Malý pohlad poza oponu našej stránky alebo čo ludia u nás najviac vyhladávajú.
Neprináleží mi písať reportáž zo včerajšej akcie, lebo som ju celú ofrflal, blog si však neodpustím.
Dostali sme do redakcie knižku od 50 Centa. Aká je?
Názov možno zavádzajúci vzhladom na to, že sa nasledovný text nebude týkať (nielen) rapu, ktorý vyšiel tento rok.
Ak nemáš klapky na očiach, tak masový nevkus dnes môžeš vidieť prakticky všade. Podkopáva základy hudby, kinematografie, literatúry, mení spoločenské mravy – vkus, posúva hranice tabu do úplne iných dimenzií a v neposlednom rade sa dostal aj do hip-hopovej kultúry.
Život prináša veľa vecí: radostí, starostí, pekných či ťažkých chvíľ, očakávaní, aj tvrdých precitnutí do reality.
Stále viac sa objavujú argumentácie, že to čo má veľa lajkov alebo videní je automaticky kvalitné a dobré umenie. Podľa mňa takýmto niečím argumentovať je úplná blbosť. Stovky, tisíce, desaťtisíce, či milióny lajkov, videní a komentárov nehovoria o kvalite, ale o popularite a to mi zrejme dáte za pravdu, že je sakra rozdiel.
Prophets vs. Profits
Som staromódny, divný a zrejme aj z inej planéty, ale stále som presvedčený, že texty k jubileám, špeciálnym udalostiam, uzatvoreniu dekády a k podobným príležitostiam by mali písať šéfredaktori. Preto si prosím toto nezamieňajte s tradičným Lumirovým narodeninovým editoriálom.
Logicky. Nebyť zlého rapu, nie je ani ten dobrý. Veď keby bol len jeden z nich, tak raperi nemajú dôvod sa niekam posúvať, makať na sebe. Ale čo keď je v tomto prípade logika mimo hru a dôvod zlého rapu môže byť niekde inde?