Všetko sa netradične začalo tam za siedmimi horami a siedmimi dolinami, kde sa voda sypala, piesok sa lial a raperi rapovali. Je to nehostinný kraj a vybrať sa na takú dlhú cestu sám by bola asi samovražda. Človek si musi dávať bacha aby sa nezadusil vodou. Domorodcom tu často obmýva domy piesok. A čo je najhoršie, povráva sa, že na zakliatom pohrebisku občas počuť zo záhrobia výkriky rapových odpadlíkov a nímandov. Legenda vraví, že boh Rýman tu uveznil všetky zblúdilé duše raperov, ktorí rýmovali na slovesá. Takýchto raperov miestni nazývali líňasi, vraj po ich domorodom bohu hlúposti a lenivosti Línovi, ale nepredbiehajme. Samozrejme nie som samovrah a preto som si ako odbornú výpomoc prizval pána Fritzla, doktora prírodných vied, uznávaného paleontológa a fachmana vo svojom obore. Všetko zaujímave som zapísal do svojho denníka.    

Deň 1. - Preklad zvitkov, ktoré našli domorodci za popraviskom.
V deň nášho príchodu do osady nás náčelník slávnostne privítal a ubytoval v hosťovskom stane. Chajda bola super, ale jedlo bolo odporné ako rap pračloveka homo benboro fenomenus. Stále ma to bralo na sračku a doslova zabíjalo chuťové poháriky. Náčelník nás zároveň poprosil o rozlúštenie listín, ktoré prednedávnom našli za popraviskom. Od Fritzla, ako od trojnásobného víťaza ceny workoholik roka, som čakal heroické výkony a to sa neskôr aj potvrdilo. Bez akéhokoľvek otáľania sme sa pustili do prekladania.

Na prvom zvitku stálo – „Cakytaz an oheksec arepar Adivad Aleets az nicerp ainetark inad.“, a pán doktor Fritzl po krátkej dedukcii uznal, že sa jedná o staroveký jazyk Kapoan, ktorý sa používal na prelome neskoršej doby oceľovej a rannej doby buranov. V tých časoch vládli ľudstvu zbohatlíci a zlodeji prezlečení za mníchov z vrchu Cassino Monte. Ich krédom bolo „ildom as a indark!“ čo vo voľnom preklade znamená – „Kradni a modli sa aby ti na to neprišli!“. Z listín sme vyčítali, že minimálne traja mnísi a dvorný šašo Divad Leets sa modlili slabo. Pochmúrna tragédia končí uvrhnutím šaša do žalára na dvadsať rokov.

Deň 2. – Odrkývanie hrobky panovníka Surevemona.
Hrobku panovníka Surevemona si určite nepomílite so žiadnou inou. Jedným z dôvodov je fakt, že je jediná v okolí, ale hlavnou črtou tejto hrobky je to, že je prerobená z  disco štýlu do avantgardného zeitgeist štýlu. Dôvodom tejto radikálnej zmeny je bezpečnosť pred útokom iluminátov a vykrádačov hrobov. Panovník Surevemon sa vyvinul ako pokémon. Z prostého panovníka, ktorému ku šťastiu stačila fľaša vína a dobrá žena, až  na osvieteného mysliteľa, mienkotvorcu a milovníka stromov. Ako to u pokémonov býva, celý tento jeho progres nastal veľmi rýchlo. Ľudia vraveli, že ho osvietil duch svätý, neprajníci tvrdili, že mu haraši vo veži a ďalší zase, že s ním trepe neskoršia fáza puberty a chce len byť zaujimavý. To už bohužiaľ nikdy nezistíme.   

Hrobka bola zdobená štrnásť karátovym zlatom a v hlavnej sále bola socha Surevemona ako objíma svoj obľúbený strom. Fritzl odhaduje, že tento klenot bol vyrobený v období keď bol ešte rebel a ako jediný panovník široko-ďaleko urobil prevrat vo vlastnej krajine a založil republiku. Zosadil sa z trónu a na druhý deň sa vymenoval za prezidenta. Chotárom sa šíria povesti o Surevemonovej oslobodenej mysli. Bol taký slobodný, že sa chodieval v zime modliť do lesa iba v tielku. Modlil sa silno a veľa. V párne dni sa modlil k Budhovi a v nepárne zase Ježišovi Kristovi. Táto povesť jednoznačne odhaľuje jeho povahu. Bol spravodlivý, pobožný a pokorný. Surevemon sa označil za najväčšieho mysliteľa svojej doby a to už je niečo!

V ďalších dňoch to bolo husté a atmosféra sa dala krájať a to nie len kôli tomu, že Fritzla nadúvalo a ja som musel fetovať jeho prdy, ale hlavne preto, lebo sme odkryli tajomstvá podsvetia, videli veci a zakázané miesta záhrobí, ktoré nemali nikdy uzrieť svetlo sveta.