Ako začať a neprezradiť pointu?
Ja som skromný človek, k zábave mi stačí málo. Nie som náročný. Film, kniha, komix, nové originál CD. A sem-tam koncert. Ak raz za XY rokov idem na koncert, tak očakávam, že sa naozaj zabavím na úrovni hodnej vybraného interpreta a všetko bude fungovať, ako má. Ak to je dokonca náhodou zahraničný interpret, majúci za sebou nie 2, ale minimálne 10 rokov fungovania, 3 spoločné albumy, pár sólo albumov, niekoľko (desiatok) tisíc fanúšikov + v priestoroch, kde má vystupovať, hralo predtým veľa zvučných mien z domácej aj zahraničnej scény, čakám určitú úroveň. To, čo sa mi však dostalo v sobotu 30. 11. na koncerte Supercrooo v bratislavskom podniku Spirit, malo úroveň pod úroveň. Ale každému, čo jeho jest, no teraz konkrétnejšie:

Vystupujúci umelec, ktorý predáva svoje meno ako značku kvality, nemôže odbiť naozaj otrasný zvuk hláškou: „Dnes máme trochu punkový zvuk“ a nechať fanúšikov ďalej týrať väzbením mikrofónov a instrami znejúcimi ako cez rolku toaleťáka. Hlavne nie vtedy, keď mal dosť času si akustiku a techniku vyskúšať a prípadné nedostatky sa pokúsiť s usporiadateľom odstrániť. Koncert bol síce  ohlásený od 20.00 h a jedného z interpretov sme stretli ako vychádzal z podniku cca. o 20.30 h, reálne sa začal až po polnoci. Navyše bol dovtedy priestor, kde sa mal konať, uzavretý, oddelený od zvyšku podniku, a teda aj od nezvaných „čumilov“ – tzn. skúška zvuku mohla prebiehať inkognito.
Viem, išlo o rapový koncert kde sa predpokladá malá účasť,a tomu sa asi rovnala i snaha zúčastnených. Kto si necení pár fanúšikov, nezaslúži si ich väčšie množstvo.

Apropo, začiatok koncertu a informácie o ňom sú, predpokladám, väčšinou v réžii usporiadateľa koncertu a vo výnimočných prípadoch majiteľa priestoru, kde sa koncert koná. A tu už to zaváňa čistým svinstvom, či skôr človečinou. Ak zaplatím vstupné na koncert, rád by som vedel, kedy bude hviezda večera vystupovať. Chápem, že čas sa môže posunúť, ak interpret  ťahá koncertnú šnúru a ešte k tomu cestuje z inej krajiny, ale plánovaný line-up a časy by mali byť známe aspoň deň dopredu. Ale nie, z netu k akcii ste sa akurát dozvedeli, že čas koncertu sa kryje s otváracími hodinami podniku. Odmietam to nazvať klubom, keďže sa na klub iba hrá. A tak čakáte za „setu“ nejakého samozvaného púšťača empétrojek. To, ako hral – amatérske, hrubé prechody a nadužívanie efektu flanger –, sa nedá nazývať DJ-ing. Nemyslím, že by všetci zamestnanci dostali zákaz prezradiť čas začiatku koncertu, ale aby nikto v celom klube nevedel, kedy vlastne Supercrooo budú hrať, iba podporuje teóriu zahmlievania s cieľom, aby sa čakajúci fanúšik, ktorý o vystúpenie nechce prísť, nevzdialil a pil ďalej, čím podnik zarobí viac. Ale, sakra, už som zaplatil vstupné na koncert, tak ho chcem vidieť alebo sa dozvedieť, kedy sa začne, aby som si prípadnú účasť ešte rozmyslel. Ak to porovnám úplne primitívne – koľko z vás by čakalo pri stánku, v ktorom ste zaplatili za hotdog, no predavač vám nechce povedať, kedy bude hotový, a ponúka vám k nekonečnému čakaniu predražený drink a potom ďalší a ďalší? A keď už vidí, že ste dostatočne opití a rozladení, tak vám ten predplatený hotdog napokon predsa len slávnostne dá a dúfa, že vďaka alkoholu si nevšimnete, že je vlastne hnusný. Veď ste už zaplatili a naozaj ste na začiatku boli hladní a mali chuť na hotdog, tak to nakoniec nejako požujete, no nie?

Najsmutnejšie na tom je, že nešlo o prvú takúto akciu v spomínanom priestore. Pred pár rokmi vystupovali na rovnakej adrese Stereo MCs a prebiehalo to totožne, s tým rozdielom, že vtedy som odišiel pred príchodom Stereo MCs a tentoraz som na Supercrooo počkal až do začiatku, keďže ma ich tvorba baví viac. A tak sa mi dostalo vyššie spomínaného „punkového zvuku“, ktorý som dokázal tolerovať asi tri skladby v nádeji, že sa „hoši“ vyladia.

Tak trochu som dúfal, že so zmenou majiteľa i názvu podniku sa veci pohnú smerom k lepším službám a praktikám. Ale evidentne je všetko po starom - základné veci ako informácie a rešpekt voči zákazníkom krívajú. Šuchtaním sa úroveň skutočných klubov dobehnúť nedá. Možno som iba naivný, ak očakávam za svoje ťažko vydreté peniaze protihodnotu na rovnakej úrovni. A služby, ktoré sú inde štandard, žiadny luxus. Pokojne sa vyjadrite a otvorte mi oči. Až tak často zasa von nechodím a možno je to v tunajších podnikoch bežné. Neviem, ale už ma prešla chuť  znovu zisťovať a dúfať že „do tretice to tam všetko dobre vyjde“.