Je streda 00.32 a ja, sediac doma nad rozpísanou diplomovkou som sa z nedosatku iných podnetov zamyslel nad článkom ktorý v priebehu minulého týždňa zľahka rozvíril pokojnú hladinu serveru HIP-HOP.sk. Mám na mysli noticku Viktora Hazarda, v ktorej varuje pred akýmsi Danom z Trenčína (meno s prídomkov ako v stredoveku, chutné), ktorý mu, podľa jeho slov nevyplatil honorár za jeho vystúpenie, na ktoré ho ako promotér pozval a ten toto vystúpenie pre neho uskutočnil, avšak dohodnutej odmeny zaň sa nedočkal.

Nechcem sa tu zamýšľať nad morálnym rozmerov tohto problému, to by aj tak nikoho naujímalo, skôr sa chcem nad vecou pozastaviť z hľadiska právneho.

Napriek tomu mi nedá aspoň trošku rypnúť si aj do akejsi morálno-právnej roviny celej kauzy a z nej jednoznačne vysloviť iba jediný možný záver známy už z antického Ríma, ktorý je platný pri všetkých súkromno-právnych vzťahoch (lebo toto bezo sporu občiansko právny spor je) a tým je rezultát starej, avšak na aktuálnosti nič ani v dnešnej dobe nestrácajúcej právnej zásade kraľujúcej celej civilistike, ktorou je Pacta sunt servanda (Ulpian D. 2,14,1 pr.) - dohody sa majú dodržiavať.

Bez ďalšieho.

Reči ohľadne toho, či to Viktor nemohol nechať tak, a len nad tým mávnuť rukou, alebo či sa mu mal fyzicky za onú nepríjemnosť revanšovať nechávam na posúdenie každého, v komentároch k článku si určite nájdu priestor obhajcovia i kritici jednej i druhej možnosti.

Z právneho hľadiska sa promotér zachoval (ak je to teda celé tak, ako to prezentuje V.H.) v rozpore s ustanovením § 494 Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ) podľa ktorého: Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. V tomto prípade mal dlžník (promotér) povinnosť poskytnúť veriteľovi (V.H.) plnenie (peňažné, ako som vyrozumel) za jeho vystúpenie na akcii v TN. Tým že k plneniu zo strany dlžníka do dnešného dňa neprišlo, má V.H. právo toto plnenie od neho teraz žiadať, a to na základe § 517 OZ ods.1,2 a to i s úrokom z omeškania. Po tento bod je to zrejme jasné i človeku, ktorý sa dosiaľ s právom ešte v živote nezrazil.

Riešenie problému je teda na prvý pohľad nad slnko jasnejšie, podať žalobu podľa § 41 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej OSP (resp. návrh na vydanie platobného rozkazu podľa § 172 OSP) na miestne príslušný súd, odkrútiť si povinný kolotoč súdnych pojednávaní, a po prípadnom výhre v spore (vrátane odvolacieho konania) a prípadnom ďalšom odmietaní zaplatenia zo strany dlžníka sa obrátiť na súd s návrhom na výkon rozhodnutia, prípadne na exekútora s návrhom na výkon exekúcie za účelom uspokojenia svojej pohľadávky.

Človek ani nemusí byť právnik (alebo budúci:)), aby si domyslel že riešenie problému vyššie uvedenou právnou cestou je v takomto, alebo obdobnom prípade (neviem o akú sumu išlo, ale tipujem že sa rádovo jednalo o niekoľko tisíc SK) značne časovo i finančne náročné (navrhovateľovi vyvstáva poplatková povinnosti pri podaní návrhu podľa zákona o súdnych poplatkoch a v prípade, ak sa necháte zastupovať advokátom, i honoráre pre právnika podľa vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - samozrejme v prípade úspechu v spore tieto budú veriteľovi dlžníkom uhradené), že si bežný človek dvakrát rozmyslí, či sa na to dá. Aj keď treba povedať že v dobe posledných niekoľkých rokov sa súdy značne rozhýbali a takéto prípady sa riešia v priebehu rádovo mesiacov. Je teda na každom či sa rozhodne obrátiť na súd, alebo nie.

Čo dodať na záver? Je na každom aby si urobil úsudok, či V.H. zvolil najlepšiu možnú alternatívu riešenia celej veci verejným prepraním na Internete, alebo sa mal obrátiť na súd a tam si svoje právo uplatniť. Ja osobne by som určite volil kombináciu oboch alternatív, ale koľko ľudí, toľko názorov....mier.