Článok o knihe Roberta Greena 48 zákonov moci zaujal. Nečakane. Došli aj nejaké dotazy na info o ďalších dvoch knihách tohto "gurua hip-hopu", ako ho titulovali vyjebatí škrabáci v amíckych časákoch. Rozhodol som sa preto v skratke priblížiť aj jeho ďalšie dva tituly.

Rovnako ako Greenova prvá kniha, aj Umenie zvádzania a 33 stratégií vojny sa v americkej hip-hopovej scéne tešia veľkému záujmu. Moc (vplyv), sex a schopnosť víťaziť v konfliktoch, sú tri ingrediencie, o ktoré ide v skutočnej hre.

V tomto článku venujem pozornosť knihe Umenie zvádzania. Jej prijatie bolo búrlivé. Napríklad americký Allure Magazine pred ňou za dopomoci celého húfu študovaných kokotných psychológov dôrazne varoval ako pred psychologickým ekvivalentom špinavej bomby a Greena prirovnal k Aleisterovi Crowleymu a Hitlerovi. Čiže jasný signál k nákupu. Keď psychológovia a pisálkovia vo fajnových magazínoch niekoho prirovnajú k Hitlerovi a Crowleymu, ide zväčša o správneho chlapíka.

Iste, nejde o pop psychologickú knihu. Zabudni na Liebermana a podobné sračky. Toto je čistá, chladná, vypočítavá a amorálna pouličná múdrosť; nie dobré rady pre spestrenie sexuálneho života sterilných manželských dvojíc typu Ivan a Silvia Gašparovičovci. Takisto nejde o manuál toho, ako nejakú ožratú, sfetovanú trinástku znásilniť na betóne za klubom. Jednak je urobiť to také jednoduché, že to ani nestojí za reč, a okrem toho takéto banálne ciele Greenovi nestoja za pozornosť. Ide o totálne podriadenie, získanie dokonalej kontroly a absolútnej závislosti obete. Iste, možno to potom využiť k sexu, čo bude asi dosť časté, ale aj k iným zábavným veciam. Napríklad k dohnaniu k samovražde. Konkrétna aplikácia závisí len a len na tebe. Veľa zábavy.

K tejto knihe som pristupoval s nechuťou. S ešte väčšou nechuťou, než s akou pristupujem ku knihám obecne. Má divnú obálku, je tam nejaká ružová, žiadne obrázky a celé to pôsobí sračkovo. No ale za ten cash, čo som za to vyjebal, by som prečítal aj Kukučína, takže som sa do toho pustil. Zvádzanie sa mi nezdalo veľmi zaujímavou témou na čítanie. Motivovalo ma len to, že osobne trpím akútnym nedostatkom neplnoletých kuriev vo svojom okolí a pri znásilňovaní na betóne si vždy rozjebem na kolenách šušťáky. Baby by to mali robiť častejšie, spoločnosť by mala byť otvorenejšia a podporovať teen prostitúciu. Kým to tak nebude, budeme odkázaní na zvádzanie. To výjde finančne zhruba narovnako, len je náročnejšie na čas a ani v prípade úspechu to nie je také vzrušujúce a neurobí ti to tak dobre, ako pocit, keď peknej mladej kurvičke ukážeš a dáš pekne vyžrať, že si viac ako ona, pretože si si nosením pivných sudov zarobil nejakých dvoch-troch Hlinkov naviac. Už markýz de Sade upozorňuje, že čím podradnejšou prácou sú peniaze utratené za celkové poníženie ženskej bytosti získané, tým väčšia rozkoš to je. Pravda. Prestaňme ale snívať. Nežijeme v ideálnej spoločnosti, takže musíme zvádzať a hrať sa na romantikov, aby sme dosiahli to, čo je prirodzené si kúpiť. Takže sa vráťme k tej knihe.

Na začiatku Greene uvádza deväť charakterov zvodcu. Je to akýchsi deväť hlavných typov, pričom každý z nás má bližšie k niektorému z nich. (V realite k dvom - trom zmiešaným, málokedy k niektorému čistému typu.) Každý typ používa svoje vlastné charakteristické postupy zvádzania a prístupu k veci. Novú etapu lovenia je najlepšie začať tým, že zistíš, ku ktorému typu máš najväčšie dispozície, čo sú tvoje najsilnejšie zbrane, a túto stránku začať vedome rozvíjať. Naopak, je takmer zbytočné snažiť sa niekoho baliť postupmi zvodcovského typu, pre ktorý nemáš žiadne osobné predpoklady.

Greene tu uvádza zvodcovské typy vyložene mužské (napr. smilník, frajer); ženské (napr. siréna, koketa) a obojstranné (napr. ideálny milenec, prirodzený/á, charizmatický/á, očarujúci/a, hviezda). Dobrý je popis špeciálneho typu anti-zvodcu, ktorý je súhrnom vlastností a postupov vyvolávajúcich rezistenciu, odpor obete. Podľa Greena má každá osobnosť aj prvok z anti-zvodcu - ten je dôležité u seba odhaliť, vystopovať a odstrániť. Inak zo zvedenia a pojebania Nory Mojsejovej zase nič nebude.

V špeciálnej oddychovej strednej časti knihy (tlačenej na papieri inej farby než zbytok) sa nachádza celkom šikovný popis osemnástich charakteristických typov, tentokrát obetí. Toto je ozaj celkom šikovná pomôcka. Umožňuje lepšie rozoznať k akému typu má konkrétna obeť zvádzania asi najbližšie (v praxi sa opäť stretneš skôr so zmiešanými typmi, než s vyložene čistými) a podľa toho zvoliť najlepšiu stratégiu. Na každého zaberá niečo iné. Orientácia v základných typoch obetí, spolu s tým, čo je u nich najviac zraniteľné a najľahšie zahákovateľné, ti ušetrí veľa času. Keď správne určíš typ obete, stane sa pre teba oveľa čitateľnejšia. Budeš totiž takmer s určitosťou vedieť, čo vnútorne prežíva (ako vnútorne reaguje na tvoje kroky) a nenecháš sa zmiasť tým, čo bude hrať navonok. Kniha je totiž z veľkej časti založená na tom, že to, čo robíme a ako sa javíme navonok, nemusí vôbec nič vypovedať o tom, s akým zámerom to robíme, akí sme a čo pri tom cítime. Napríklad ja síce chodievam na katolícke mládežnícke omše, ale len preto, že si tam vyberiem nejakú k svetu babenku (čo je v rámci danej ponuky niekedy problém), a vždy keď si kľakne, tak si predstavujem, že štím do jej vlasov. Ale jebať na to teraz. Proste, pre zvádzanie to má ten význam, že Green učí, ako rozpoznávať odvrátenú, skrytú stránku osobnosti obete, vycítiť jej podvedomé túžby, tie nenápadne zahákovať a potom ich stimuláciu postupne stupňovať. Až do štádia, kedy sa tieto túžby úplne vymknú kontrole obete a tá sa stane celkom bezbranná. A závislá. Potom čím je zvodca chladnejší a čím viac má v piči, tým viac je obeť namotanejšia a tým nechutnejšie veci je ochotná pre zvodcove potešenie urobiť. Čiže Green zároveň učí tomu ideálnemu stavu, do ktorého by mal po čase dospieť každý zdravý vzťah.

Úvodná a stredná časť knihy ťa teda dobre zorientuje v type zvodcu, ku ktorému by si mal čo najviac smerovať, ako aj v typoch obetí, ktoré dokážeš najľahšie zviesť. Na základe toho si môžeš vytvárať rôzne kombinácie, vyberať si obete podľa toho, či máš práve náladu len na nejakú "drobnosť majstra", alebo sa chceš poriadne zapotiť a o to viac si potom užiť, keď budeš Nore strkať hlavu do záchoda a splachovať.
V poslednej časti knihy Greene použil techniku zo 48 zákonov moci. Je tu nejakých dvadsaťštyri zákonitostí vytvárania psychologických háčikov na love. Proste zákonitosť, príklad použitia, interpretácia, zhrnutie, niekedy reversal. Celá táto časť je rozdelená na štyri kapitoly, podľa štádií zvádzania.

Prvá obsahuje osem zákonitostí správneho výberu a upútania pozornosti obete. Greene opisuje, ako na základe určitých znakov vybrať správnu obeť na zvádzanie. Učí, ako vedieť rozlíšiť rôzne druhy nevyrovnanosti a toho, na čom kto ulieta. (Najľahšie sa zvádzajú osoby v nejakom smere nevyrovnané. Vyrovnané osobnosti takmer nie je možné zviesť - nie je ako sa zahákovať.)

Druhá šesť pravidiel nenápadného psychologického stupňovania jej emocionálnej závislosti (až do štádia, kedy ich už obeť nie je schopná sama kontrolovať).

Tretia štyri postupy ešte silnejšieho hrotenia situácie, tentokrát skôr stupňovania fyzickej príťažlivosti. Tieto postupy sú obzvlášť kruté a aj v praxi je s nimi veľká zábava. V zásade spočívajú v dobre premyslených, no pre obeť nečakaných emocionálnych šokoch. Napríklad náhleho a pre ňu nevysvetliteľného odstupu a citového chladu, ktorý strieda štádiá emocionálnej vrelosti. V tomto štádiu už emócie fungujú tak, že čím väčšia citová bolesť sa obeti spôsobí, tým väčšia je jej závislosť. Táto tretia časť smeruje k vyvolaniu fyzického stavu, v ktorom je pre obeť nemožné vzdorovať a klásť odpor zvodcovi. Podľa určitých znakov je možné rozoznať kedy takýto stav nastane a potom už treba len rýchlo konať.

Tomu je venovaná posledná kapitola; spolu s popisom postupov následného odjebu, prípadne rozvinutia vzťahu (toto som zatiaľ nevyužil, neviem na čo to tam Greene jebal).

Ako knihu čítať?
Najlepšie po riadkoch a v smere z ľava do prava. Nie však vkuse od začiatku do konca! Ak môžem poradiť, preskakujte tie prijebané príbehy z histórie, uvedené pri každej zákonitosti, lebo sa knihou budete prehrýzať dva roky (ako ja). Proste prečítajte vždy úvod, vysvetlenie zákonitosti a "Key to Seduction", v ktorom je všetko dôležité zhrnuté. Ak vás daná zákonitosť zaujme, prečítajte aj ilustratívny príbeh z histórie. Ten veci ešte viac ujasní.

Ako knihu používať?
Odhliadnuc od možností využitia knihy pri rôznych fyzických činnostiach (je veľká a ťažká), sa dá v praxi sem-tam použiť aj čosi z jej obsahu. Samozrejme, nejde to hneď a človek nemôže počítať s tým, že z neho prečítanie nejakej bichle urobí zvodcu, či děfku. Treba trénovať ako premeniť naštudované na prakticky použiteľné. Znalosť taktiky a psychologických ojebov ti bude na nič, ak sa nedokážeš ovládať a realizovať ich bezchybne. Napríklad veľká časť zvádzacích praktík je založená na cielenom odstupe a neprejavovaní žiadneho záujmu. To býva v praxi dosť ťažké, ak balíš niekoho, v koho prítomnosti ti z úst vyteká chracheľ a každých päť minút si musíš odbiehať na hajzel vyhoniť vtáka. Takže to chce tréning. Na rozvíjanie verbálneho prejavu môžeš využiť aj pokec.sk alebo niečo podobné. Výhodou je, že väčšina štetiek z pokec.sk číta a píše tak pomaly, že kým sú zacyklené lúštením obsahu tvojej jednoduchej nerozvitej vety, v pohode stíhaš naštudovať polovicu ďalšej kapitoly postupu zvádzania a viesť rozhovor tým správnym smerom.

Asi najťažším na celom použití prečítaného je naučiť sa používať tieto stratégie celkom prirodzene; tak, aby sa v ničom neodlišovali od tvojho ostatného prejavu. Spočiatku totiž narazíš na to, že akokoľvek sa niečo pokúsiš použiť, bude to nápadné, čitateľné a odlišné od toho, ako sa normálne správaš. Akonáhle obeť toto zachytí (trebárs podvedome), je po zvádzaní a vyvolá sa presne opačný efekt. V praxi to znamená - zbabranou aplikáciou týchto študovaných techník nezbalíš ani to, čo by si inak v pohodke zbalil aj úplne bez nich. Čiže ak sa chceš do toho pustiť, tak buď pripravený, že v prvom štádiu to tvoje výsledky oproti normálu skôr zhorší, nie zlepší. Až keď sa týmto zhoršeným štádiom nejako prehryzieš a naučíš sa to používať celkom prirodzene, bez toho, aby si na to myslel, tak sa dostaneš na úplne iný level.

Fotka Nory by ti mala byť dostatočnou motiváciou vydržať to.

Nora

Priblíženie knihy Umenie zvádzania od Roberta Greena by som ukončil tým, že nemáte brať pervitín. Aj keď som to vo svojom minulom článku písal inak. Tak tí, čo ste to na základe toho začali brať, tak to neberte. Správne malo byť, že neberte, nie že berte. Som si to tam pomýlil. Som bol na piku alebo čo.