšie, nakoľko je veľa ľudí cez prázdniny odcestovaných a predaje nebývajú najlepšie, aspoň také majú skúsenosti mejdžre. Pri H16 to však prekvapivo neplatilo, pomerne rýchlo dokázali získať platinu za predaj, čo mi jasne dokazovalo, že vydať ich bolo správnou voľbou. Ostatne už predtým sme spolu robili vinyl a nakoľko sa s nimi relatívne dobre pracovalo (vrámci možností, keď si človek zoberie koľko ich je:)), nemohol som im nedať príležitosť vydať album.

EMI malo zaplatiť master a výrobu, ošéfovať poriadnu distribúciu, postarať sa o promo vo "veľkých médiách", kam patrí aj takzvaný press day (to sa dohodne na jeden deň s rôznymi novinármi na rôzny čas stretko na jednom mieste a oni daného umelca či umelcov vyspovedajú a napíšu o tom článok, ale keď si to zoberiem zo strany interpretov, veľmi otravná vec, odpovedať celý deň dokola na približne rovnaké otázky). Ja som mal na starosti komunikáciu s chalanmi z H16, ktorá išla výhradne cezo mňa, zaviazal som sa zaplatiť dva videoklipy a spraviť poriadne hiphopové promo na relevantných weboch a v časopisoch Bbarák či Street. Web HIP-HOP.sk už mal v tom čase dosť veľkú silu a návštevnosť, takže som tieto PR záležitosti dokázal pohodlne bartrovať za inú reklamu u nás, čo bola obrovská výhoda, inak by som za to musel platiť nemalé peniaze.

Pri prvom klipe "Nech vidia" sa chalani rozhodli osloviť na realizáciu prešovských Imagine Vision, typ na nich dal Rytmus, produkčne som ten klip v podstate ošéfoval ja vo svojom "voľnom" čase . Braňo Vincze mi odporučil priestory bývalej bratislavskej továrne Matador, dohodol som štáb aj chalanov a išli sme sa tam pozrieť. Lokalita skutočne vizuálne veľmi zaujímavá, vybavil som všetky možné aj nemožné povolenia, dohodol so všetkými termín natáčania a išlo sa do toho. Za produkciu klipu, ktorá ma stála niekoľko desiatok hodín života som nemal žiadny honorár, bral som to tak, že nebudem platiť sám sebe.

Z EMI prišlo prvé vyúčtovanie a ja som sa skoro zrúbal zo stoličky. Tabuľka o 200 položkách, z ktorých som sa vymotával takmer dva týždne. Prvýkrát som videl vyúčtovanie, prvýkrát som začínal pomaličky chápať ako ten celý "biznis" funguje. Nikdy na začiatku ma nenapadlo, že budem musieť robiť z jedného celkového vyúčtovania ďalšie čiastkové. Šialená práca, vymotávať sa z 200 položkovej tabuľky ku každému titulu, všetky čísla prepočítavať z českých korún na slovenské. Niekoľkohodinová fuška, ktorú nikomu neprajem.

Prvý náznak zle nastavených podmienok som si nechcel pripustiť, ale videl som, že môj čas a energia sa mi moc nezaplatí, možno aj preto, som sa pri druhom klipe "Zarábaj keš", ktorý vznikal pod taktovkou Braňa Vinczeho o nejaký čas neskôr, angažoval podstatne menej, aj keď aj tu som čo to pomohol (keď mám byť konkrétny, ošéfoval som bufet, v ktorom sa natáčala Kardinálova časť so zábermi ako varí párky :).

Chalani mali vonku naozaj úspešný a na slovenské pomery veľmi predávaný album. Ťažko definovať, či im v tom pomohol prvý singel s Rytmusom alebo nie, veľa ľudí to tak však vníma. Na tomto mieste chcem spomenúť, že to z mojej strany nebol žiadny kalkul, či výmysel, bola to jednoznačná voľba chalanov z H16. Nikdy som nechcel, ani som to nerobil, kecať umelcom do singlov, klipov či výberu hostí (o tom, možno inokedy), takže ako sa rozhodli a spravili, tak bolo.

Práve sa hrabem a snažím zorientovať vo vyúčtovaniach tohto titulu. S tým časovýn odstupom to nie je, ani pre mňa, práve najjednoduchšia úloha. Nikdy som sa v tom takto do hĺbky nevŕtal, nemal som na to čas a keďže tie vyúčtovania prichádzajú každého pol roka, neustále sa to mení, aj keď tie zmeny za posledný rok už nie sú nijako výrazné. Na H16 "Kvalitný materiál" sme vďaka štedrým podmienkam moc netrhli, do tejto chvíle sme "zarobili" necelých 5.000,- Sk alebo ak chceš 166 €, za niekoľko desiatok, priam stoviek, hodín práce. Áno vidíš správne, nie je to preklep, nemám jediný dôvod klamať alebo niečo zatĺkať, aj keď mi je jasné, že to vizerá značne neuveriteľne. Znova opakujem, nerobil som to nikdy pre peniaze, hoci si to veľa ľudí myslí. Viem o tom svoje, za tie roky som pochopil, že u nás sa na vydávaní hudby nedá zbohatnúť, verím že aj vďaka týmto článkom to konečne pochopíte aj vy. Pritom fanúšikov a poslucháčov je veľa, ale hudbu kupuje len nepatrný zlomok, veď čo, oveľa jednoduchšie je stiahnuť si to zadarmo z internetu:(, ale k tomu sa vrátim v niektorom z ďalších dielov. Robil som to, pretože ma to bavilo, chcel som pomôcť a mal som na to čas, ale aj pocit, že to má zmysel, že si to iterpreti, či fanúšikovia, vážia.

Myslím, že pre dnes to stačí, načínať ďalšie tituly už nemá v túto chvíľu zmysel, zámerne nechcem články robiť príliš dlhé, aby ste mali silu ich prečítať do konca, takže si počkaj zas pár dní.

Nabudúce pokračujeme podrobnosťami o ďalších tituloch.